Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114217466 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114217466.2
Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermann a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dcéru rodičov E.. J. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. 1, W., toho času bytom F. H. XX, T. T., zastúpenej JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, Advokátka kancelária, V. Spanyola 8343/1A, Žilina a otca E.. H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. X, W., zastúpeného JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátskou, Advokátka kancelária, Kysucká cesta 3, Žilina, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletej proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P 224/2014- 165 zo dňa 25. 11. 2015 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd rozsudkom rozhodol tak, že uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej J. I., nar. XX. XX. XXXX za čas od 07. 08. 2014 do 09. 02. 2015 mesačne sumou 105 € vždy do 15 dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa. Zročné výživné za čas od 07. 08. 2014 do 09. 02. 2015 vo výške 386,88 € povolil otcovi splácať v 11 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, až do zaplatenia a to pod stratou výhody splátok. Súd zastavil konanie o výchove maloletého dieťaťa.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: „Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala toho, aby súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným. Svojim podaním zo dňa 03. 02. 2015 (číslo listu 83 spisu) vzala matka dieťaťa svoj návrh v časti týkajúcej sa výchovy dieťaťa späť a v tejto časti žiadala konanie vo veci zastaviť. Svoje späťvzatie návrhu odôvodnila tým, že dňa 29. 01. 2015 sa na Okresnom súde v Žiline, konalo vo veci rozvodu jej manželstva s otcom dieťaťa, pričom na čas po rozvode manželstva boli upravené aj práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k maloletej J. kedy bola schválená rodičovská dohoda a účastníci sa vzdali opravného prostriedku. Trvala však naďalej na návrhu na určenie výživného pre maloletú a to od 01. 08. 2014 v sume 105 € mesačne. Po ukončení prvého ročníka, ktorý dcéra navštevovala v W. sa spolu s maloletou presťahovala do T. T., kde žije v 3-izbovom byte, ktorý má v nájme na základe zmluvy s účinnosťou od 01. 06. 2014. Maloletá od septembra 2014 začala navštevovať ZŠ v T. T.. Dieťa sa dobre adaptovalo na zmenu výchovného prostredia, aj na zmenu školskej dochádzky a venuje sa aj záujmovej činnosti. Uviedla, že žiada stanoviť výživné vo výške 105 € mesačne od 01. 08. 2014 do rozvodu manželstva a zároveň uložiť otcovi povinnosť, aby prípadný nedoplatok na výžive pre maloletú zaplatil do 15-dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Namietala výšku zárobku, ktorú oficiálne vykázal zamestnávateľ otca dieťaťa s tým, že sa jedná o priateľa otca. Poukazovala na to, že v rozvodom konaní otec dieťaťa tvrdil, že je síce nezamestnaný, ale žije z úspor,
rozvíja podnikateľskú činnosť, ktorou sa hodlal zabezpečiť do budúcna. Podľa potvrdenia sociálnej poisťovne, je zjavné, že otec v roku 2013 v auguste dosiahol príjem 3577 € a od januára do júna 2013 príjem 1721 € až 1738 €. Otec si v roku 2013 zakúpil auto zo zahraničia, má chatu a pozemky.
Otec dieťaťa vo svojich písomných, ako aj ústnych prejavoch uviedol, že v čase od augusta 2014 do februára 2015 nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach platiť matkou požadovanú výšku výživného. V tom čase bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a nemal žiaden príjem. V čase rozvodu manželstva pristúpil k uzavretiu rodičovskej dohody o určení výšky výživného 105 € mesačne, pretože už v tom čase mal uzavretú pracovnú zmluvu s firmou G., s.r.o., s.r.o., Q. XX, T. a tým si zabezpečil stabilný príjem, z ktorého je schopný uhrádzať stanovenú výšku výživného. Jeho príjem v roku 2014 bol naposledy v mesiaci apríl, kedy otec dostal dávku v nezamestnanosti. Pracovný pomer vo firme K. s.r.o., T., bol skončený v skúšobnej dobe. Uviedol, že v čase jeho nezamestnanosti firma XXXX. s.r.o., rozbiehala svoju podnikateľskú činnosť a svoje aktivity, on sám pomáhal pri týchto aktivitách, avšak vo firme sa zamestnal až od 23. 01. 2015. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že matka v lete roku 2014 odcestovala s maloletou na prázdniny a v tom čase sám nemal ani tušenie o tom, že matka odhlásila dieťa z povinnej školskej dochádzky a viac sa do domácnosti nevráti. Tieto skutočnosti sa dozvedel až v septembri 2014. Od októbra 2014 začal prispievať na výživu mal. dieťaťa mesačne sumou 50 €, čo uhrádzal do februára 2015 a od právoplatnosti rozvodu uhrádza mesačne sumou 105 €. Poukázal na to, že aj keď jeho syn Peter Augustín, nar. 15. 09. 1992 je už plnoletý, tento naďalej študuje a na jeho výživu mu platí výživné 100 € mesačne. Vyjadril presvedčenie, že za čas, ktorý je predmetom tohto konania, nespĺňal podmienky na to, aby mu mohla byť stanovená výška výživného požadovaná matkou. Nebolo v tom čase v jeho schopnostiach a možnostiach takéto výživné platiť a domáhal sa preto, aby výživné bolo určené za čas od 01. 10. 2014 vo výške 50 € mesačne, ku dňu rozvodu manželstva. Uviedol, že vo firme M. s.r.o., T. pracoval 1 mesiac a 2 dni a firma mu dala výpoveď v skúšobnej dobe. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú a mal prisľúbenú mzdu okolo 1100 € až 1150 € mesačne v netto vyjadrení. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že stratil trvalé zamestnanie v roku 2013, kedy všetci zamestnanci dostali výpoveď, lebo firma prešla pod iného majiteľa. V septembri 2013 mu bolo vyplatené dvojmesačné odstupné. Od uvedenej doby bol nezamestnaný, prácu si hľadal sám, zúčastnil sa niekoľkých pohovor a konkurzov, ale prácu nezískal. V priebehu tejto doby ho oslovil pán P. s tým, že by chcel podnikať, aby mu pomohol so začatím podnikania a tento mu prisľúbil, že keď sa firma rozbehne, tak mu to zaplatí. On sám mu vyhovel, ale zamestnať sa mu podarilo až od februára 2015 s čistým príjmom 340 €. Ďalej uviedol, že nehnuteľnosti, ktorých je spoluvlastníkom sú v spoluvlastníctve titulom BSM s matkou dieťaťa. Uvádzal, že v tom čase žil za finančnej pomoci jeho sestry. Od marca 2014 do februára 2015 preto nebol schopný platiť výživné vo vyššej sume ako 50 € mesačne.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť a výživné určiť primerane veku a potrebám a dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca dieťaťa. Suma 105 € mesačne, tak ako bolo určená v rozvodovom konaní je podľa jeho názoru, primeraná veku a potrebám maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že mal. J. I., sa narodila dňa XX. XX. XXXX z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu v Žiline, č. k. 21P/157/2014-109 zo dňa 29. 01. 2015 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 09. 02. 2015. Na čas po rozvode
manželstva bola schválená dohoda rodičov na základe, ktorej bola maloletá J. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa sa zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 105 €, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode a zároveň bol upravený aj styk otca s mal. dieťaťom.
Ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, matka dieťaťa opustila spoločnú domácnosť, s mal. dieťaťom sa presťahovala sa do T. T., kde býva na základe zmluvy o nájme 3-izbového bytu, ktorá je účinná od 01. 06. 2014 a v tom čase už podala návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde v Žiline. Dňa 07. 08. 2014 podala matka na tunajší súd návrh o úpravu práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Svoj návrh upravila svojim podaním z čísla listu 83 tak, že v časti týkajúcej sa úpravy výchovy a opatery mal. dieťaťa tento návrh vzala späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť z dôvodu, že medzi časom došlo k dohode rodičov v rámci rozvodového konania o výchove a opatere maloletého dieťaťa. Súd preto v zmysle ustanovenia § 96 ods. 2 OSP konanie v tejto časti zastavil.
Ako to vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, matka spolu s maloletou opustili spoločnú domácnosť v júli 2014 a v súčasnej dobe obývajú 3-izbový byt, ktorý sa nachádza v novostavbe bytového domu na 4. poschodí v T. T.. Byt je bežne zariadený a udržiavaný. Maloletá má zariadenú samostatnú izbu podľa jej potrieb. V izbe má lôžko, skriňu na uloženie šatstva, poličky na hračky a tiež písací stôl. Maloletá navštevuje ZŠ na H. ulici na J., matka ju do školy vozí, dieťa sa stravuje v škole, pričom stravné lístky predstavujú mesačný náklad okolo 22 €. Maloletá navštevuje školský klub, kde je mesačný poplatok 5 €, navštevuje tenis, ktorý nie je spoplatnený a výučbu anglického jazyka, kde matka platí poplatok 6 €. Maloletá tiež navštevuje ZŠU výtvarný a tanečný krúžok, kde za jeden učebný odbor je poplatok 25 € štvrťročne. Dieťa je zdravé a matka nemá s dieťaťom zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Maloletá vlastní mobilný telefón na kredit, ktorý jej matka dobíja podľa potreby.
Podľa potvrdenia z miesta pracoviska matky, táto je zamestnaná v spoločnosti E. a.s., U. XX, H., od 01. 03. 2015 na dobu neurčitú. Od 17. 05. 2010 do 28. 02. 2015 pracovala v spoločnosti E. J., s.r.o., ukončenie pracovného pomeru z dôvodu nástupu do nového pracovného pomeru do spoločnosti E. a.s., odstupné nebolo pri skončení pracovného pomeru vyplatené. Obidve spoločnosti sú členom skupiny E. G.. Matka je hodnotená, ako pracovníčka so zodpovedným prístupom k práci, zverené úlohy plní dôsledne, dodržiava stanovený pracovný čas, je ochotná, spoľahlivá, svedomitá, pracovná morálka bola hodnotená na vysokej profesionálnej úrovni. Od 29. 04. 2015 matka nastúpila na materskú dovolenku. Priemerný mesačný čistý príjem matky je vo výške 913,80 €.
Otec dieťaťa podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, v období od 01. 08. 2014 nepoberal nemocenské dávky, ale poberal dávku v nezamestnanosti a to za obdobie od 01. 01. 2014 do 27. 01. 2014 vo výške 714,60 €, za čas od 01. 03. 2014 do 31. 03. 2014 v sume 820,50 € a za deň 01. 04. 2014 v sume 26,50 €. Spolu tak otec dostal za uvedené obdobie 1561,60 €.
Podľa oznámenia ÚPSVR v Žiline, zo dňa 04. 03. 2014 otec dieťaťa bol od 01. 03. 2014 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVR v Žiline. Podľa oznámenia tohto úradu nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Podľa potvrdenia Daňového úradu v Žiline, otec dieťaťa podal daňové priznanie za rok 2014 kde priznal príjmy fyzickej osoby za rok 2014 v celkovej sume 1526,09 €, výdavky 204,48 €, základom dane bola suma 1321,61 €.
Pracovnou zmluvou zo dňa 28. 01. 2014 bol otec zamestnaný vo firme M. s.r.o., T., G. 4, ktorý pracovný pomer sa skončil ku dňu 28. 02. 2014 a to výpoveďou v skúšobnej dobe. Podľa potvrdenia firmy M. s.r.o., T., otec dosiahol za čas od 28. 01. 2014 do 31. 01. 2014 príjem 217,22 € a za mesiac február 2014 príjem 993,53 € netto. Od 20. 02. 2015 je otec zamestnaný vo firme G. s.r.o., Q. XX, T., ako tomu nasvedčuje pracovná zmluva, so zárobkom 400 € mesačne.
Otec je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností ako tomu nasvedčujú výpisy listov vlastníctva číslu listov 128 až 131 spisu. Podľa vlastného tvrdenia otec dieťaťa od marca 2013 nepracoval, resp. pomáhal so začatím podnikania svojmu priateľovi pánovi R., bez nároku na mzdu s tým, že keď sa firma rozbehne, tento mu to doplatí. Zamestnať sa mu podarilo až od februára 2015 podľa jeho tvrdenia s čistým príjmom 340 € mesačne.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh matky na určenie výživného za čas od podania návrhu ku dňu právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa je dôvodne podaný. Matka sa spolu s mal. dieťaťom presťahovala zo spoločnej domácnosti zo W. do T. T. v júli 2014. Návrh bol na súde podaný dňa 07. 08. 2014. Je zrejmé, že od uvedenej doby rodičia nežili v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodárili, spoločne nezabezpečovali výchovu, opateru a potreby maloletého dieťaťa a tieto v prevažnej miere zabezpečovala matka dieťaťa. Otec dieťaťa síce súdu preukázal rozsudok Okresného súdu v Žiline, č.k. 7C1302/2000-29 zo dňa 27. 07. 2001 o tom, že má vyživovaciu povinnosť voči H. I., nar. XX. XX. XXXX vo výške 3000,--Sk ( 99,58 €) mesačne, avšak súdu nepreukázal, že táto jeho vyživovacia povinnosť naďalej trvá, keďže jeho syn už je vo veku 23 rokov. Otec dieťaťa nepreukázal súdu, kde všade sa zaujímal o zamestnanie, okrem evidencie na úrade práce. Podľa jeho vlastného tvrdenia vykonával práce v prospech priateľa bez nároku na odmenu, hoci sám bol nezamestnaný a vedel už o svojich dvoch vyživovacích povinnostiach. Takéto konanie otca, súd musel považovať za neprimerané majetkové riziko zvlášť, keď podľa potvrdenia ÚPSVR v Žiline, otec ani nepoberal podporu v hmotnej núdzi a podľa potvrdenia sociálnej poisťovne, ani dávky v nezamestnanosti. Podľa vlastného tvrdenia otec žil z úspor a mal preto finančné prostriedky aj na úhradu platenia výživného, keďže vyživovacia povinnosť voči mal dieťaťu je prednostnou pohľadávku, ktorá sa má uspokojiť pred všetkým ostatným plnením. O tom, že otec mal finančné prostriedky v danom období nasvedčuje aj jeho tvrdenie v jeho vyjadrení k návrhu na začatie konania adresovanému Okresnému súdu v Žiline, zo dňa 12. 08. 2014 (číslo listu 132 až 134 spisu), v ktorom vyčíslil výdavky, ktoré platí na domácnosť v celkovej sume 579,39 €, plus náklady na stravu a hygienu. Je zjavné, že otec dieťaťa v uvedenom období mohol mať jednak úspory a jednak vykonával prácu v prospech svojho priateľa.
Na základe takto zistených skutočností súd dospel k záveru, že bolo v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na úhradu potrieb maloletej mesačne sumou 105 € už odo dňa podania návrhu. Takto stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami, ktoré matka na dieťa poberala a určitou finančnou čiastkou aj zo strany matky, ktorej osobná starostlivosť o dieťa už takto vyspelé už v plnom rozsahu nevynahrádza povinnosť platenia výživného, zodpovedá odôvodneným potrebám a záujmom mal. dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.
Zročné výživné za čas od 07. 08. 2014 do 09. 02. 2014 predstavuje sumu 386,88 €. Za uvedenú dobu predstavoval doplatok za mesiac august 2014 sumu 81,88 €, za mesiace september až december 2014 4 x 105 € = 420 €. Za mesiac január 2015 sumu 105 € a za 9 dní mesiaca február 2015 doplatok 30 €. Spolu tak otec mal zaplatiť 636,88 €. Podľa vlastného tvrdenia, otec uhrádzal na výživu dieťaťa v mesiacoch september až december 2014 4x po 50 € = 200 € a v mesiaci január 2015 sumu 50 €, čo spolu predstavuje 250 €. Na mesiac február 2015 otec zaplatil výživné podľa rozvodového rozsudku v sume 105 €. Rozdiel medzi sumou, ktorú mal otec zaplatiť 636,88 € a sumou, ktorú otec v skutočnosti zaplatil 250 € predstavuje suma 386,88 €, ktorú sumu súd otcovi povolil splácať v 11 € mesačnej splátke spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia a to pod stratou výhody týchto splátok.“
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletej v súlade s § 204 OSP a navrhol, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej XX.., nar. XX. XX. XXXX za čas od 01. 09. do 09. 02. 2015 mesačne sumou 50 € vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšnej časti, aby súd návrh matky na určenie výživného zamietol.
Odvolanie podal proti prvému a druhému výroku rozsudku z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zhodnotil majetkové pomery v sledovanom období, t.j. v mesiacoch august 2014 až február 2015 spôsobom, ktorý vykreslil otcove možnosti platiť výživné v sume 105 € mesačne.
Má za to, že súd prvého stupňa zrejme nezobral do úvahy existenciu vyživovacej povinnosti otca voči nezaopatrenému synovi H. I., nar. XX. XX. XXXX, ktorú otec preukázal právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 7C 302/2000-29 z 27. 07. 2001.
Súd nezohľadnil, že v sledovanom období od marca 2014 do 30. 01. 2015 otec nemal žiadny príjem, bol nezamestnaný, o prácu prišiel z dôvodu na strane zamestnávateľa a po celý čas sa snažil pomôcť
rozbehnúť svojmu bývalému nadriadenému podnikanie, z ktorého by následne mohol profitovať aj samotný otec. V konaní pred rozvodovým súdom v Žiline preukazoval, že sa pokúšal nájsť si trvalé zamestnanie. Súd by mal zobrať pri hodnotení jeho možností a schopností do úvahy aj jeho vek 48 rokov, čím jeho možnosti presadiť sa pred záujemcami o prácu omnoho mladšími vážne klesá.
Odvolateľ uviedol, že matka aj s maloletou odišla v júli 2014 k svojim rodičom, ktorí žijú pri T. T.. Okolnosti nenasvedčovali, že sa nevráti. O tom, že matka trvalo opustila spoločnú domácnosť aj s maloletou sa otec dozvedel až z písomností doručených súdom koncom augusta 2014. Otec plne zabezpečoval chod domácnosti, čo by malo byť pri určovaní začiatku vyživovacej povinnosti zohľadnené, ani matka sa o maloletú J. počas letných prázdnin osobne nestarala, táto bola po celý čas u starých rodičov a čas mesiaca august 2014 aj späť v W., v byte u otca.
Otec platil výživné na maloletú od septembra 2014 vo výške 50 € mesačne, čo vzhľadom na jeho finančnú situáciu bolo maximum, disponoval aj nehnuteľnosťami, avšak tieto okrem chaty v S. Q. sú všetky v podielovom resp. bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou a z toho dôvodu nebolo v silách otca získať finančné prostriedky z predaja nehnuteľností, nakoľko krátkodobú nesolventnosť nemohol riešiť predajom chaty, ktorú získal ako dar od matky a jeho matka má k danej nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno jej doživotného užívania. Tiež je jediným východiskom pre získanie trvalého bývania pre otca v prípade delenia majetku s matkou.
Konaním matky bola maloletá dcéra vytrhnutá z prostredia, v ktorom od narodenia vyrastala, matka obmedzila stretávanie sa otca s dcérou na 2 víkendy v mesiaci. Náklady otca spojené s cestovaním za maloletou, každý druhý víkend je potrebné zohľadniť ako plnenie v prospech maloletého dieťaťa. Matka maloletej vzhľadom na jej príjem môže zabezpečiť výdavky spojené s maloletou v plnom rozsahu.
Odvolateľ uviedol, že keď sa zamestnal v spoločnosti G. s.r.o. uzavrel rodičovskú dohodu ohľadne plnenia výživného. Súd prvého stupňa zaviazal otca k výživnému v rovnakej výške za obdobie, kedy pomery na strane otca boli úplne odlišné, ako v čase schvaľovania rodičovskej dohody, predmetné nezohľadnenie podstatnej zmeny pomery na strane otca, ktorou je získanie zamestnania a tým aj stabilného zdroja príjmu, považuje za nesprávne skutkové zistenie.
Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej navrhla rozhodnutie súdu prvého súdu potvrdiť.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť v celom rozsahu. V domácnosti maloletej a starostlivosti matky o maloletú nezistili žiadne nedostatky, matka maloletej v konaní preukázala náklady maloletej nielen na zabezpečenie jej školských a kultúrnych potrieb, ale aj na zabezpečenie ošatenia, obutia, stravovania, bývania a tiež zdravotnej starostlivosti o maloletú, ktoré zodpovedajú veku a potrebám maloletej.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) vec preskúmal v medziach daných ust. § 212ods. 2 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.
V danej veci predmetom konania bola úprava práv a povinností rodičov k maloletej do rozvodu manželstva rodičov, a to určenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu.
Podľa § 219 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1) ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
Odvolací súd sa v súdenej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, odvolacie námietky otca voči rozsudku okresného súdu považuje za nedôvodné. Odvolací súd v konaní nezistil, že by súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Práve naopak, z rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V
hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom rozsahu posúdil a aj náležite vyhodnotil. Vo svojej argumentácii je prvostupňový súd koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver.
Okresný súd správne prihliadol na oprávnené potreby maloletej, ako aj na schopnosti a možnosti povinného, čo v samotnom rozsudku aj náležite vyhodnotil. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd ešte udáva, že platná právna úprava výživného, na ktorú odkázal v odôvodnení rozhodnutia aj okresný súd predpokladá úpravu výživného pre deti vo výške primeranej pomerom účastníkov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa určuje tak, aby to zodpovedalo odôvodneným potrebám detí a príjmom a majetkovým pomerom rodičov, pričom v súlade s § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V konaní bolo preukázané, že matka s maloletou J. opustila spoločnú domácnosť v mesiaci júl 2014, išlo o faktický stav, ktorý otec maloletej ani nenamietal. V konaní nebolo preukázané, že by v mesiaci júl, august 2014 otec maloletej prispieval na jej výživu, uviedol, že prispievať na jej výživu začal až od mesiaca september 2014 vo výške 50 €.
Pri určení výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca súd prihliadol na zistený skutkový stav a tiež zohľadnil skutočnosť, že otec maloletej nepracoval, avšak toto vyhodnotil v kontexte, že nepreukázal súdu, kde všade sa zaujímal o zamestnanie, okrem evidencie na úrade práce, pričom sám otec uviedol, že vykonával prácu v prospech priateľa bez nároku na odmenu, hoci sám bol nezamestnaný a vedel už o svojich dvoch vyživovacích povinnostiach. Takéto konanie otca prvostupňový súd správne považoval za neprimerané majetkové riziko zvlášť, keď otec nepoberal ani podporu v hmotnej núdzi, ani dávky v nezamestnanosti. Sám otec uvádzal, že žil z úspor, z ktorých hradil aj výživné na svoje deti. Prvostupňový súd správne vychádzal aj zo zistenej skutočnosti, že otec ako uviedol mal náklady v danom období v sume 579,39 € + náklady na stravu a hygienu, na základe čoho súd dospel k záveru, že bolo v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na úhradu potrieb maloletej mesačne sumou 105 € odo dňa podania návrhu. Nemožno dať za pravdu tvrdeniu otca v odvolaní, že by prvostupňový súd nezohľadnil jeho vyživovaciu povinnosť k synovi, pri určení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Súd prvého stupňa zaviazal otca k výživnému v rovnakej výške za obdobie, kedy pomery na strane otca boli podľa tvrdenia otca odlišné, ako v čase schvaľovania rodičovskej dohody v rozvodovom konaní, a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vyhodnotil jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu maloletej dcéry vo výške 105 € .
Odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a tento aj správne vyložil. Pokiaľ ide o súvisiaci výrok, ktorým zaviazal súd otca na uhradenie zročného výživného, aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil nakoľko jeho správnosť vyplýva z prvého výroku rozhodnutia a zistených skutkových okolností, pričom prvostupňový súd v tejto časti rozhodnutie riadne odôvodnil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.