Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/69/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113229940 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113229940.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. R. XX, XXX XX K. K., št. občanovi SR, za účasti VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, o.z., so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava,( vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do 30.06.2016), zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 1 257,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/174/2014 - 74, zo dňa 10. 10. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol a v druhom výroku rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že sporným medzi stranami sporu zostala samotná existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu zmluvy zo dňa 20. 02. 2006 ako aj jej výška. Žalovaný nevedel uviesť či a akú sumu čerpal, ani koľko prípadne zaplatil. Žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, t. j. nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, kedy a v akej výške žalovaný čerpal kontokorentný úver (napr. výpisom z účtu), že porušil povinnosť splácať poskytnutý úver, kedy a na základe akej skutočnosti sa úver stal splatným, ani koľko žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu do postúpenia pohľadávky zaplatil. Taktiež z návrhu ani predložených listín nie je zrejmé, z čoho žalovaná suma (istina) 1 257,30 Eur pozostáva, keď žalovanému bol poskytnutý úverový limit 20 000,- Sk (663,87 Eur). Žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, na pojednávanie sa nedostavil. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že návrh zmluvy (žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru), ani prijatie návrhu (oznámenie o nastavení kontokorentného úveru) neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. a), g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Podľa okresného súdu má žalobca v konaní nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Pokiaľ žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, t. j. nepredložil doklad o čerpaní úveru, o porušení povinnosti žalovaného zo zmluvy, o zosplatnení úveru a o rozsahu plnenia žalovaným, súd má za to, že existenciu svojej pohľadávky nepreukázal zvlášť, keď by sa malo jednať o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, a poskytnutý úver by mal byť z už uvedených dôvodov bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd návrh pre neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o premlčanie uplatneného právo okresný súd uviedol, že v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2011 je uvedený dátum odoslania výpovede 15. 11. 2010. Vychádzajúc z tejto skutočnosti možno predpokladať, že výpoveď bola žalovanému doručená v lehote do 3 dní, t. j. 18. 11. 2010. Keďže žalobca doručil návrh na súd dňa 23. 10. 2013, t. j. pred uplynutím všeobecnej štvorročnej premlčacej doby, námietka premlčania nie je dôvodná. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“) v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v spojení s § 151 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom k tomu, že úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, a žalobca bol v konaní neúspešný, okresný súd rozhodol, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. 3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný. 5. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu odvolací súd zmenil tak, že návrhu na začatie konania vyhovie v plnom rozsahu, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 6. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav veci, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu a zamietnutím žaloby v plnom rozsahu. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so žalovaným preukázateľne uzavrela Zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej právny predchodca žalobcu zriadil žalovanému účet na realizáciu bezhotovostných a hotovostných platobných operácii. Nakoľko žalovaný prečerpal prostriedky a dostal sa do nepovoleného prečerpania, zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k ukončeniu zmluvy. Ku dňu postúpenia pohľadávky z postupcu na žalobcu vyčíslil postupca dlžnú sumu vo výške 1.504,39 eur, ktorá pozostávala z istiny v sume 1.257,30 €, úroku z omeškania v sume 247,09 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. Ide o listinný dôkaz, ktorý je generovaný bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Podľa § 172 ods. 1 OSP účinného dňom 31. 08. 2003 bolo možné vydať platobný rozkaz, ktorý priznával právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá sa opiera o výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu. Úmyslom zákonodarcu po novele, ktorou bolo toto ustanovenie vypustené, bolo predísť prípadnému zvýhodňovaniu peňažných ústavov v pozícii veriteľov a nie znížiť výpovednú a dôkaznú hodnotu tohto dokladu. Predmetný doklad je relevantným dôkazom na preukázanie dlžnej sumy, nakoľko je vyhotovovaný bankovým systémom, ktorý nie je možné fyzicky ovplyvniť a taktiež nie je možné zasiahnuť do jeho výpočtov a vykonávaných operácii. Zároveň odvolateľ poukázal na skutočnosť, že okresný súd ho nevyzval na bližšie preukázanie dlžnej sumy, preto sa domnieval, že predložený výpis z bankového systému je pre súd dostatočný na preukázanie výšky dlžnej sumy. Zároveň žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd v predmetnej veci nevytýčil pojednávanie, preto ani nemal vedomosť o lehote, v ktorej môže súdu požadované doklady predložiť, resp. vyjadriť sa k uplatnenému nároku. Okresný súd počas konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti nároku žalobcu, neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, čím žalobca nemohol produkovať konkrétne dôkazy na unesenie dôkazného bremena. Žalobca vyslovil názor, že svoj nárok preukázal dostatočným spôsobom, a to výpisom z bankového systému. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 05. 2011, sp. zn. 26Cob/51/2011 podľa ktorého, ak by súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 118 ods. 2 OSP a uvedenú skutočnosť v príslušnom štádiu konania prezentoval pred účastníkom za pre súd spornú, bol by vytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by ju vyvrátili alebo potvrdili. Tým, že okresný súd túto povinnosť zanedbal v konečnom dôsledku odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom prvej inštancie ako spornej a zároveň nemal dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Pokiaľ by okresný súd vyjadril pochybnosti o uplatnenom nároku, prípadne žalobcu vyzval na bližšiu špecifikáciu, žalobca by vyžiadal potrebné doklady od pôvodného veriteľa pohľadávky a súdu zaslal špecifikáciu uplatneného nároku spolu s platobnou históriou. V závere podaného odvolania žalobca vyjadril presvedčenie, že v rozhodnutí okresného súdu absentuje zásada spravodlivosti, keďže žalobca resp. jeho právny predchodca si splnil svoju zmluvnú povinnosť, poskytol pre potreby žalovaného finančné prostriedky, pričom žalovaný si svoje povinnosti neplnil, v dôsledku čoho žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 8. K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že odvolanie podal advokátsky koncipient bez preukázania písomného plnomocenstva. Žiadal, aby súd na odvolanie žalobcu podpísané advokátskym koncipientom vôbec neprihliadal. Uviedol, že právne posúdenie súdom prvej inštancie o aplikácii Občianskeho zákonníka je plne v súlade s právnym poriadkom. Má za to, že na daný vzťah sa má aplikovať Občiansky zákonník, čo v zásade potvrdil aj Ústavný súd v Uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013. Vedľajší účastník má za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej v texte len ,,ZoB“). Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie a zaviaže žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania na účet jeho právneho zástupcu. 9. K vyjadreniam vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky s podacím hárkom. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo zákona podľa jeho názoru nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Ďalej uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre plané postúpenie pohľadávky. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. 11. Čo sa týka námietky vedľajšieho účastníka, že odvolanie podal advokátsky koncipient bez preukázania písomného plnomocenstva. Odvolací súd uvádza, že zo spisu zistil, že TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., splnomocnil advokátskeho koncipienta: Mgr. Martina Vaculčíková, č. preukazu SAK: N., na zastupovanie v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., proti žalovanému: Dušan Bánovský o zaplatenie 1. 257,30 € s prísl., vedenej na OS Banská Bystrica spis. zn.: 13C/174/2014 dňa 28. 11. 2014 v Bratislave (č. l. 88 spisu). Odvolací súd konštatuje, že odvolanie podala oprávnená osoba a nie je teda dôvod, aby odvolací súd na odvolanie žalobcu podpísané advokátskym koncipientom neprihliadal. 12. K odvolacej námietke odvolateľa, že súd v predmetnej veci nevytýčil pojednávanie, preto ani nemal vedomosť o lehote, v ktorej môže súdu požadované doklady predložiť, resp. vyjadriť sa k uplatnenému nároku, odvolací súd uvádza, že v danej veci bolo nariadené pojednávanie ako to vyplýva zo zápisnice zo dňa 10. 10. 2014 (č. l. 71-72 spisu), ktorého sa žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil (č. l. 69 spisu), preto táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná. 13. Odvolací súd po preskúmaní odvolania konštatuje, že je dôvodné. 14. Medzi základné procesné povinnosti strany sporu, ktoré sú nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní, patria povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Ich vzájomná väzba spočíva v tom, že predpokladom unesenia dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré musia byť tvrdené a následne preukázané, je určovaný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. V spore o zaplatenie dlhu z úveru má veriteľ bremeno tvrdenia, že s dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere, že na základe tejto zmluvy sa dlžníkovi poskytli finančné prostriedky a že dlžník riadne a včas úver nesplatil. Z tohto bremena tvrdenia pre veriteľa následne vyplýva bremeno dôkazné, avšak len potiaľ, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy sa dlžníkovi poskytli finančné prostriedky. 15. Pokiaľ budú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno. Naopak, ak sa chce dlžník úspešne brániť, musí tvrdiť, že pohľadávka neexistuje, resp. ju zaplatil, alebo že pohľadávka zanikla iným zákonným spôsobom a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide o dôsledok princípu presúvania dôkazného bremena. 16. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že v súdenom prípade je zatiaľ nepochybne preukázané uzavretie zmluvy. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovaný na pojednávaní dňa 10.10.2014 nenamietal uzatvorenie zmluvného vzťahu ani výšku žalovanej pohľadávky, vzniesol len námietku premlčania voči uplatnenému nároku. Žalovaný teda nepopiera uzatvorenie zmluvného vzťahu ani výšku uplatneného nároku. 17. Podľa § 153 zák. č. 99/1963 Zb. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. 18. Oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu, osobitne so žalobcom označenými dôkazmi dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, rozhodol vo veci predčasne. V preskúmavanom prípade sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou odvolateľa, že ním predložené listinné dôkazy (č. l. 3 až 24 spisu) sú dostatočne relevantnými na preukázanie výšky žalovanej sumy za stavu, keď žalovaný nerozporuje výšku pohľadávky, okresný súd žalobcu nevyzval na jej bližšiu špecifikáciu, a neprezentoval v súlade s § 118 ods. 2 OSP, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali medzi stranami sporné, resp. že výška nároku uplatnená žalobcom je medzi účastníkmi sporná. 19. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal ako vyhodnotil skutočnosť ohľadne výšky uplatneného nároku, keď výška nároku nebola medzi účastníkmi sporná, okresný súd neuviedol, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal o pravdivosti tejto skutočnosti pochybnosti, ako vyhodnotil listinné dôkazy predložené žalobcom, vrátane listinného dôkazu „Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok VUB zo dňa 08.12.2011. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.10.2014 nie je zrejmé či súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov predložených žalobcom. 20. Odvolací súd z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie v ktorom súd prvej inštancie opätovne posúdi uplatnený nárok žalobcu, uvedie v odôvodnení rozhodnutia, z akých dôvodov mal pochybnosti o výške nároku uplatneného žalobcom, ktorú žalovaný nerozporoval. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že v prípade spornosti tejto skutočnosti je dôkazné bremeno ohľadne preukázania oprávnenosti nároku a jeho výške na žalobcovi. 21. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní naznačenej aplikácie bremena tvrdenia a dôkazného bremena posúdiť uplatnený nárok žalobcu, pričom je nevyhnutné, aby jednotlivé východiská, úvahy a závery okresného súdu našli konkrétne vyjadrenie aj v odôvodnení rozhodnutia. 22. V súlade s § 379 CSP odvolací súd zrušil aj závislý výrok o náhrade trov konania. 23. V súlade s § 396 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov medzi účastníkmi súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).