Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/737/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114204536 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114204536.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného JUDr. Stacho Chladný, súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 42009766, zast. JUDr. Petrom Psotkom, avokátom, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 42193389, proti povinnej J.. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX A. A., prechodne bytom C. XX, XXX XX A. A., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 88,82 Eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Romanom Fogtom, Exekútorský úrad so sídlom Kynceľová 77, 974 01 Kynceľová, pod sp.zn. EX 277/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/643/2014-49 zo dňa 25. augusta 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/643/2014-49 zo dňa 25. augusta 2015 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1Er/643/2014-49 zo dňa 25. augusta 2015 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odôvodnenie uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 88,82 Eur a trov exekúcie proti povinnej. Exekučným titulom v predmetnej veci je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/339/2012 zo dňa 30.07.2012, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy exekúcie vo výške 88,82 Eur. Okresný súd po preskúmaní zistených skutočností, ako aj oboznámením sa s doterajším postupom v konaní konštatoval, že po začatí exekučného konania (21.02.2014), v ktorom exekútorovi doposiaľ nebolo súdom udelené poverenie na vykonanie exekúcie, povinná uhradila záväzok, ktorý jej vznikol na základe exekučného titulu. Právnym následkom tejto skutočnosti je, že nárok, ktorý bol priznaný exekučným titulom, vykonanou úhradou povinnej zanikol, resp. exekučným titulom uložená povinnosť povinnej na základe uvedenej úhrady zanikla. V tejto súvislosti okresný súd považoval za potrebné uviesť, že nie je v súčasnosti možné, aby súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorého uložená povinnosť bola splnená. Ďalej konštatoval, že nie je ani možné zamietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie len v časti uskutočnenej úhrady povinnej vo výške 88,82 Eur a následne poveriť exekútora vymáhaním len trov vzniknutých v priebehu exekučného konania, resp. procesného nároku vzniknutého v exekučnom konaní, pretože tieto v súčasnosti nepredstavujú exekučný titul, nakoľko ešte neboli súdom priznané, teda ich vymáhanie je za súčasných okolností neprípustné. Z uvedených dôvodov okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že predmetné exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 21.02.2014 (ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Povinná dňa 03.03.2014, teda až po začatí exekučného konania na účet oprávneného zaplatila pohľadávku vymáhanú v predmetnom exekučnom konaní vo výške 88,82 Eur. Okrem úhrady pohľadávky povinná neuskutočnila žiadne ďalšie platby, ktoré by bolo možné započítať ako úhradu zostávajúcej časti nároku, ktorý sa má v predmetnej exekúcii vymáhať. Uviedol, že v návrhu na vykonanie exekúcie sa domáhal nielen vymoženia pohľadávky priznanej exekučným titulom vo výške 88,82 Eur, ale aj príslušenstva tejto pohľadávky, ktoré predstavovali náklady oprávneného spojené s uplatnením pohľadávky priznanej exekučným titulom, teda suma trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 32,68 Eur a suma uhradeného súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur. Okrem týchto nárokov žiadal aj vymoženie trov exekúcie súdneho exekútora. Z uvedeného dôvodu mal za to, že okresný súd mal v súlade s ust. § 57 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu zastaviť len v časti uhradenej sumy vo výške 88,82 Eur a v zostávajúcej časti malo exekučné konanie pokračovať v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Ďalej poukázal na ust. § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorého sa exekučné konanie skončí až vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Vyslovil názor, že nárok na zaplatenie trov exekúcie zo strany povinného oprávnenému vzniká okamihom podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Uviedol, že v prípade vysloveného názoru okresným súdom v napadnutom uznesení by sa dostal do situácie, kedy by musel znášať trovy exekúcie, ktoré by mu nikto reálne nenahradil, pričom povinnej, ktorá si riadne a včas neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z vykonateľného exekučného titulu, by sa takýmto postupom poskytla ochrana v rozpore s účelom Exekučného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 16,69 Eur. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 21.02.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 88,82 Eur, trov exekučného konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 32,68 Eur a zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 a trov exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/339/2012-15 zo dňa 30.07.2012, ktorým bola povinnej uložená povinnosť uhradiť oprávnenému trovy exekúcie vo výške 88,82 Eur. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.05.2015 povinná žiadala exekučné konanie zastaviť z dôvodu, že pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní vo výške 88,82 Eur uhradila oprávnenému dňa 03.03.2014. Vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 03.06.2014 oprávnený potvrdil, že dňa 03.03.2014 bola na jeho účet pripísaná úhrada sumy 88,82 Eur, ktorú povinná uhradila až po začatí exekučného konania a že ďalším predmetom exekučného konania zostáva vymoženie trov konania v exekučnom konaní, súdneho poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur a trov exekúcie. Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučným titulom uložená povinnosť povinnej zanikla splnením. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ust. § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Odôvodnenie je dôležitou náležitosťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Z citovaného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. je potrebné chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/2003 uviedol, že „že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“ Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd napadnuté uznesenie, t.j. v potrebnom rozsahu neodôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia totiž nie je zrejmé, v čom okresný súd videl rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že povinná zaplatila pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu po začatí tohto exekučného konania nie je možné považovať za rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, pričom povinná zaplatila len pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu vo výške 88,82 Eur a predmetom tohto exekučného konania okrem tejto pohľadávky sú aj trovy exekúcie vzniknuté oprávnenému v súvislosti s vymáhaním dlžnej pohľadávky (trovy právneho zastúpenia a zaplatený súdny poplatok) a trovy exekúcie súdneho exekútora, ktoré povinná neuhradila. Odvolací súd navyše uvádza, že vzhľadom na to, že povinná pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu zaplatila po začatí tohto exekučného konania ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie okresným súdom, ďalším predmetom exekúcie po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie budú už len nevymožené trovy exekúcie oprávneného a súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd opätovne posúdi žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.