Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/154/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114209965 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114209965.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného S.. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. nad X., J. XX, proti povinnej S.. K. I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. P., Y. XX, zastúpenej JUDr. Danielou Bacíkovou, Advokátska kancelária Bacíková a spol., so sídlom Lazovná 45, Banská Bystrica, o výkon rozhodnutia o úprave styku oprávneného s maloletou Q. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom u povinnej, v konaní zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32Em/4/2014-399 zo dňa 25. 02. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný a zastavil ho (prvý výrok) a o trovách výkonu rozhodnutia rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov výkonu rozhodnutia (druhý výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že oprávnený(ďalej v texte aj „otec“) sa návrhom domáhal nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/363/2009-92 zo dňa 30. 03. 2011, ktorým bol upravený jeho styk s maloletou, pretože povinná (ďalej aj „matka“) styk s maloletou opakovane marí (05. 04. 2014, 17. 05. 2014, 14. 07. 2014, 04. 08. 2014). Súd v zmysle § 272 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte len „O. s. p.“), vyzval povinnú na dobrovoľné dodržiavanie rozsudku okresného súdu a upozornil ju na následky dobrovoľného nerešpektovania súdneho rozhodnutia. Povinná vo vyjadrení k tejto výzve uviedla, že maloletá odmieta ísť k oprávnenému a ak sa tak stane, po návrate od neho býva neurotická a nesústredená; oprávnený žije v domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí maloletú neustále čistia a sprchujú, maloletá musí s oprávneným spávať na spoločnom lôžku; vzťah oprávneného s maloletou je silne narušený, zo strany oprávneného a jeho rodiny dochádza k neustálym slovným atakom, nadávkam a prehnaným reakciám, ktoré riešia pred maloletou, čo ju stresuje a psychicky deptá. Oprávnený sa o maloletú nezaujíma a nezúčastňuje sa ani poradensko-psychologického procesu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nezaujíma ho koncoročné vysvedčenie maloletej, s maloletou sa počas školského roka neučí, nevie ani, akú má školskú tašku a pomôcky. V zmysle § 272 ods. 5 O. s. p. okresný súd požiadal o spoluprácu a súčinnosť orgán sociálno-právnej ochrany detí a mládeže - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (ďalej len „ÚPSVaR“) pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa povinnej právoplatnému rozhodnutiu súdu. V rámci sociálneho zisťovania kolízny opatrovník vykonal pohovor s povinnou, ktorá uviedla, že maloletá sa bojí chodiť k oprávnenému pre zlú atmosféru v jeho rodine, s maloletou navštevuje psychologičku, zhoršil sa jej školský prospech, hovorí potichu. Vykonal pohovor aj s maloletou, ktorá uviedla, že s oprávneným sa nerozpráva, on sa jej neopýta, ako sa jej darí v škole, aké má úspechy, ani zdravotný stav. Rodičia spolu nekomunikujú; k otcovi odmieta chodiť, lebo ju čistí a musí spávať spolu s ním v posteli. Matka ju vždy pripraví, keď má pre ňu otec prísť a keď nechce odísť k nemu, tak ju presviedča, aby s ním išla. Maloletá uviedla, že s otcom išla len preto, aby na nich nevolal policajtov, pretože tí už u nich boli. Matka sa s nimi rozprávala a maloletá plakala, že nechce ísť s otcom, ale aby bol pokoj, nakoniec išla. Otec ju nahráva na mobil ako plače, pýta sa jej, či k nemu chce chodiť. Okresný súd uznesením č. k. 32Em/4/2014-79 zo dňa 25. 09. 2014 uložil povinnej pokutu vo výške 200,- Eur z dôvodu, že povinná opakovane porušila povinnosti, vyplývajúce z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, pretože po doručení výzvy (dňa 22.05.2014) neumožnila styk oprávneného s maloletou v termínoch 14.07.2014 - 27.07.2014 a 04. 08. 2014 - 17. 08. 2014. Následne oprávnený oznámil súdu (podaniami zo dňa 25. 09. 2014, 08. 10. 2014, 23. 10. 2014) súdu opätovné zmarenie styku s maloletou. Matka maloletej sa dňa 14. 10. 2014 bez predvolania dostavila na súd a do zápisnice uviedla, že maloletá opakovane odmieta chodiť k otcovi, nechce sa s ním stretávať ani na pol dňa, ani na 4 hodiny; na styk je vždy pripravená a na oprávneného čaká v byte; počas preberania sa maloletá do komunikácie nezapája. Matka požiadala, aby bola maloletá vypočutá, pretože je dostatočne rozumovo vyspelá, aby vyjadrila svoj názor. Ona rešpektuje vôľu dieťaťa, násilne ju nemieni nútiť k veciam, ktoré nechce; oprávnenému v styku nebráni, maloletá je riadne pripravená na styk pred bytom spolu s vecami. Maloletá a oprávnený majú silne narušený vzťah a maloletá oprávneného odmieta. Okresný súd opätovne požiadal orgán sociálno-právnej ochrany detí a mládeže o súčinnosť pri žiadosti povinnej o výsluch maloletej a predloženia aktuálnej charakteristiky maloletej zo základnej školy. Uznesením č. k. 32Em/4/2014-154 zo dňa 07. 11. 2014 uložil povinnej opätovne pokutu vo výške 200,- Eur. Na základe odvolania povinnej, hoci otec postupne oznamoval súdu nerealizovanie jeho styku s maloletou (01.11.2014, 15.11.2014, 13.12.2014, 26.12.2014, 10. 01. 2015), krajský súd uzneseniami č. k. 43CoE/502/2014-214 zo dňa 28. 01. 2015 a č. k. 3CoE/5/2015-220 zo dňa 30. 01. 2015 zrušil uznesenia okresného súdu č. k. 32Em/4/2014-79 zo dňa 25. 09. 2014 a č. k. 32Em/4/2014-154 zo dňa 07. 11. 2014 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie s tým, že okresný súd má vypočuť maloletú za účelom zistenia jej vzťahu k oprávnenému. Krajský súd konštatoval, že z obsahu spisu nevyplýva, že by oprávnený nemal o maloletú záujem, nevyhľadával kontakt s ňou a závažným spôsobom porušil svoje rodičovské povinnosti, práve naopak, z množstva podaní je zrejmá snaha oprávneného o udržanie styku a vytvorenie si opätovného vzťahu s dieťaťom; krajský súd apeloval na otca, aby zvážil svoje konanie, prehodnotil intenzitu svojho boja o priazeň maloletej a okresal nátlakové domáhanie sa realizácie svojich práv o styk s ňou, pretože je otázne, či podávanie návrhov na súd a v podstate násilné správanie je vhodnou cestou, ako si možno opätovne získať náklonnosť dieťaťa. Krajský súd za najpodstatnejšie považoval písomné vyjadrenie samotnej maloletej, v ktorom vyjadrila jednoznačne svoj názor nestretávať sa s oprávneným z dôvodov, ktoré mu už boli opakovane prezentované, ale neakceptoval ich. Takýto jeho prístup možno považovať za ignoráciu potrieb, prejavov a názorov dieťaťa. Konštatoval, že na okresnom súde prebieha pod sp. zn. 32P/278/2014 konanie o návrhu oprávneného na rozšírenie styku, v ktorom povinná podala protinávrh na zúženie styku a v ktorom bude vykonávané dokazovanie na zistenie aktuálneho vzťahu medzi rodičmi navzájom a najmä vzťahu maloletej k rodičom, osobitne k oprávnenému. Oprávnený opäť súdu doručil oznámenie o nerealizácii jeho styku s maloletou v dňoch 24. 01. 2015, 07. 02. 2015, 21. 02. 2015. Dňa 06. 03. 2015 otec požiadal, aby výsluch maloletej dňa 11. 03. 2015 nebol vykonaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ktorého pracovníčka je podľa neho zaujatá, ale aby bol vykonaný samotným okresným súdom a bol zaznamenaný na zvukovom zázname. Vzhľadom na toto vyjadrenie okresný súd požiadal ÚPSVaR o zrušenie výsluchu maloletej. Matka vo svojom ďalšom vyjadrení, doručenom súdu dňa 09. 03. 2015 uviedla, že maloletú na styk s oprávneným stále pripravuje a vedie ju k tomu, aby sa s otcom stretávala, veci má vždy zbalené a pripravené, keď má otec na styk prísť; nikdy nebránila otcovi v styku s maloletou, snažila sa, aby ich narušený vzťah bol znovu vybudovaný. Na stretnutí na ÚPSVaR sa s psychológom dohodla, že urobí ďalší ústretový krok a umožní stretávanie sa maloletej s oprávneným na ÚPSVaR; otec túto ponuku koncom januára 2015 kategoricky odmietol. Otec ďalšími podaniami oznámil súdu, že styk s maloletou sa neuskutočnil ani dňa 07. 03. 2015, 21. 03. 2015, 03. 04. 2015, 18. 04. 2015, 02. 05. 2015 a žiadal, aby súd v termíne styku odňal maloletú matke a odovzdal mu ju. Matka vo svojich vyjadreniach, doručených súdu dňa 16. 06. 2015 a 15. 07. 2015 uviedla, že styk otca dňa 30. 05. 2015, 13. 06. 2015 a 27. 06. 2015 nebol realizovaný z dôvodu, že otec sa nedostavil na styk a túto skutočnosť oznámil len prostredníctvom mailovej korešpondencie; hoci mal právo stretnúť sa s maloletou aj od 13. 07. 2015 do 26. 07. 2015, nedostavil sa a dieťa si neprevzal. Podaním zo dňa 19. 10. 2015 matka požiadala súd o pozastavenie výkonu rozhodnutia, pretože styk maloletej s oprávneným sa od 30. 05. 2015 nerealizuje, otec si pre maloletú nechodí, i keď maloletá je na styk vždy riadne pripravená a nachystaná. Otec v ďalších podaniach oznámil súdu, že sa nerealizoval jeho styk s maloletou ani v termínoch 31. 10. 2015, 14. 11. 2015, 28. 11. 2015, 12. 12. 2015, 31. 12. 2015, 16.01.2016, 30. 01. 2016 a 13. 02. 2016 a žiadal, aby súd v termínoch styku maloletú odňal povinnej a odovzdal mu ju. Uviedol, že v dôsledku dlhotrvajúceho programovania dieťaťa matkou výrazne pokročil syndróm zavrhnutého rodiča a maloletá ho už aj sama odmieta. Okresný súd, postupujúc podľa § 251 ods. 1 a § 268 ods. 1 O. s. p. konštatoval, že úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletých je v prvom rade viesť povinného rodiča k tomu, aby si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia, plnil dobrovoľne; pred nariadením výkonu rozhodnutia súd písomne vyzve povinného na dobrovoľné podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu; až keď zostane táto výzva bezvýsledná, ukladá súd povinnému postupne pokuty, prípadne zariadi zastavenie výplaty rodičovského príspevku, či prídavkov na deti alebo odňatie dieťaťa. Konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí a úprave styku maloletých detí s oprávneným rodičom predstavuje druhú, vykonávaciu fázu konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti; keďže v týchto konaniach, a teda aj vo vykonávacom konaní, súd pri rozhodovaní má na zreteli predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali sledovať aj rodičia. V danej veci okresný súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie vo veci a zistil názor a vôľu maloletej; nevykonal však priamo osobný výsluch maloletej na súde, ale sprostredkovanie. Zákon dáva súdu priamo možnosť v konaní, ktorého účastníkom je maloleté dieťa, zistiť názor maloletého dieťaťa buď sprostredkovane, alebo bezprostredne výsluchom maloletého dieťaťa a to aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb, zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Súd mal za to, že výsluch maloletého dieťaťa je preň náročnou, stresujúcou udalosťou a intenzívnym emočným zážitkom. Z obsahu spisu je zrejmé, že maloletá bola opakovane vypočúvaná kolíznym opatrovníkom a tiež, že na Okresnom súde Banská Bystrica v konaní sp. zn. 32P/278/2014, v ktorom sa oprávnený domáhal rozšírenia styku s maloletou, ustanovený znalec z odboru psychológia vykonal vyšetrenia a výsluch maloletej. Okresný súd za účelom ochrany maloletej, aby nebola traumatizovaná ďalším výsluchom, názor a vôľu maloletej zistil sprostredkovanie, keď vychádzal zo znaleckého posudku, vypracovaného v rámci nariadeného znaleckého dokazovania vo vyššie uvedenom základnom konaní. Z tohto vyplýva, že maloletá je citovo na vyššej úrovni naviazaná na povinnú, vykazuje voči nej intenzívnejšiu citovú väzbu. Oprávneného vníma kritickejšie, vyjadruje prianie, aby sa správal inak, mal inú povahu, nebýval náladový; vo vzťahu k oprávnenému vyjadrila úzkostné postoje z obavy jeho možného správania, ktoré jej nevyhovujú; vo svojich citových väzbách uprednostňuje povinnú, ktorú vníma ako najdôležitejšiu osobu vo svojom živote. Voči oprávnenému nevyjadruje vyslovene negatívny postoj, objektívne akceptuje jeho starostlivosť, jeho ochotu podieľať sa na starostlivosti o ňu, jeho pozitívny vzťah k jej osobe, ale vyjadruje sa, že by mal mať inú povahu, iný prístup k nej a mal by viac rozumieť jej potrebám. Vzťahy, ktoré toho času vykazujú znaky určitej deformácie medzi maloletou a oprávneným, sú podmienené pravdepodobne viacerými faktormi a to, že oprávnený trávi s maloletou pomerne krátku dobu, že dieťa si vytvorilo pozitívny emocionálny postoj k terajšiemu partnerovi matky, ktorý nahrádza rolu otca a je voči maloletej ústretový a citlivý, a tiež maloletá vychádza v postojoch z negatívnych skúseností z minulosti, týkajúcich sa stretávania s otcom a pobytu uňho. V prítomnosti otca sa maloletá správa rezervovane, nedôverčivo, nepriblížila sa k nemu na bližšiu vzdialenosť, zachovávala si určitý odstup, odpovedala na otázky oprávneného, ale spontánne sa nevyjadrovala, telesný kontakt, pohladenie, bozk nevyžadovala, ani spontánne neponúkala. Počas kontaktu s oprávneným sa maloletá javila uzavretá, akoby ostražitá, úzkostná, nastavená obranne voči možnému neadekvátnemu správaniu sa oprávneného. Maloletá je spôsobilá objektívne a samostatne vypovedať na tému rodinných vzťahov. V slovnom vyjadrení prezentovala prianie, aby jej rodičia boli opäť spolu; nemožno preto objektivizovať jednoznačné negatívne postoje voči oprávnenému. Postoje maloletej sú s veľkou mierou pravdepodobnosti ovplyvnené realitou, že je v starostlivosti matky a teda spontánne sa s ňou stotožňuje. Mieru ovplyvnenia maloletej matkou voči otcovi je problematické objektívne dokázať; na základe vyjadrenia maloletej možno posudzovať, že dieťa nie je zo strany súčasného výchovného prostredia a rodiny motivované k pozitívnejším postojom voči vlastnému otcovi. Maloletá opakovane v rozhovore prezentovala názor, že sa s oprávneným chce stretávať len na dobu dňa v priebehu niekoľkých hodín (dokonca len v intervale 2-3 hodín); je veľmi pravdepodobné, že maloletá sa v uvedenom postoji prikláňa k prianiu a postojom povinnej, keďže je jej zverená do starostlivosti a objektívne si nechce vytvárať s povinnou problémové vzťahy; riešenie rodinného problému cestou dieťaťa prináša preň zvýšenú záťaž, z ktorej má maloleté dieťa prianie uniknúť. Súčasný rozsah styku oprávneného s maloletou ju neohrozuje na jej zdravom morálnom vývine. Maloletá v súčasnej dobe nie je pozitívne vnútorne motivovaná k stretávaniu sa s oprávneným, preferuje postoje povinnej a svoje postoje a stretávanie sa s oprávneným môže u maloletej vyvolať stav nežiadajúcej záťažovej situácie, keďže neprejavuje spontánny záujem o stretávanie sa s otcom ani emočne nepreferuje uvedené stretnutie. Na druhej strane však nie je možné na základe objektívneho psychologického vyšetrenia konštatovať zistenie, že by oprávnený maloletú vedome a na základe svojich osobnostných charakteristík ohrozoval na morálnom vývine. Z hľadiska vytvorenia trvalejšieho pozitívneho postoja maloletej k oprávnenému by sa v súčasnej dobe javilo ako vhodné riešenie, aby maloletá po dobu nejakého intervalu, časovo limitovaného, nebola nútená k stretávaniu sa s oprávneným v celom stanovenom rozsahu, ale aby trávila čas v priebehu stanovených dní v spoločnosti svojho otca pri rôznych aktivitách v inom prostredí, ako je bydlisko oprávneného, neskôr i v mieste jeho bydliska, aby sa vzťah medzi maloletou a oprávneným najskôr upravil. Bolo by vhodné prostredníctvom kolízneho opatrovníka stanoviť podmienku a dohodu s oprávneným, ktoré by boli ubezpečením pre dieťa, že pri jeho pobyte v domácnosti oprávneného nedôjde k správaniu, ktoré maloletej nevyhovuje a ktorého sa obáva. Znalkyňa uviedla, že oprávnený s maloletou nebol už po dobu 9 mesiacov v kontakte, preto neodporúčala realizovať stretnutia oprávneného s maloletou hneď na celú dobu v súdom stanovenom rozsahu. Poukázala na potrebu najskôr vzťah medzi maloletou a oprávneným obnoviť, zlepšiť a upevniť. V súčasnej dobe by nebolo vhodné uvažovať ani o rozšírení styku oprávneného s maloletou, ani realizovať striedavú starostlivosť. Stretávanie, ktoré bolo už súdom stanovené, by bolo možné zachovať za splnenia vyššie uvedených odporučení, nie však ho požadovať hneď, pretože by pre maloletú znamenalo zvýšenú psychickú záťaž, keďže jej postoje sú v súčasnej dobe k stretávaniu sa s oprávneným negatívne. Na pojednávaní dňa 18. 08. 2015 znalkyňa uviedla, že z odborného psychologického hľadiska nie je možné maloleté dieťa donútiť k stretávaniu na dobu viacerých dní, resp. dvoch dní, pretože nemožno predvídať jeho reakciu. Vhodnejšie je mať istotu, že vzťah sa postupne zlepší a nakoniec sa stretávanie rodiča s dieťaťom môže realizovať. Maloletá má v súčasnej dobe veľmi vyhranený postoj, spôsobený viacerými faktormi. Znalkyňa pripustila u maloletej syndróm zavrhnutého rodiča, ktorého najoptimálnejšou formou riešenia je práca rodinnej terapie, prinášajúcej najmenšie riziko poškodenia dieťaťa. Radikálne riešenia, ako je striedavá starostlivosť alebo zmena výchovného prostredia môže byť z určitého hľadiska pre dieťa veľmi zaťažujúce, pretože dieťa rodinnú situáciu vníma inak, ako rodičia; je veľmi rizikové robiť radikálne zmeny v období predpuberty a puberty, lebo v tomto období je veľmi nevypočítateľné citové reagovanie dieťaťa na podnety, ktoré dospelí vôbec nevidia ako ohrozujúce. Ide o obdobie medzi 9 - 11 rokom, kedy sa dieťa začína mentálne veľmi meniť, veľmi často vznikajú stavy úzkosti, depresie, a preto je optimálnejšie snažiť sa o riešenie menej radikálnou formou. Okresný súd v konečnom dôsledku konštatoval, že styk oprávneného s maloletou neprebiehal v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Napriek tejto skutočnosti však nemožno vyhovieť návrhu oprávneného a nariadiť výkon rozhodnutia, pretože styk oprávneného s maloletou v rozsahu v súčasnosti stanovenom nie je realizovateľný. Po doplnení dokazovania a posúdení vyjadrení oprávneného, povinnej a kolízneho opatrovníka, s prihliadnutím na vyjadrenie samotnej maloletej, dospel súd k záveru, že rozhodnutie, ktorým je upravený styk oprávneného s maloletou, nemožno v súčasnosti vykonať z dôvodu narušeného vzťahu maloletej k oprávnenému, ku ktorému došlo pod vplyvom viacerých faktorov na strane oprávneného aj povinnej. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy aj výpoveď samotnej maloletej, ktorej postoj k stretávaniu sa s oprávneným je viac negatívny. Maloletá opakovane vyjadrila svoj názor, že s oprávneným sa chce stretávať, ale len cez deň v priebehu niekoľkých hodín. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku, že maloleté dieťa nemožno nútiť stretávať sa s oprávneným na dobu viacerých dní proti jeho vôli, pretože by to mohlo negatívne vplývať na celkový psychický vývoj dieťaťa, na jeho vzťah k otcovi a znamenalo by preň veľkú psychickú záťaž. Aj v danom prípade súd posudzoval na jednej strane záujem maloletého dieťaťa, ktorý je v konaniach vo veci starostlivosti o maloletých prvoradý a na druhej strane záujmy rodičov. Otec má záujem čo v najširšej miere stretávať sa s maloletou. V danom prípade by však nútený výkon rozhodnutia bol kontraproduktívny a v maloletej by mohol vyvolať trvalé a nezvratné odmietanie oprávneného, čo je v rozpore s jej najlepším záujmom a v konečnom dôsledku aj so záujmami oprávneného. Preto súd prihliadol na slobodný názor maloletej, ktorá odmieta stretávanie s otcom v takom rozsahu, ako je stanovené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Dôvody, pre ktoré nedochádzalo k realizácii styku oprávneného s maloletou podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia sú na strane oboch rodičov a nie sú zapríčinené len správaním povinnej, zo strany ktorej absentuje motivácia maloletej k pozitívnym postojom voči oprávnenému, ale aj v správaní oprávneného, ktorý by sa mal viac snažiť porozumieť potrebám maloletej, ako to uviedla aj samotná maloletá. Pokiaľ sa otec vo svojich podaniach domáhal, aby súd zabezpečil v termíne styku odňatie dieťaťa matke a jeho odovzdanie oprávnenému, okresný súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, v ktorom sa ústavný súd zaoberal povinnosťou štátu použiť donucovacie prostriedky „Povinnosť použiť donucovacie prostriedky za účelom nadviazania styku medzi rodičom a dieťaťom nie je absolútna, pretože pri úvahe o tom, či je takéto vynucovanie vhodné, je vždy potrebné brať ohľad na zvrchované záujmy maloletého a na práva, ktoré mu priznáva Dohovor o právach dieťaťa. Základným zmyslom starostlivosti o maloletých musí byť záujem dieťaťa. Z tejto skutočnosti, od ktorej sa odvíja aj úsilie, ako všeobecných súdov, tak aj ostatných štátnych orgánov možno dospieť k záveru, že výkon rozhodnutia použitím donucovacích prostriedkov nie je niekedy nielenže žiadúci, ale ani vhodný tam, kde môže spôsobiť väčšie škody na psychike maloletého, než je možné a prípustné s ohľadom na jeho záujem. Inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený k tomu, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa za situácie, kedy nebolo príčinou úplne negatívneho postoja maloletého ku sťažovateľovi úmyselné ovplyvňovanie tretími osobami“ (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.ÚS 25/03 zo dňa 24. novembra 2004). Súd nepovažuje návrh oprávneného na odňatie dieťaťa povinnej a odovzdanie oprávnenému v termínoch styku za vhodný, pretože takéto radikálne riešenie, ktoré by vzhľadom na napätú situáciu v rodine prebiehalo aj za asistencie polície, nie je v záujme maloletého dieťaťa a môže ešte viac narušiť vzťah maloletej s oprávneným. Súd prihliadol na závery znaleckého posudku, kde znalkyňa označila za rizikové robiť radikálne zmeny vzhľadom na obdobie predpuberty a puberty, v ktorom sa maloletá nachádza a odporučila postupovať menej radikálnym spôsobom pri hľadaní riešenia a napravenia vzťahu medzi dieťaťom a otcom. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu rozhodnutia, sa nedá vykonať z dôvodu narušeného vzťahu maloletej s oprávneným; preto súd vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný a zastavil ho. Okresný súd záverom konštatoval, že rozsudkom č. k. 32P/278/2014-298 zo dňa 25.01.2016 zamietol návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletou a upravil styk s maloletou v nových termínoch. Prišlo teda k zmene právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom tohto výkonu rozhodnutia; predmetný rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť. O trovách výkonu rozhodnutia rozhodol okresný súd s poukazom na § 273d O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov výkonu rozhodnutia, pretože výkon rozhodnutia nebol nariadený a žiadne trovy výkonu rozhodnutia nevznikli. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený včas odvolanie. Jeho vzťah s dcérou je úplne zruinovaný a súčasný stav je vo výraznej miere výsledkom neochoty sudkyne urobiť čokoľvek na ochranu jeho styku s dieťaťom. Rozhodnutie o zastavení výkonu rozhodnutia v spojení s rozsudkom vo veci sp.zn.32P/278/2014 o zúžení styku je prejavom snahy sudkyne o legitimáciu jej 1,5 ročnej nečinnosti a pokusom o definitívne zbavenie sa tejto veci bez toho, aby ju musela aktívne riešiť. Sudkyňa odmietla kontrolné znalecké dokazovanie napriek tomu, že pri výsluchu znalkyne vyšli najavo závažné pochybenia znalkyne. Znalkyňa bola za zachovanie súčasného rozsahu styku, len navrhovala rodinnú terapiu; napriek tomuto vyjadreniu znalkyne sudkyňa rozhodla o zúžení styku na 4 hodiny každú druhú sobotu bez akéhokoľvek vyjadrenia dočasnosti tohto zúženia, práve naopak, ide skôr o trvalé riešenie, pretože takýmto rozhodnutím úplne zrušila dovolenkový styk cez prázdniny a riešené boli aj Vianoce. Znalkyňa vedome zamlčala zásadné skutočnosti a to, že u dieťaťa ide o rozvinutý syndróm zavrhnutého rodiča. Tvrdenia, že odmietanie otca dcérou nie je následkom manipulácie matky, ale ide o slobodné rozhodnutie dcéry, že dieťa by výkonom rozhodnutia a odovzdaní otcovi mohlo utrpieť traumu a že otec svoje správanie neprispôsobil potrebám a veku dieťaťa, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Dieťa nie je motivované na stretávanie sa s otcom, ale naopak, dobrovoľne sa poddalo tlaku matky, pretože to je preň ľahšie; dôvodom stresu je však matka, nie samotné stretnutie s otcom. Práve v júni 2014 pri výmene termínov, keď matka chcela ísť na dovolenku k moru s dcérou v čase, kedy mala byť podľa rozsudku s otcom, čo aj matke umožnil, sa preukázalo, že keď to matke vyhovovalo, dieťaťu umožnila, aby s ním išlo a dieťa ani žiadne problémy nemalo. S touto skutočnosťou sa sudkyňa vôbec nevysporiadala. Nesúhlasil ani s tvrdením okresného súdu, že sa otec neprispôsobil potrebám a veku dieťaťa. Poprel, že by neprimerane čistil dcéru na konečníku a genitáliách a nútil ju spávať s ním v jednej posteli, čo je nechutná lož. Zvažoval za toto osočovanie na matku podať žalobu na ochranu osobnosti a trestné oznámenie. Upustil však od toho aj z dôvodu, že sudkyňa veľmi kriticky vnímala domáhanie sa jeho práv prostredníctvom súdu a polície. Matka dieťa vťahuje do súdneho konania a využíva snahu otca chrániť sa súdnou cestou na ďalšie štvanie dcéry proti nemu. Namiesto apelovania na to, aby ustúpil a akceptoval manipuláciu matky, by mal okresný súd zakročiť voči matke a konať na ochranu jeho práv a jeho vzťahu s dcérou. Na svoju obranu pred osočovaním sa otec nechal vyšetriť na detektore lži, z ktorého jasne vyplýva, že k ničomu takému nedochádza a dcéra pod nátlakom matky klame. To, že dcéra klame, pripustila aj znalkyňa; návrh otca na kontrolné znalecké dokazovanie sudkyňa zamietla, hoci v tejto veci ide o úplne kľúčovú otázku. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nezisťoval zásadné okolnosti prípadu a vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odborné vyšetrenie otca na polygrafe u certifikovaného odborníka sudkyňa úplne odignorovala s poukazom na nejakú judikatúru. Poukázal na to, že v zmysle platného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/363/2009-92 zo dňa 30. 03. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoP/37/2011-123 zo dňa 14. 06. 2011 je upravený styk v hodinovom vyjadrení maximálne 1 140 hodín v roku (1 rok = 8 760 hodín - 806 hodín cez víkendy, 254 hodín cez letné prázdniny, 25 hodín cez Veľkú noc, 5 hodín cez Vianoce, čo predstavuje percentuálne maximálne 13 % z celkového času oproti matkiným 87 %, aj to v prípade, ak sa riadne zrealizuje každý plánovaný styk maloletej s otcom). Nový rozsah styku, napadnutý v súčasnosti odvolaním, predstavuje v hodinovom vyjadrení zníženie z 13 % na 1,27 % z celkového času, t. j. 10 násobné zníženie. Pritom vôbec nie je jasné, ako si sudkyňa predstavuje zabezpečenie realizácie toho styku, keďže doteraz dcéra pod dohľadom matky odmietala vyjsť čo i len pred dvere a ísť sa s ním prejsť (styk sa nerealizuje ani v súčasnosti). Nie je teda vôbec zrejmé, na základe čoho by sa mal zrazu styk realizovať. Okrem toho okresný súd oprel svoje rozhodnutie o výsluchy a sprostredkované informácie od zaujatej úradníčky ÚPSVaR p. Chabadovej, ktorej zaujatosť on viackrát namietal a sudkyňa ju aj napomenula, avšak ku žiadnej zmene nedošlo. Pokiaľ ide o činnosť ÚPSVaRu, možno konštatovať, že výsledky tejto činnosti sú nulové a ÚPSVaR sa reálne neusiluje o obnovu vzťahu dcéry s otcom, práve naopak, spolupracuje s matkou na tom, ako ho zdecimovať a napokon úplne zakázať. ÚPSVaR síce deklaruje, že dokáže zabezpečiť obnovu vzťahu otca s dcérou, avšak vôbec nie je zrejmé, prečo tak doteraz neurobil, keďže mu v tom nič nebráni. Hoci okresný súd opiera svoje rozhodnutie o uznesenie Ústavného súdu Českej republiky a nie slovenského ústavného súdu, sudkyňa vôbec nevykonala dokazovanie smerujúce k tomu, aby potvrdila svoje ničím neodôvodnené hypotetické obavy, že by mal výkon rozhodnutia spôsobiť dieťaťu väčšie škody na psychike než je možné a prípustné s ohľadom na jeho záujem. Ide len o alibistické poukázanie na rozhodnutie, ktorého podkladom mohol byť úplne iný skutkový stav, ale ktoré nemá oporu v dokazovaní. Dcéra nemá z otca žiadne obavy a žiadne neprimerané správanie zo strany otca ani neprebieha. Sú to lži, ktoré dieťa naučila matka a súd bol povinný túto skutočnosť preveriť. Klamanie detí pod nátlakom v prospech manipulujúceho rodiča však nie je ničím výnimočným, práve naopak, je to charakteristickým znakom syndrómu zavrhnutého rodiča, ktorý potvrdila aj znalkyňa. Osobne to dcére nijako nevyčíta, pretože vie, že ten tlak na ňu zo strany matky je naozaj veľký. Je až zarážajúce, že sa znalkyňa sama od seba na túto skutočnosť nezamerala. Hypotetická obava sudkyne z neprimeranej reakcie dieťaťa nie je absolútne namieste, pretože ide o zjavnú manipuláciu matky a nie o slobodné rozhodnutie 10 ročného dieťaťa nestretávať sa so svojím otcom. Poukázal na zákonnú povinnosť dieťaťa prejavovať svojmu otcovi primeranú úctu a rešpektovať ho, ktorú súd úplne opomína a správanie matky mu neprekáža, naopak odmeňuje ju tým, že výrazne zúži otcovi styk s dcérou. V tomto ohľade veľmi zvláštne vyznieva matkin dôraz na to, že ona je veriaca a otec nie. Z priebehu stykov súdu predložil videozáznam, kde je zrejmé, ako sa matka správa a akú má dcéra možnosť prejaviť svoj slobodný názor. Poukázal na všeobecný komentár č. 12 - právo dieťaťa byť vypočuté k Dohovoru o právach dieťaťa, kde podľa bodu 22 dieťa má právo slobodne vyjadrovať takéto názory, slobodne znamená, že dieťa môže vyjadrovať svoje názory bez nátlaku a môže si vybrať, či chce využiť svoje právo byť vypočuté. Slobodne tiež znamená, že dieťa nesmie byť manipulované a vystavované nepatričnému ovplyvňovaniu alebo nátlaku, slobodne je vnútorne spojené s vlastným pohľadom dieťaťa, dieťa má právo vyjadrovať svoje názory a nie názory iných. Podľa bodu 12 všeobecného komentára č. 10 k Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo v každej fáze konania, ktoré sa ho týka, slobodne vyjadriť svoj názor. Podľa bodov 11, 19, 21 všeobecného komentára č. 12 má dieťa právo bez nátlaku slobodne vyjadrovať svoje vlastné názory a nie názory niekoho iného bez strachu z trestu. Dlhodobým programovaním dieťaťa zo strany povinnej u dieťaťa sa rozvinul syndróm zavrhnutého rodiča. Napriek tomu, že krajský súd nariadil, okresný súd nevypočul dieťa priamo podľa jeho príkazu, ale vypočutie dieťaťa uskutočnil prostredníctvom ÚPSVaR a to prostredníctvom zaujatej kolíznej opatrovníčky Chabadovej, ktorá v minulosti s matkou spoludiktovala výpoveď maloletej a jej zaujatých kolegov. Otec požadoval, aby bolo dieťa vypočuté na súde sudcom a aby sa z vypočutia urobil zvukový záznam, čím by boli odstránené pochybnosti o spôsobe jeho vykonania. Vzhľadom na závažnosť situácie sudkyňa mala vykonať výsluch priamo, aby mohla vnímať všetky okolnosti výpovede maloletej dcéry. Miera stresu dieťaťa pri úradnom vypočutí v priestoroch ÚPSVaR nie je o nič menšia, ako pri vypočutí súdom a teda argument súdu o chránení dieťaťa pred traumatizáciou nie je relevantný. Navyše, súdu neprináleží robiť revíziu právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, lebo tým spôsobuje právnu neistotu. Súd svojou pasivitou spôsobil nové skutočnosti (vytvoril matke komfortný časový úsek na efektívne programovanie dieťaťa proti otcovi, na základe ktorých následne zamietol návrh oprávneného). Nestačí poukázať na rozhodnutie súdu, ktoré je neprávoplatné, pretože by vzniklo vákuum a právna neistota, ktorá už aj v podstate vznikla, keďže starým rozhodnutím sa už súd riadiť odmieta a novým sa ešte riadiť nemožno, pretože nie je vykonateľné. Tým pádom je zmarený styk dieťaťa s otcom nepostihnuteľný a nemusí sa realizovať vôbec. Styk sa však už nerealizuje 1,5 roka, čo matke dáva jasný signál, že môže beztrestne pokračovať vo vymývaní mozgu dieťaťa a bránení styku. Na zlepšenie svojho vzťahu s dcérou potrebuje dostatočný priestor a nie štyri hodiny každú druhú sobotu a jednu hodinu na úrade v stredu. Takéto záchranné scenáre sú nezmyselné a v realite neúspešné. Poukázal na prípad Z. I., syna Q. I., súčasného manžela povinnej, kde sa styk s otcom sa nerealizuje, resp. má sa realizovať na úrade niekoľko hodín cez týždeň, avšak k nemu prakticky vôbec nedochádza a je úplne zlikvidovaný. Práve na tento prípad poukazuje povinná, ako na spoľahlivý návod od exmanželky Q. I., ako odstaviť oprávneného od dcéry. Je paradoxné, že Q. I. býva v spoločnej domácnosti s dcérou oprávneného už niekoľko rokov a má byť kompetentný ako vychovávateľ maloletej, pričom v prípade jeho syna Z. I. na základe odporúčaní prizvaného znalca je Q. I. styk s jeho synom zamedzovaný. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica a povinnej K. I. R. uložil pokutu vo výške 200,- Eur. 3. Vo vyjadrení k odvolaniu kolízny opatrovník navrhol uznesenie prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správne v celom rozsahu. 4. Matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť, pretože je správne, prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí zobral za prvoradý záujem maloletého dieťaťa, pričom vychádzal aj z dokazovania, vykonaného v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/278/2014, v ktorom maloleté dieťa vyslovilo svoj názor na stretávanie sa s otcom a v ktorom bolo vykonané aj znalecké dokazovanie. Otec sám svojím správaním a postojmi spôsobil, že citové väzby zo strany maloletej voči nemu ochladli. Nebol ochotný rešpektovať opakované vyslovené výhrady maloletej voči jeho správaniu, neberie do úvahy a bagatelizuje výhrady voči tomu, keď ju čistí on alebo jeho matka, neberie do úvahy výhrady, že nechce s ním spať na jednom lôžku, že si neželá, aby pred ňou on a jeho príbuzní sa vulgárne vyjadrovali na adresu matky, neberie do úvahy, keď ho maloletá požiada, aby ju nenahrával na mobilný telefón, nefotil si ju v čase, keď si to ona neželá. Otec namiesto toho, aby začal chápať dcéru, snaží sa mocensky dosiahnuť, aby dieťa bolo nasilu odobraté matke a odovzdané otcovi. Matka však žiadnym spôsobom dieťaťu nebráni, aby išla s otcom, dieťa vždy na styk riadne pripraví, zbalí mu veci a do komunikácie otca s dieťaťom nezasahuje. Dieťa opakovane odmieta s otcom na styk odísť. Na jednej strane sa otec domáha výkonu rozhodnutia, na druhej strane však sám nevysvetľuje, prečo v období od mája do novembra 2015 styk nerealizoval z vlastného presvedčenia, z vlastnej vôle. Matka len zobrala na vedomie jeho oznámenie, že za dcérou nepríde. Až potom, keď po niekoľkých mesiacoch podala návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloletú, začal opäť za dieťaťom chodiť a opätovne sa domáha, aby za neuskutočnený styk bola potrestaná matka. 5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „C. m. p.“), ktorý v ods. 1 § 395 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (s výnimkou vecí uvedených v § 396); dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C. m. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, nepovažujúc odvolanie otca za dôvodné, v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 7. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Predmetom núteného výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí je zabezpečenie realizácie povinností, uložených právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktoré nie sú plnené dobrovoľne. Nútený výkon rozhodnutia sa vyznačuje predovšetkým aktívnou účasťou súdu s preventívnym charakterom, ktorej cieľom je dobrovoľné splnenie povinností, ustanovených právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Pokiaľ povinný neplní dobrovoľne povinnosti ustanovené súdnym rozhodnutím, súd uloží povinnému pokutu, a to aj opakovane. Osobitným spôsobom výkonu rozhodnutia je odňatie dieťaťa a jeho odovzdanie, komu bolo zverené alebo tomu, kto má právo na styk s dieťaťom. Pri takejto realizácii výkonu styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti je však potrebné rešpektovať aj právo dieťaťa na svoj názor, ktorý môže zahŕňať nechuť stretávať sa s rodičom z dôvodov rôzneho charakteru, spočívajúcich v osobe starajúceho sa rodiča, ale aj v osobe oprávneného rodiča. Je nevyhnutné hľadať dôvody, prečo dieťa odmieta styk s jedným z rodičov a to nielen súdom rozhodujúcim o nariadení výkonu rozhodnutia, ale predovšetkým rodičmi maloletého dieťaťa. Ak ide o oprávnené odmietanie v prípade, keď dieťa má vytvorený svoj vlastný odôvodnený názor, je potrebné zvážiť možnosť nútiť ho k stretávaniu. Pokiaľ rodič bezdôvodne zanedbal v priebehu dlhšieho obdobia svoj vzťah k dieťaťu, nestretával sa s ním, neprejavoval o neho záujem, nekontaktoval ho, svoje rodičovské práva nevykonával, ani inak nezabezpečoval výchovu dieťaťa, hoci mu v tom nebránila závažná prekážka, potom nemožno následne dieťaťu vyčítať jeho snahu eliminovať tohto rodiča zo svojho života. 9. Po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32Em/4/2014, ako aj s obsahom pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom konania je návrh otca maloletej na výkon rozhodnutia formou uloženia pokuty matke, ktorá mu zamedzuje stretávať sa s maloletým dieťaťom. Okresný súd opakovane uložil matke pokuty; uznesenia okresného súdu boli naposledy uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoE/502/2014-214 zo dňa 28. 01. 2015 a 3CoE/5/2015-220 zo dňa 30.01.2015 zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nevyhnutnosti vypočuť maloleté dieťa a zistiť jeho skutočný názor, pretože v spise je založený list, písaný maloletou, doručený krajskému súdu 12. 01. 2015 s označením „Od Q. R. pre pána sudcu...“, v ktorom oznamuje, že „nechce bývať u otca, mama jej to nekáže, ale oco si hovorí svoje..., chce bývať u mamy..., najviac jej vadí, že ju po veľkej potrebe čistí vo vani a že s ním musí spávať..., nudí sa tam..., oco vraví o mame škaredé slová..., necíti sa tam dobre...“; list je založený v spise na č. l. 200. Okresný súd, súc viazaný právnym názorom krajského súdu, ktorý mu uložil povinnosť vypočuť maloleté dieťa, v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný a zastavil ho, konštatuje, že je si vedomý svojej povinnosti, a preto doplnil dokazovanie vo veci a zistil názor a vôľu maloletej. Nevykonal však priamo osobný výsluch maloletej na súde, ale názor a vôľu maloletej zistil sprostredkovane, ako mu to umožňuje priamo zákon. Keďže na okresnom súde prebieha vo veci samej konanie na návrh otca ohľadne rozšírenia styku s maloletou (sp. zn. 32P/278/2014; matka podala protinávrh na zúženie styku otca s maloletou; okresný súd dňa 25. 01. 2016 zamietol návrh otca a upravil jeho styk s maloletou v nových termínoch; rozsudok doposiaľ nie je právoplatný), v ktorom ustanovený znalec z odboru psychológia vykonal psychologické vyšetrenie a výsluch maloletej, súd prvej inštancie z dôvodu zamedzenia ďalšej traumatizácie maloletej osobným výsluchom vychádzal z tohto znaleckého posudku. Uzavrel, že maloletá uprednostňuje vo svojich citových väzbách matku, ktorú považuje za najdôležitejšiu osobu v živote a hoci voči otcovi nevyjadruje vyslovene negatívny postoj a objektívne akceptuje jeho ochotu podieľať sa na starostlivosti o ňu, vzťahu vykazujú znaky určitej deformácie, podmienené pravdepodobne viacerými faktormi, uvedenými bližšie v znaleckom posudku a svedčiacimi o odstupe maloletej od otca; podrobnosti rozpísal okresný súd vo svojom rozhodnutí a sú uvedené v odôvodnení tohto uznesenia vyššie. 10. Krajský súd sa stotožňuje so záverom rozhodnutia súdu prvej inštancie, že v súčasnej dobe nie je možné maloleté dieťa donútiť stretávať sa s otcom na dobu viacerých dní proti jeho vôli, keď by takéto správanie mohlo vplývať negatívne na celkový psychický vývoj maloletej. Nútený výkon rozhodnutia by bol kontraproduktívny a v maloletej by mohol vyvolať trvalé a nezvratné odmietanie otca, čo je v rozpore s jej najlepším záujmom a v konečnom dôsledku aj so záujmami oprávneného. Maloletá odmieta styk otca v rozsahu stanovenom právoplatným a vykonateľným rozhodnutím; toto rozhodnutie sa nedá vykonať z dôvodu narušeného vzťahu maloletej s oprávneným, preto súd správne vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný a zastavil ho. Ani krajský súd neopomenul skutočnosť, že v súčasnosti bolo vydané rozhodnutie, upravujúce nový rozsah styku otca s maloletou vydaného na základe vykonaného dokazovania (aj znaleckého dokazovania), ktoré však v súčasnosti nie je právoplatné vzhľadom na odvolanie podané otcom. 11. Súd prvej inštancie teda vo veci rozhodol správne a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým; krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie preto v zmysle § 380 ods. 1, 2 ako v plnom rozsahu správne potvrdil. 12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).