Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/214/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114207495 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114207495.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. , so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, proti žalovanému H.. X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, O. O., do 30.06.2016 na strane žalovaného za účasti VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO 42 362 962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 1 343,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 16C/72/2014 - 53 zo dňa 17. septembra 2014, takto r o z h o d o l : I. N e p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcom do sumy 975,32 eur. II. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. IV. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO 42 362 962, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania do 30.06.2016 v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Druhým výrokom súd vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznáva. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že zmluva o úvere, z ktorej žalobca uplatnil svoje nároky bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným (ako dlžníkom) a žalobcom (ako veriteľom). Predmetný vzťah účastníkov zmluvy súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, ako spotrebiteľský úver (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Súd skúmal, či zmluva obsahuje jednotlivé náležitosti úverovej zmluvy stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva má síce predpísanú písomnú formu, ale neobsahuje všetky zákonom predpísané obligatórne náležitosti pre takýto druh zmluvy, alebo sú v nej údaje o týchto podstatných náležitostiach nepresné a spôsobujúce pochybnosti o ich pravdivosti. Takýmto nepresným, zavádzajúcim je údaj o RPMN, označený ako „predpokladaný“, čo spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, kedy si sám nevie vytvoriť názor, či je zmluvný vzťah pre neho výhodný alebo nie. Treba mať zato, že obligatórna náležitosť tzv. RPMN nie je v zmluve uvedená. V zmluve nie je uvedená ani konečná splatnosť úveru. Potom v zmysle zákonnej úpravy spotrebiteľských úverov je poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.). Zo splátkového kalendára súd zistil, že žalovanému bolo vyplatených 1659,70 eur a celkom žalovaný zaplatil sumu vo výške 1291,21 eur. Nárok na bezdôvodné obohatenie žalobcu tak predstavoval rozdiel, o ktorý mu žalovaný zaplatil menej. Súd však žalobu zamietol v celom rozsahu, pretože žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, nakoľko splatnosť úveru nastala dňa 25.11.2009 a žaloba bola podaná dňa 31.03.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. V odôvodnení uviedol, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný a trovy konania si neuplatnil. Žalobca bol v celom rozsahu neúspešný, preto mu súd ich náhradu nemohol priznať. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, alebo aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Namietal, že zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť RPMN a to presným údajom stanoveným v zmysle zákonom určeného postupu pre jej výpočet. Predpokladaná RPMN uvádzaná v bode 5. Žiadosti/ úverovej zmluvy nevymedzuje údaj RPMN schváleného úveru, ale RPMN je vymedzená v bode 6. obsahujúcom údaje o schválenom úvere, kde je uvedená jej presná hodnota. 5. Konečná splatnosť úveru je daná dátumom splatnosti poslednej splátky úveru a je uvedená v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tvoriacom súčasť zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú, jej predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok aj poskytnutie revolvingu. Konečnú splatnosť úveru resp. revolvingu (ak dôjde k jeho poskytnutiu a ktorý predstavuje ďalší úver) je vždy možné určiť pre úver (revolving). Ak počas trvania zmluvného vzťahu dôjde k poskytnutiu úveru, tak dlžník vie, kedy je konečná splatnosť úveru. Ak počas trvania zmluvného vzťahu dôjde k poskytnutiu revolvingu, potom tiež po jeho poskytnutí vie, kedy je jeho konečná splatnosť. Údaj konečná splatnosť úveru predstavuje tzv. informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, údaj kedy má byť úver - za predpokladu dodržiavania zmluvy - uhradený a kedy dôjde k zániku záväzku. Z materiálnej stránky ide teda o údaj obsahovo zhodný s údajom „dátum splatnosti poslednej splátky“ (v danom prípade viď. čl. 4. ods. 4.5 zmluvných dojednaní, aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ako neoddeliteľná súčasť zmluvy). 6. V otázke odplaty za požičanie peňažných prostriedkov taktiež konajúci súd nevychádzal z príslušnej právnej úpravy (§53 ods. 6 OZ, § 3 ods. 10, 11 zákona č. 258/2001 Z. z. ) - v danom prípade výška odplaty bola nižšia ako maximálne povolená odplata. 7. Žalobca namietal aj posúdenie nároku ako premlčaného, pretože ak bol nárok splatný na základe zosplatnenia úveru dňa 25.11.2013 (čo súd uvádza na prvej strane rozsudku) tak, potom ku dňu podania žaloby (31.03.2014) nemohol byť premlčaný podľa žiadnej premlčacej doby. 8. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na vznesenej námietke premlčania. Splatnosť úveru nastala dňa 25.11.2009, túto skutočnosť uvádza aj sám žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu podanom na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 31.03.2014. Taktiež trvá na skutočnostiach, ktoré uviedol vo vyjadrení zo dňa 21.07.2014. Poukazuje na nekalé obchodné praktiky žalobcu. 9. V reakcii na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu žalobca uviedol, že namieta relevanciu tvrdení žalovaného založených na námietke premlčania. Medzi účastníkmi konania prebehlo rozhodcovské konanie, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia nesplatenej sumy z danej zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré konanie bolo skončené vydaním rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-XXX/XX/XX-SAS zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť uloženú mu rozhodcovským rozsudkom podal žalobca dňa 13.12.2011 návrh na vykonanie exekúcie, ktorá bola zastavená dňa 30.01.2013. Počas uvedených konaní premlčacia lehota spočívala, až po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie došlo k pokračovaniu v jej plynutí. (NS ČR zo dňa 01.06.2016, sp.zn. 23 Cdo/19/2015, k zastaveniu plynutia premlčacej doby dochádza aj vtedy, ak rozhodcovské konania bolo začaté na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.) Námietka premlčania je nedôvodná aj z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný zo sumy 1659,70 eur uhradil len časť 1291,21 eur. 10. Dňa 16.08.2016, doručil žalobca súdu podanie nazvané „čiastočné späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 1343,81 eur s príslušenstvom“ v ktorom uviedol, že žalobou zo dňa 16.12.2013 sa domáhal zaplatenia pohľadávky 1343,81 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.11.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Berie späť návrh v časti žalovanej sumy vo výške 975,32 eur. Žalovaná suma vo výške 368,49 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru (na účet odporcu bol poskytnutý úver vo výške 1659,70 eur, z ktorého do dnešného dňa žalovaný uhradil 1291,21 eur). Ďalej navrhuje, aby súd vydal rozsudok, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od doručenia rozsudku sumu 368,49 eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.11.2009 do zaplatenia, náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 67,73 eur. 11. Podaním doručeným súdu dňa 23.11.2016 žalovaný súdu oznámil, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby. Odôvodňuje to tým, že trvá na uplatnenej námietke premlčania nároku a na svojich tvrdeniach o nekalých obchodných praktikách žalobcu od doby poskytnutia úveru s cieľom v maximálnej miere vyťažiť čo najväčší zisk. Splatnosť úveru nastala dňa 25.11.2009, pričom návrh na súd bol podaný dňa 31.03.2014. 12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 13. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 31. 03. 2014. Okresný súd napadnutý rozsudok vydal dňa 17. 09. 2014. Odvolanie žalobcu proti tomuto rozsudku bolo podané dňa 23.10.2014 pošte na prepravu (súdu došlo dňa 27.10.2014). Vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 25.03.2015, potom čo okresný súd uznesením č. k. 16C/72/2014-82 zo dňa 19.12.2014 rozhodol o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania. Teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O. s. p.. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol. V konaní žalobcom uplatnený nárok sa viazal k plneniu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná zmluva je neprehľadná, nezrozumiteľná, nie je zrejmé čo je predmetom zmluvy, za akých podmienok a čo vlastne žalobcovi od žalovaného bolo poskytnuté. Zavádzajúci je už samotný názor zmluvy ako zmluvy o „revolvingovom“ úvere, hoci zmluva obsahuje údaje týkajúce sa dvoch úverov (úveru aj revolvingového úveru). V danom prípade boli dlžníkovi veriteľom jednorázovo poskytnuté finančné prostriedky na účet dlžníka - spôsob čerpania úveru skôr zodpovedá poskytnutiu úveru (klasického s pravidelným splácaním). Nie je zrejmé, či žalobca pochopil význam revolvingu a skutočnosť, že mu mal byť poskytnutý aj samostatný revolving, teda automatické navýšenie o ďalšie finančné prostriedky za splnenia podmienok, ktoré však boli upravené nie v zmluve, ale v tzv. Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. - inde. Zmluva sa uzatvára na formulári veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru aj zmluvou o úvere, túto skutočnosť však nemožno zneužívať k záverom, že došlo k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie údajov do formulára po podpise dlžníkom ako to bolo v danom prípade) kedy dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru (bod 5. dňa XX.X.XXXX) a veriteľ zmluvu podpísal dňa XX.XX.XXXX potom, ak vpísal údaje do jej časti 6.údaje o schválenom úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi, pričom nesmie byť akýchkoľvek pochybnosť o tom pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis (čo z hľadiska obsahu listiny podpisujú). 16. Správne okresný súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú pre nedostatok (absenciu) obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom „úvere“ (čo i len jednej z náležitostí) uvedených v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vrátane požiadavky na uvádzanie tých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorých absenciu v predmetnej zmluve o úvere zo dňa XX.XX.XXXX poukázal v rozhodnutí okresný súd - konečná splatnosť úveru, RPMN. 17. Na spotrebiteľskú zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k potrebe aplikácie ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v čase rozhodovania (k 17.09.2014) okresnému súdu iné posudzovanie danej veci platný právny stav ani neumožňoval. Právna úprava s účinnosťou od 13.06.2014, v zmysle novely ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa stanovila jednoznačne, že „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. To znamená, že ak si zmluvné strany písomne aj dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy je takéto dojednanie neplatné. Uvedené sa vzťahuje aj na tzv. „absolútne obchody“ upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné vzťahuje Občiansky zákonník, vrátane dĺžky premlčacej doby (podľa Občianskeho zákonníka § 101 je všeobecná premlčacia doba trojročná). Zásadná zmena spočíva aj v tom, že v zmysle novely zákona č. 250/2007 Z. z. vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v zmysle § 5b orgán (v tomto prípade súd) rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu (ex offo) na premlčanie nároku (na rozdiel od úpravy § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje, aby námietku premlčania účastník výslovne vzniesol). 18. Občiansky zákonník upravuje premlčateľnosť práv v ustanovení § 100 a nasledujúcich. Ide o „všeobecnú“ premlčaciu dobu, ktorá je trojročná a uplatní sa všade tam, kde zákon pre určité právo neupravuje osobitnú premlčaciu dobu. 19. Predčasná splatnosť úveru nenastáva automaticky (bez ďalšieho), ale k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, v prípade naplnenia dohodnutých podmienok pre zosplatnenie, musí veriteľ vskutku pristúpiť. T.j. musí zosplatniť celý zostatok úveru naraz právne relevantným spôsobom, a to písomným oznámením o zosplatnení a riadne doručeným protistrane - dlžníkovi. Ide o adresovaný jednostranný právny úkon, k účinnosti ktorého treba, aby došiel dlžníkovi, aby nastali účinky zosplatnenia doručenie musí byť preukázané, nestačí túto skutočnosť iba predpokladať. V prejednávanom prípade nebolo medzi stranami sporné, že došlo k predčasnej splatnosti úveru k XX.XX.XXXX, túto skutočnosť žalobca v konaní nijako nespochybňoval a nepoprel. Priamo vo svojej žalobe žalobca uvádza, že „žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 12 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru, žalovaný mal uhradiť dlžnú sumu do 25.11.2009“. Vychádzajúc z tejto skutočnosti potom niet pochýb o tom, že premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu začala plynúť dňa 26.11.2009. 20. Pokiaľ okresný súd na prvej strane svojho rozhodnutia uviedol ako dátum splatnosti úveru deň „25.11.2013“ namiesto správneho „25.11.2009“ ide o zrejmú chybu v písaní, zjavnú nesprávnosť (§ 224 CSP), čo jednoznačne vyplýva z obsahu listín doložených v súdnom spise a taktiež okresný súd v odôvodnení rozsudku na iných miestach uvádza správny dátum splatnosti úveru t.j. 25.11.2009, ktorý korešponduje aj s výrokom rozhodnutia. Námietka žalobcu uvedená v bode 7. tohto rozhodnutia nie je dôvodná. 21. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 26.11.2012. Aj keď v podaní doručenom súdu v priebehu odvolacieho konania žalobcom dňa 22.11.2016 nazvanom „vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného“, žalobca tvrdí, že jeho nárok nie je premlčaný, pretože malo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby z dôvodov, ktoré sú podrobne uvedené v bode 9. tohto rozhodnutia (rozhodcovské a exekučné konanie). Takáto argumentácia žalobcu je právne irelevantná. Na tieto (nové) skutočnosti uvedené v podaní žalobcu zo dňa 22.11.2016, nemožno v odvolacom konaní prihliadať, vylučuje to dikcia ust. § 365 ods. 3 CSP, aj ust. § 366 CSP. 22. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 23. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 24. Obsahom odvolania podaného žalobcom posledný deň odvolacej lehoty na pošte dňa 23.10.2014 nie sú žiadne také odvolacie dôvody, ktorými by žalobca - odvolateľ namietal spočívane premlčacej doby. 25. Napadnutý výrok rozsudku okresného súdu nebol postavený na skúmaní prípadného spočívania premlčacej doby ale, ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd zameral svoju pozornosť výlučne na posúdenie, či došlo/nedošlo k splatnosti úveru k určitému dňu, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná a že od tohto momentu do podania žaloby na súd márne uplynula premlčacia doba (túto skutočnosť bol súd povinný posúdiť ex offo). Pokiaľ uvedené posúdenie týkajúce sa premlčacej doby uskutočnené okresným súdom spochybnil žalobca v jeho vyjadrení zo dňa 22.11.2016 (jednak sa nejedná o právne relevantné doplnenie odvolania o ďalšie odvolacie dôvody - 365 ods. 3 CSP) tým, že okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho tvrdenia žalovaného, že došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby, pretože podľa tvrdenia žalobcu existuje dôkaz svedčiaci o tom, že premlčacia doba istý čas a to počas rozhodcovského konania sp.zn. RK-XXX/XX/XX-SAS a exekučného konania vedených proti žalovanému, spočívala, treba uviesť, že takýto dôkaz žalobca (odvolateľ) súdu nepredložil, a pretože tieto skutočnosti (námietky spočívania premlčacej doby) v základnom konaní žalobca vôbec nenamietal, potom odvolací súd taktiež nemohol považovať za prípustný odvolací dôvod, nakoľko v odvolacom konaní je možné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej preskúmať s prihliadnutím k novým skutočnostiam a dôkazom iba v prípadoch uvedených v § 366 CSP (§ 205a ods. 1 O. s. p.) a o takýto prípade tu nejde. V prejednávanom prípade žalobca v odvolacom konaní iba označil (nepredložil) dôkaz, ktorý naviac zjavne sa netýka podmienok konania, vylúčenia sudcu, nesprávneho obsadenia súdu, ale jeho obsah sa má týkať výlučne hmotnoprávneho posúdenia nároku žalobcu, potom nemôže byť spôsobilý preukázať, že by v prejednávanej veci došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci t. j. že došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Zároveň žalobca neuviedol žiadne dôvody a nepreukázal, že bez svojej viny označený dôkaz nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 26. Žalobca v základom konaní odvodil svoje právo od listiny, ktorá bola zjavne nespôsobilá jeho nárok v konaní preukázať, a to napriek tomu, že z § 101 ods. 1 O. s. p. mu vyplývala povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania tým, že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti a označí dôkazné prostriedky, ktorými sa majú tvrdené skutočnosti preukázať (§ 149 až § 154 CSP). S poukazom na prejednací princíp a princíp kontradiktórnosti, bolo na zodpovednosti žalobcu ako (kvalitné a vierohodné) dôkazy na preukázanie svojich tvrdení pred súdom prvej inštancie predložil § 132 ods. 1 CSP (§ 120 ods. 1 O. s. p.) 27. O čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom odvolací súd rozhodol podľa ust. § 370 a nasl. CSP, čiastočné späťvzatie žaloby do sumy 975,32 eur bolo súdu doručené v priebehu odvolacieho konania dňa 16.08.2016 (po 01.07.2016). Žalovaný k výzve súdu zo dňa 02.11.2016 sa vyjadril k čiastočnému späťvzatiu žaloby s tým, že v podaní zo dňa 23.11.2016 výslovne uviedol, že so späťvzatím nesúhlasí, pretože nárok žalobcu je premlčaný. 28. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ods. 2, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí,. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ods. 3, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 29. Dôvody uvádzané žalovaným, pre ktoré nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, spočívajú v tom, že žalovaný trvá na názore, že žalobca uplatňuje voči nemu premlčaný nárok, pretože splatnosť úveru nastala k 25.11.2009, ako uvádza aj sám žalobca v žalobe a k akému záveru po vykonanom dokazovaní dospel aj súd prvej inštancie. Uvedený dôvod odvolací súd kvalifikoval ako vážny dôvod, brániaci tomu, aby súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby do sumy 975,32 eur. 30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (100 %). Na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi má v plnom rozsahu (100 %) nárok aj občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, ktoré v zmysle právnej úpravy O. s. p. platnej a účinnej do 30.06.2016 vystupovalo do 30.06.2016 v konaní na strane v odvolacom konaní úspešného žalovaného v postavení vedľajšieho účastníka. Od 01.07.2016 v zmysle CSP účasť uvedeného občianskeho združenia v konaní zanikla, vedľajší účastník sa automaticky nepretransformoval na osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP, a v tejto veci doteraz vystupujúci vedľajší účastník nepodal návrh na pribratie do konania podľa § 95 CSP. O výške náhrady trov konania žalovaného aj vedľajšieho účastníka, ktoré vedľajšiemu účastníkovi vznikli do 30.06.2016, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 31. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).