Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/924/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113228599 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113228599.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudkýň JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XX, XXX XX M., v konaní práv. zast. JUDr. Tomášom Hláčikom, advokátom so sídlom AK Železničná 173, 976 62 Brusno, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 3 782,38 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/488/2013 - 118 zo dňa 17. 07. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd vo svojom prvom výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 631,41 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 5,5 % ročne zo sumy 3 767,51 Eur od 05. 06. 2013 do 30. 12. 2013, zo sumy 1 631,41 od 31. 12. 2013 až do zaplatenia a vo výške 10,5 % ročne zo sumy 14,87 Eur od 01. 01. 2009 do 30. 12. 2013. Vo svojom druhom výroku okresný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že predmetom sporu bolo plnenie z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 06. 05. 1998, číslo poistenej zmluvy UDP-K číslo 5032300206. Okresný súd sa v konaní zaoberal námietkou žalovaného, že nárok žalobcu je síce daný, ale nie je splatný v zmysle § 797 ods. 3 OZ. Vykonaním dokazovaním mal okresný súd za preukázanú skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovi vzniklo právo na plnenie z poistnej zmluvy, keďže nastala skutočnosť, s ktorou bola spojená povinnosť poistiteľa plniť. Tiež nebol sporný v konaní rozsah dojednaného plnenia. Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaný napriek tomu, že tvrdil, že poistné plnenie nie je splatné, uhradil po podaní návrhu žalobcu čiastočne nárok v rozsahu 2 150,97 Eur. V danom prípade vzhľadom ku charakteru dojednanej poistnej udalosti - dožitia, podľa názoru okresného súdu žalovaný nemal dôvod vykonávať žiadne časovo náročné šetrenie, či táto poistná udalosť nastala, keďže nemal mať prečo pochybnosť o tom, že žalobca, ktorý sa domáhal tohto plnenia, sa zároveň aj dožil dojednanej doby, s ktorou skutočnosťou bola spájaná aj povinnosť žalovaného plniť z poistnej zmluvy. Námietky voči výške požadovanej sumy podľa názoru okresného súdu žalovaný ničím nepodložil, hoci bol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP. Okresný súd mal za to, že nárok žalobcu bol potom splatný v lehote 15 dní od doručenia nárokového listu. Žalobca preukázal, že tento list odoslal prvou triedou dňa 16. 05. 2013. Úrok z omeškania požadoval po uplynutí 15 dní od tejto doby. Z týchto dôvodov v súlade s ustanovením § 517 OZ a vykonávacím vládnym nariadením 87/1995 Z.z. okresný súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Čo sa týka požadovanej sumy 14.87 Eur, podľa názoru okresného súdu žalovaný nespochybnil, že v tomto rozsahu vznikol žalobcovi preplatok na zaplatenom poistnom. Podľa žalobcu sa potom žalovaný dostal do omeškania dňom 01. 01. 2009, ktorú skutočnosť žalovaný nenamietal. Z týchto dôvodov v tejto časti okresný súd návrhu vyhovel, pričom priznal úrok z omeškania z tejto sumy. 3. O trovách okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OSP a § 146 ods. 2 veta druhá OSP. 4. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v produkte A. -K vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu na takéto protiprávne sadzby ( §9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 bod e/ zákona č. 24/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) a pokračovala aj za pôsobnosti zákona č. 95/2002 Z. z., resp. zákona č. 8/2008 Z. z.. Je nesporné, že trvalú splniteľnosť záväzkov z poistenia nemohol štátny orgán v tej dobe poverený reguláciou činnosti poisťovní na území Slovenskej republiky zaistiť inak než schválením správnych sadzieb poistného, ktoré to jediné umožňujú. Tu štát pochybil a dôsledkom jeho pochybenia bolo vydanie poverenia s nielenže poistno-matematicky nesprávnymi, ale logicky aj nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného. Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu, a to navyše v podobe jej podstatnej náležitosti, robí celý úkon neplatným v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, lebo svojím obsahom a účelom obchádza zákon, vyžadujúci od sadzieb poistného trvalú splniteľnosť záväzkov z poistného vzťahu a je teda zjavne protiprávnym. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa ustanovenia § 788 Občianskeho zákonníka. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Z pohľadu platnosti právneho úkonu je pritom absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojím obsahom odporuje. Vytknutie nesprávnych sadzieb poistného a kalkulácii produktu A. - K vcelku bolo zo strany dohliadacieho orgánu vytknutím nielen akejsi matematickej chyby, ale vytknutím ich zrejmej protiprávnosti z hľadiska zákonov o poisťovníctve od doby ich schválenia štátnym orgánom a v dôsledku toho aj protiprávnosti ich doterajšej ako i ďalšej aplikácie zo strany dohliadaného subjektu v poistných zmluvách i keď ich aplikácia v uzatváraných poistných zmluvách zo strany dohliadaného subjektu bola robená v dobrej viere v prezumpciu správnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Poistno- matematická nesprávnosť vo výške poistného dosiahla teda až takú intenzitu, že sa stala protiprávnou. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať aj bez návrhu. Táto povinnosť zo strany súdu splnená nebola. Tým došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie, pretože žalovaný má právo, aby na jeho prípad bola použitá relevantná právna norma (čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky vo svetle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky). Uvedené je dôsledkom neúplne zisteného skutkového stavu a to aj preto, lebo súd procesne opomenul splniť svoju povinnosť podľa ustanovenia § 118 ods. 2 OSP a neusmernil žalovaného pri jeho procesnom postupe, na aké otázky súdu má dôkazne reagovať. Týmto konaním bolo obmedzené právo žalovaného na kontradiktórnosť konania ako súčasť práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie má všetky znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia, dôsledkom čoho je, že žalovaný až v odvolaní musí predložiť dôkazy, ktoré pri preukázaní skutočnosti z nich vyplývajúcich by zákonite viedli k inému rozhodnutiu vo veci samej. Žalovaný sa snažil riešiť ním nezavinenú situáciu vzniknutú nesprávnym postupom štátu s minimálnymi ekonomickými dôsledkami pre klienta. Žalovaným navrhnutý postup pozostával z troch možností ponúknutých každému klientovi, ktorého poistná zmluva obsahovala protiprávne a nesprávne kalkulácie poistného. Uvedené kroky žalovaného nenašli adekvátnu odozvu u klienta. Preto bolo nutné oznámiť ukončenie zmluvného vzťahu, ktorý však nebol ukončený jednostranne zo strany žalovaného, ako sa chybne domnieval súd. Poistná zmluva ako absolútne neplatný právny úkon právne ani nikdy nevznikla. Z predložených listín vyplýva, že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. 5. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k podanému odvolaniu vyjadril. Žalobca tvrdenia žalovaného o skutočnosti, že schválením všeobecných poistných podmienok zo strany Ministerstva financií SR pod číslom 50/2012/1995, ktorými sa riadila aj vyššie uvedená poistná zmluva a následne po uplynutí 12 rokov došlo k vytknutiu nedostatkov zo strany NBS, malo dôjsť konaním štátnych orgánov k spôsobeniu takého právneho stavu, v dôsledku ktorého je predmetnú ako zrejme aj všetky ostatné typovo zhodné zmluvy uzatvorené s ostatnými klientmi žalovaného, považovať za absolútne neplatné právne úkony, považuje za scestné, ničím nepodložené tvrdenie s absenciou akejkoľvek logickej súvislosti medzi žalovaným popísanými skutočnosťami a jeho následným záverom. Žalobca poukázal na to, že žalovaný odo dňa uzatvorenia poistnej zmluvy až do momentu konania posledného ústneho pojednávania pred Okresným súdom Banská Bystrica dňa 17.07.2015, nikdy nespochybnil platnosť poistnej zmluvy, a to ani v časti. Žalobca ďalej uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o žiadnom návrhu riešenia ukončenia poistného vzťahu z dôvodu absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy či o oznámení o ukončení predmetného zmluvného vzťahu. Predmetné tvrdenia žalovaného podľa názoru žalobcu nie sú pravdivé a zrejme nastalo na jeho strane k omylu v použití nesprávneho textu ,,vzorového“ odvolania. Žalobca má zato, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto navrhuje aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný. 8. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne. 9. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 11. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. 13. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia. 14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval. 15. Predmetom konania bol nárok žalobcu na plnenie z poistnej zmluvy, z dôvodu, že došlo k poistnej udalosti. 16. Odvolateľ v odvolaní namietal, že mu bola odňatá možnosť konať, keď súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s § 118 ods. 2 OSP a neusmernil žalovaného pri jeho procesnom postupe, na aké otázky súdu má dôkazne reagovať, čím bolo obmedzené jeho právo na kontradiktórnosť konania, súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď neúplne zistil skutkový stav, rozhodnutie je prekvapivé, dôsledkom čoho je, že žalovaný až v odvolaní musí predložiť dôkazy, ktoré by viedli k inému rozhodnutiu. V odvolacom konaní žalovaný uviedol, že poistná zmluva je absolútne neplatný právny úkon, z dôvodu, že chýba podstatná náležitosť - ide o protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného plnenia. V odvolacom konaní žalovaný predložil nové listinné dôkazy. 17. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v odpore (č. l. 35 - 38 spisu) a ani neskôr nenamietal, že predmetná poistná zmluva je neplatná z dôvodov ako uvádza v odvolaní. Túto námietku žalovaný prvý krát použil ako tvrdenie až v odvolaní proti rozsudku. 18. V súlade s § 153 ods. 1 OSP súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti. Súd nerozhoduje vo veci na základe skutočného stavu. 19. Okresný súd v súlade s § 120 ods. 1, 4 OSP poučil účastníkov, že sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP (č. l. 110). 20. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Žalobca preukázal, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu, že došlo k poistnej udalosti, a v akej výške bolo dohodnuté poistné plnenie (bolo dojednané v písomnej zmluve), žalovaný tieto skutočnosti nenamietal. Dôkazné bremeno o tom, že z dôvodov ako uvádza žalobca v odvolaní bola nesprávna kalkulácia sadzieb poistného za poistné plnenie, z čoho žalovaný vyvodzuje absolútnu neplatnosť zmluvy bolo na žalovanom. Žalovaný pred súdom prvého stupňa žiadne tvrdenia v tomto smere neuviedol, ani nenavrhol dôkazy. Potom nemôže byť pre žalované prekvapivé rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto, že sa s tvrdeniami žalovaného uvedenými až v odvolaní nezaoberal, resp. že v tomto smere nezistil skutkový stav. 21. Žalovaný netvrdil pred súdom prvého stupňa, že poistná zmluva je absolútne neplatná, z dôvodu nesprávnej kalkulácie sadzieb, ani nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce túto skutočnosť nenavrhol vykonať pred súdom prvého stupňa ďalšie dokazovanie a ani v odvolaní neuviedol skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli, resp. nemohli byť uplatnené. Žalovaný žiadne tvrdenia ani dôkazy nepredložil do vyhlásenia dokazovania za skončené. Uznesenie o skončení dokazovania súd prvej inštancie vyhlásil na pojednávaní dňa 17.07.2015, následne súd rozhodol vo veci samej a to v súlade s § 153 ods. 1 OSP. Súd rozhodol na základe skutkového stavu (odvolací súd zdôrazňuje, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, nie skutočného). 22. K námietke žalovaného, že súd nepostupoval podľa ust. § 118 ods. 2 OSP, odvolací súd udáva, podľa ust. § 118 ods. 2 OSP po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s týmto ustanovením a to na pojednávaní dňa 17.07.2015, na ktorom žalovaný nebol prítomný, nedošlo teda zo strany súdu k porušeniu procesných práv žalovaného. 23. V zmysle ust. § 205a OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. 24. Podľa odvolacieho súdu bol v predmetnom prípade odvolateľ riadne poučený v zmysle ustanovenia § 205a písm c) OSP, čo jasne vyplýva z predvolania na pojednávanie (č. l. 110 spisu). 25. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 205a OSP, § 366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom (z dátumov a obsahu predložených listinných dôkazov žalovaným vyplýva, že ich mohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie). Odvolací súd vzhľadom na koncentračnú zásadu nemohol prihliadať na dôkazy, ktoré žalovaný predložil až v odvolacom konaní, pretože žalovaný nepreukázal, že sú splnené zákonné podmienky na to, aby tieto dôkazy boli odvolacím dôvodom. 26. Krajský súd ako súd odvolací, preto námietky žalovaného uvedenú v odvolaní považuje za nedôvodné. 27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania (§ 379 písm. a) CSP), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP (§ 255 ods. 1 CSP). 28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. 29. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).