Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/113/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113234860 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113234860.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Amy Odalošovej, právnej veci navrhovateľa F-BAU s.r.o., so sídlom Komenského 14419/18D, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 444 386, proti odporcovi G.. P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, XXX XX W. W., právne zastúpeného Advokátska kancelária HREŽĎOVIČ A MULDER, so sídlom Rudlovská cesta č. 2, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie sumy 35 450,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/265/2014-219 zo dňa 09. 12. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol (prvý výrok), p o t v r d z u j e. Výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvostupňového konania (druhý výrok) m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania, predstavujúce zaplatený súdny poplatok vo výške 2127,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4 208,14 Eur, na účet právneho zástupcu odporcu Advokátska kancelária HREŽĎOVIČ A MULDER, so sídlom Rudlovská 2, Banská Bystrica, vedený vo Q.,a s., F. W. W., IBAN:O. XXXXXX XXX XXX XXX XXX XXXX, VS: XXXXXX, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 09. 12. 2014 návrh zamietol (prvý výrok). Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi vo výške 2 127,00 Eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 3 606,98 Eur za zastúpenie advokátom zástupcovi odporcu, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia sumy 35 450,00 Eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania okresný súd nemal preukázané, že by medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo k uzatvorenie zmluvy o dielo. Zmluva o dielo je dvojstrannou odplatnou zmluvou a má charakter konsenzuálnej zmluvy. Podstatnými obsahovými zložkami sú predmet diela a odmena zhotoviteľa. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že predmetom zmluvy o dielo malo byť zhotovenie celého rodinného domu pre odporcu podľa príslušnej stavebnej dokumentácie a taktiež ani dohodu ohľadne ceny diela. Navrhovateľ nepreukázal existenciu objednávky odporcu, či potvrdenie o uzavretí zmluvy vyhotovené právnym predchodcom navrhovateľa v zmysle ustanovenia § § 632 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Je málo pravdepodobné, že by právny predchodca navrhovateľa, ako obchodná spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je zhotovovanie stavieb, pristúpil na realizáciu stavby v hodnote 118 947,- Eur len na základe ústnej formy zmluvy. S ohľadom na predmet činnosti právneho predchodcu navrhovateľa je možné dôvodne očakávať, že dielo bude realizovať na základe písomnej zmluvy o dielo a pokiaľ by došlo aj k uzavretiu ústnej zmluvy. Javí sa ako nanajvýš nepravdepodobné, že by právny predchodca navrhovateľa nemal v dispozícii objednávku od odporcu, resp. že by nevypracoval kvalifikovanú cenovú ponuku. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by dielo bolo vykonávané na nebezpečenstvo právneho predchodcu navrhovateľa, aká bola dohodnutá doba na vykonanie diela, eventuálne riadne vykonanie diela. Navrhovateľ predkladal v konaní dôkazy o tom, že tieto práce mali realizovať tretie subjekty a nie zamestnanci právneho predchodcu navrhovateľa. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy ohľadne odovzdania aspoň časti vykonaného diela odporcovi. Odporca uviedol, že jedinou činnosťou, ktorú mal vykonávať konateľ právneho predchodcu navrhovateľa a tiež navrhovateľa (G.. P. C.) mal byť výkon stavebného dozoru. Túto skutočnosť preukázal aj oznámením adresovaným Mestu Banská Bystrica (č.l.64 spisu). Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia dlžnej istiny s príslušenstvom na základe vystavených faktúr právnym predchodcom odporcu, okresný súd uviedol, že faktúra je daňovým dokladom a nepreukazuje bez ďalšieho objednanie, realizáciu prác či dohodu o cene týchto prác, poskytnutie, dodanie, či prevzatie akéhokoľvek tovaru či služieb, ani dohodu o cene. Navrhovateľom predložené faktúry, ktoré mali byť odporcom uhradené, nepreukazujú úhradu preddavkov, ale úhradu konkrétnej časti vykonaných prác, resp. dodaného materiálu. Uvedené teda svedčí skôr o tom, že ak by bola uzavretá dohoda medzi zmluvnými stranami, týkala by sa jednotlivých častí, nie celého diela. Pokiaľ ide o navrhovateľom predložené stavebné výkresy rodinného domu, v ktorých mali byť uvedené poznámky odporcom (č.l. 63, prílohová obálka č.l. 119, voľne založeného do stavebného denníka predloženého navrhovateľom), súd sa priklonil k tvrdeniam odporcu, že pokiaľ mal G.. P. C. zabezpečovať výkon stavebného dozoru, je zrejmé, že bol oprávnený prijímať aj pokyny od investora, ktorým bol odporca. Teda ani výkresy nepreukazujú uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo. Tvrdeniu odporcu o tom, že G.. P. C. mal zabezpečovať stavebný dozor na stavbe rodinného domu svedčí jeho písomné oznámenie zo dňa 08. 11. 2011, ktorou oznámil stavebnému úradu, že stavebný dozor bude vykonávať G.. P. C.. Navrhovateľom predložené faktúry, vystavené subjektmi (MPL TRADING spol. s r.o., Stavebniny AZ, s.r.o., bauMax SR, spol. s r.o., Q. F. FERUM, Smurfex, s.r.o.), ktoré obsahujú len názov tovaru, nepreukazujú ich dodanie na stavbu rodinného domu odporcu, či ich zabudovanie do rodinného domu odporcu. Ani faktúry spoločnosti M.G.-STAVREAL s.r.o nepreukazujú realizáciu prác na rodinnom dome odporcu. Podľa názoru okresného súdu, faktúry vystavené P. O.-V.M.B. preukazujú vystavenie faktúr právnemu predchodcovi navrhovateľa za „vykonané murárske a stav. práce za mesiac apríl 2012“, resp. „stavebné práce za mesiac marec 2012“, avšak nie realizáciu prác na rodinnom dome odporcu. Evidenciu dochádzky okresný súd považoval za jednostranné listiny, z ktorých nevyplýva na akej stavbe, pre koho mali uvedené osoby vykonávať práce. Navrhovateľ v konaní ani netvrdil, že by malo ísť o zamestnancov právneho predchodcu navrhovateľa. Pokiaľ ide o cenovú ponuku na 118 947,- Eur, predloženú navrhovateľom, okresný súd uviedol, že uvedená tabuľka je bez uvedenia dátumu, obsahuje záhlavie „H. T. - P.“ a z nej nevyplýva, že by sa malo jednať o cenovú ponuku právneho predchodcu navrhovateľa pre odporcu. Taktiež ani z fotodokumentácie nie je možné ustáliť, aký subjekt realizoval stavbu rodinného domu odporcu. Okresný súd sa priklonil k tvrdeniam odporcu, t.j. že výstavba oporného múru bola realizovaná spoločnosťou STAVAJ s.r.o. pre spoločnosť MIKEA s.r.o., čomu nasvedčovali listiny predložené odporcom, najmä stavebné povolenie stavby „inžinierske siete pre G. X. - M. W. W.“ (č.l. 66, 69), v ktorom ako stavebník vystupuje spoločnosť MIKEA s.r.o. a nie odporca, Zmluva o dielo uzatvorená medzi zhotoviteľom STAVAJ s.r.o. a objednávateľom MIKEA s.r.o. (č.l. 70-74), faktúra vystavená STAVAJ s.r.o. spoločnosti MIKEA spolu s prílohou (č.l. 178-180) časť stavebného denníka vedeného spoločnosťou STAVAJ s.r.o. (č.l.181-192). Pokiaľ ide o vyhotovovanie fotografií, ak mal byť G.. P. C. stavebným dozorom na rodinnom dome odporcu, je zrejmé že mohol takéto fotografie vyhotovovať, čo nasvedčuje tvrdeniam odporcu. I z objednávky zo dňa 29. 10. 2011 (č.l. 148) vyplýva, že spol. FamaStav, spol. s r.o. si od spoločnosti STAVAJ s.r.o. objednala realizáciu základov a základovej platne, násyp popod základovú platňu vrátane rozvodov pre odporcu. Podľa názoru okresného súdu ide o subdodávku časti prác. Navrhovateľom predložený stavebný denník okresný súd vyhodnotil ako účelový listinný dôkaz, pretože bol vyhotovený jednostranne (zrejme konateľom navrhovateľa a právneho predchodcu navrhovateľa) a absentuje jeho podpísanie odporcom. Odporca tvrdil, že časť prác realizovali iné subjekty, čo preukázal aj čestnými vyhláseniami týchto subjektov (č.l.75, 76, 77). V tejto časti možno považovať časť tvrdení za zhodných, keď aj navrhovateľ aj odporca uvádzali, že časť prác na rodinnom dome odporcu vykonala spoločnosť STAVAJ s.r.o., rovnako tak sa osoba „E.“ uvádza aj na vyhlásení predloženom odporcom (č.l. 77), aj na listine evidencia dochádzky predloženej navrhovateľom (č.l.117). Okresný súd poukázal i na totožné faktúry č. 2011/051 na sumu 18 950,- Eur (č.l. 160), č. 2012/028 na sumu 6 500,- Eur (č.l. 163) a č. 2011/053 na sumu 10 000,- Eur (č.l. 166) vystavené právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosti MIKEA s.r.o., ktorá ich aj uhradila, pričom sa jedná o totožnú výšku súm ako na faktúrach vystavených odporcovi (č.l. 7-9). Navrhovateľ túto podobnosť súm nevysvetlil, resp. uviedol že ide o náhodu. Na základe čiastočne zhodných tvrdení účastníkov okresný súd ustálil, že odporca si objednal u právneho predchodcu navrhovateľa vykonanie niektorých čiastkových prác na svojom rodinnom dome, ktoré boli právnemu predchodcovi navrhovateľa aj uhradené. Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy navrhnuté právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní dňa 13. 11. 2014, bolo povinnosťou navrhovateľa tieto dôkazy predložiť súdu. Navrhovateľ mal teda dostatočný časový priestor na predloženie dôkazov. Okresný súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhovateľom predložené na pojednávaní dňa 09. 12. 2014. Navrhovateľ vykonanie ďalších dôkazov nenavrhoval, pričom navrhovateľom navrhnuté dôkazy okresný súd považoval za nepriame. Ani jeden z dôkazov nepreukazoval uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, ale len realizáciu niektorých čiastočných prác, ktoré mal podľa tvrdení navrhovateľa realizovať právny predchodca navrhovateľa. Pretože odporca preukázal vykonanie týchto prác inými spoločnosťami a navrhovateľom predložené dôkazy nepreukazovali bez pochybností vykonanie prác na rodinnom dome odporcu, resp. ďalšie navrhovateľom navrhnuté dôkazy nemohli priniesť zmenu v skutkovom stave veci, preto ich okresný súd nepovažoval za potrebné vykonávať. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). V konaní úspešnému odporcovi priznal nárok na ich náhradu voči v konaní neúspešnému navrhovateľovi. Okresný súd z dôvodu neúčelnosti neuznal právnym zástupcom odporcu uplatnené úkony právnej služby dňa 04. 11. 2014 - porada s klientom v čase od 13.45 - 14.45, dňa 04. 11. 2014 - vyhotovenie písomného vyjadrenia vo veci a dňa 27. 11. 2014 - porada s klientom. Podľa názoru okresného súdu uvedené úkony súd nebolo potrebné vykonať na účelné bránenie práva. Úkon - písomné vyjadrenie a s ním súvisiaci úkon, porady s klientom, neboli vyžiadané súdom, obsah písomného vyjadrenia bol v prevažnej časti prednesený na pojednávaniach, pričom za situácie, keď odporca popieral od počiatku akékoľvek uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo s právnym predchodcom navrhovateľa, okresný súd uvedené porady vyhodnotil tak, že neboli potrebné na účelné bránenie práva, a ktorých náhradu odporcovi by mal znášať v konaní neúspešný navrhovateľ. Súd priznal odporcovi náhradu trov konania (trovy právneho zastúpenia) vo výške spolu 3 606,98 Eur, a to odmenu vo výške 2 957,58 Eur (6 x 492,93 Eur) za 6 vykonaných úkonov právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 25. 08. 2014, podanie odporu proti platobnému rozkazu dňa 25. 08. 2014, účasť na pojednávaní dňa 13. 11. 2014 v trvaní od 10.05 hod. do 14.05 hod. a dňa 09. 12. 2014 v trvaní od 10.00 hod. do 13.00 hod., náhradu hotových výdavkov vo výške 48,24 Eur (6 x 8,04 Eur) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a 20 % daň z pridanej hodnoty (základ dane 3 005,82 Eur) predstavuje 601,16 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Proti rozsudku okresného súdu navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Uviedol, že prvostupňový súd zamietol jeho návrh z dôvodu nepreukázania uzatvorenia ústnej zmluvy o dielo s jeho právnym predchodcom. V trestnom oznámení odporca uvádza, že uzatvoril so zhotoviteľom - právnym predchodcom zmluvu o dielo. Tvrdenie „na základe ústnej dohody výstavbu zabezpečoval G.. P. C. ako konateľ spol. C., spol. s r. o.“ jednoznačne vyjadruje, že zmluvnou stranou zmluvy bol jeho právny predchodca. I keď navrhli vykonať výsluch svedkov, ktorí pracovali na stavbe pre zhotoviteľa, oboznámenie sa so stavebným denníkom vypracovaným zhotoviteľom, taktiež aj nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by preukázalo predmet zmluvy a cenu diela (ak by považoval prvostupňový súd tvrdenia účastníkov za rozporné ohľadne uzatvorenia zmluvy), mal okresný súd vykonať dokazovanie v tomto smere. Výsluchom svedkov sa dalo jednoznačne zistiť správanie sa zmluvných strán, ako i to, kto pracovníkov zamestnal, kto im vyplácal odmenu za vykonané činnosti pri stavbe rodinného domu, aké činnosti vykonával stavebný dozor, atď. Skutočnosť tvrdená odporcom, že „medzi nami bola taká dohoda, že pán C. mal zabezpečovať robotníkov na stavbe rodinného domu“, „.....p. G.. C. dodával robotníkov“ potvrdzuje jeho tvrdenia o uzatvorení zmluvy o dielo a vyvracia tvrdenia odporcu, že zmluvu o dielo uzatvoril s iným dodávateľom. Odporca taktiež tvrdil, že G.. C. platil z jeho peňazí robotníkov na stavbe domu a nepoprel ani dodanie stavebného materiálu na stavbu - strešnej krytiny. G.. P. C. nevystavil žiadne faktúry k rodinnému domu ohľadne platenia robotníkov. Z uvedených dôvodov považuje za účelové tvrdenia odporcu o tom, že G.. P. C. mal vykonávať stavebný dozor, ako aj zabezpečovať v rámci činnosti stavebného dozoru robotníkov na stavbu rodinného domu za stavu, že výkon stavebného dozoru na predmetnej stavbe mal byť podľa vyjadrenia odporcu vykonávaný G.. P. C. bezplatne. V konaní zostali nepreverené i tvrdenia o tom, kto vykonal práce, ktoré mal vykonať jeho právny predchodca. Skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola uzatvorené písomná dohoda a nebolo vydané písomné potvrdenie o prijatí objednávky, nerobí ústnu zmluvu o dielo v zmysle ustanovenia § 631 a nasl. OZ neplatnou, resp. neexistujúcou. To, že sa mal právny predchodca navrhovateľa zaviazať zhotoviť rodinný dom bez písomnej zmluvy, resp. že nevykonal celé dielo, ešte neznamená, že zmluvy nebola uzatvorená. Tvrdenia odporcu jednoznačne preukazujú, že konateľ zhotoviteľa bol v styku s odporcom v rámci stavebných prác na rodinnom dome, rovnako ako i to, že osoba z prostredia právneho predchodcu zhotoviteľa mala zabezpečovať robotníkov. Z výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že G.. P. C. nemal v čase realizácie stavby oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v oblasti stavebníctva, ani na výkon sprostredkovania služieb. V danom období bol to práve zhotoviteľ (právny predchodca navrhovateľa), ktorý mal oprávnenie na vykonávanie stavebných činností a pod. Podľa jeho názoru okresný súd nevykonaním navrhovaných dôkazov nedostatočne zistil skutkový stav a skutkový stav, ktorý neúplne zistil, nesprávne právne vyhodnotil. Ním navrhnuté dôkazy mali totiž preukázať skutkový stav, ktorý prezentoval v konaní. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za predčasne a nepreskúmateľné. Okresný súd nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Táto situácia nastala i z dôvodu, že okresný súd konal napriek tomu, že jeho právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu nepredvídateľnej kolízie pojednávaní. Z odvolania navrhovateľa ďalej vyplýva, že G.. P. C. nevykonával funkciu stavebného dozoru. Nie je pravdivé tvrdenie, že by spoločnosť STAVAJ postavila celý oporný múr. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku ohľadne trov konania (druhý výrok), podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že prvostupňový súd mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, a to dňa 04. 11. 2014 porada s klientom v čase od 13.45 hod. do 14. 45 hod., vyhotovenie písomného vyjadrenia vo veci dňa 04. 11. 2014, porada s klientom dňa 27. 11. 2014. Nesúhlasil s tým, že by tieto úkony boli neúčelné. Uviedol, že v rámci porady s klientom preberal prípravu na súdne pojednávanie vo veci samej. Jeho písomné vyjadrenie zo dňa 04. 11. 2014, hoci bolo prezentované na pojednávaní, bolo vecné argumentačne podložené spolu s uvedením dôkazov, ktoré boli následne súdom vykonané. I úkon - porada s klientom uskutočnená dňa 27. 11. 2014 sa týkal prípravy na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 09. 12. 2014. Za tieto úkony mu patrí náhrada trov právneho zastúpenia v sume 1.803,46 Eur vrátane režijného paušálu a DPH. Ide o tri úkony po 601,16 Eur. Podľa jeho názoru, všetky úkony právnej služby boli potrebné na účelné bránenie jeho práva, preto mu ich mal okresný súd priznať v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Na základe podaných odvolaní krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok) podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách prvostupňového konania (druhý výrok) podľa § 220 O.s.p. zmenil z nasledujúcich dôvodov: Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovou i právnou argumentáciou okresného súdu, ktorú považuje za vecne správnu, pričom sa stotožňuje i s jeho podrobným odôvodnením, na ktoré poukazuje. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Povinnosť účastníkov tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom konania. V prípade, že ju účastník konania splnil, platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu účastníka v spore. Pri hodnotení dôkazov Občiansky súdny poriadok vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 205a O.s.p.. Ak navrhovateľ v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. na neobjektívne zhodnotenie skutkového stavu zo strany okresného súdu, je potrebné uviesť, že odvolací súd podľa § 213 ods. 1 O.s.p. je viazaný skutkovým stavom zisteným okresným súdom s výnimkami ustanovenými v § 213 ods. 2 až 7 O.s.p. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté účastníkmi, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. totiž jednoznačne vyplýva, že v sporovom konaní je navrhovateľ povinný uniesť nielen tzv. bremeno tvrdenia, t.j. uviesť relevantné skutočnosti, ale musí uniesť i tzv. dôkazné bremeno, t.j. tvrdené relevantné skutočnosti musí i preukázať, resp. musí predložiť, alebo označiť dôkazy, ktoré ich preukazujú. To je základná podmienka procesného úspechu. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu uvádza, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že došlo k záväzkovo-právnemu vzťahu, z ktorého vzniklo právo na plnenie, resp. že mu vznikla pohľadávka voči odporcovi z konkrétneho záväzkovo-právneho vzťahu, resp. z iného titulu. Samotná skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa vystavil faktúry pre odporcu, ešte neznamená, že jeho nárok je opodstatnený. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že prvostupňový súd previedol náležité dokazovanie, po ktorom dospel k správnemu právnemu názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a teda nepreukázal skutkovú a právnu opodstatnenosť uplatňovaného nároku a preto rozhodol vecne správne, keď jeho návrh zamietol. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol (prvý výrok), ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Okresný súd postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa uvedeného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu trov konania. Pokiaľ ide o náhradu trov konania tvorenú zaplateným súdnym poplatkom za návrh na začatie konania, v tejto časti je rozhodnutie prvostupňového sudu správne. Nesprávne je rozhodnutie prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa trov právneho zastúpenia odporcu, pretože odporcovi okrem úkonov právnej služby, ktoré okresný súd špecifikoval a vyčíslil v odôvodnení rozsudku, patrí ešte odmena za úkon právnej služby- písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 04.11.2014 vo výške 492,93 Eur, vrátane režijného paušálu vo výške 8,04 Eur a 20% DPH zo sumy 500,97 Eur vo výške 100,19 Eur, t.j. súhrnne vo výške 601,16 Eur. Uvedený úkon právnej služby bol totiž vykonaný na účelné bránenie práv odporcu a ak v priebehu konania odporca opakovane použil právne argumenty obsiahnuté vo svojom písomnom vyjadrení, táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie účelnosti písomného vyjadrenia odporcu vo veci samej. V súvislosti s ostatnými odvolacími argumentmi odporcu ohľadne priznania trov právneho zastúpenia za dve porady s odporcom dňa 04. 11. 2014, 27. 11. 2014, sa odvolací stotožňuje s názorom okresného súdu, že uvedené úkony nie je možné vyhodnotiť ako účelné. Odvolací súd konštatuje, že ani z vyhlásenia odporcu zo dňa 09. 12. 2014 o uskutočnení porád s právnym zástupcom nie je možné zistiť, z akého dôvodu boli uvedené porady realizované a aký bol ich konkrétny účel vo vzťahu ku konaniu. Ako už bolo uvedené, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.), pričom navrhovateľ ani odporca v odvolaní nenamietali, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnili správnosť výpočtu priznaných trov konania, odvolací súd sa touto otázkou nezaoberal. Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, než odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu ohľadne trov prvostupňového konania (druhý výrok) zmeniť podľa ustanovenia § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Vo veci samej bol odporca úspešný, a preto mu podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním vo veci samej mu nevznikli žiadne reálne trovy konania, ani trovy právneho zastúpenia, pretože sa k odvolaniu navrhovateľa vo veci samej nevyjadril. Odporca nebol plne úspešný ani ohľadom svojho odvolania do výroku o trovách konania, a preto mu ani v tejto súvislosti nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.