Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/291/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218152 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114218152.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L. L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 902/14, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.058,16 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2679/2014-121 zo dňa 15. januára 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2679/2014-121 zo dňa 15. januára 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 2.058,16 Eur s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. 444/03/14 zo dňa 12.05.2014, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený pri Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 30.10.2012. 3. Dňa 28.08.2015 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie, v ktorom uviedol, že exekúcia sa začala nezákonne, na základe domnelo právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený pri Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave. Tvrdil, že rozsudok je materiálne nevykonateľný, pretože zaväzuje povinného na plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo poskytnuté a na plnenie úrokov a pokút, ktoré rozhodcovský súd priznal nezákonne v rozpore s dobrými mravmi a že rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko proti rozsudku podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a na odklad jeho vykonateľnosti. 4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného uviedol, že v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) v znení účinnom do 31.12.2014 má doručený rozhodcovský rozsudok účinky právoplatného rozsudku súdu. Na základe uvedenej skutočnosti samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá vplyv na vlastnosti rozhodcovského rozsudku, t.j. že je riadnym exekučným titulom. Navyše exekučné konanie na základe exekučného titulu začalo na základe návrhu oprávneného v roku2013. Poukázal na ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Aplikácia ust. § 48 ods. 2 exekučného poriadku, na základe ktorej odvodzuje žalobca prípustnosť podania žaloby je vylúčená. V zmysle prechodného ustanovenia § 243 ods. 2 exekučného poriadku platí, že ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku sa nedá použiť pre odôvodnenie prípustnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca opakovane nepreberal zásielky o upovedomení o začatá exekúcie, teda z uvedeného je zrejmé, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná oneskorene, preto nemôže mať vplyv na prebiehajúce exekučné konanie. 5. Okresný súd konštatoval, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp. zn. 444/03/14 zo dňa 12.05.2014, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený pri Slovak arbitration court, s.r.o., doteraz nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebol zákonným spôsobom doručený povinnému. V rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručení rozhodcovského rozsudku, pretože poštová zásielka, ktorej obsahom bol rozhodcovský rozsudok sa vrátila rozhodcovskému súdu s oznámením o nezastihnuteľnom adresátovi, t.j. povinnom. Napriek tomu rozhodcovský súd vyznačil na rozhodcovskom rozsudku právoplatnosť dňom 10.07.2014 a vykonateľnosť dňom 15.07.2014. Rozhodcovský rozsudok v zmysle § 25 ods. 4 ZoRK musí byť vždy doručený účastníkom konania do vlastných rúk. AK do vlastných rúk preukázateľne doručený nebol, takýto rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť. Ak je vedená exekúcia na základe nedoručeného rozhodcovského rozsudku, musí byť čo najskôr zastavená. Na základe tvrdení povinného o tom, že mu nebol doručený rozhodcovský rozsudok, okresný súd skúmal, akým spôsobom bol exekučný titul doručovaný povinnému. Nesprávne doručenie rozhodcovského rozsudku má za následok jeho nevykonateľnosť, keďže vykonateľnosť nastáva márnym uplynutím lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom začiatkom plynutia lehoty na podanie žalobnej odpovede, prípadne žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je okamih doručenia rozhodcovského rozsudku. Ak by exekučný titul doposiaľ nebol vykonateľný, je súd povinný exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Za týmto účelom si postupom podľa § 59 Exekučného poriadku súd pripojil rozhodcovský spis sp. zn. 444/03/14. Z pripojeného rozhodcovského spisu sp. zn. 444/03/14 mal súd preukázané, že exekučný titul sa povinnému doručoval na adresu J. XXXX/XX,. L. L.. Uvedená zásielka sa oprávnenému vrátila späť ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Sú mal ďalej preukázané, že rozhodcovský súd neskúmal a ani nepreukázal, či v čase doručovania uvedeného rozhodcovského rozsudku sa povinný zdržiaval na uvedenej adrese. Povinný na výzvu súdu vo svojom podaní zo dňa 04.01.2016 uviedol, že v čase doručovania exekučného titulu sa zdržiaval dlhodobo na pracovnej ceste v zahraničí. Do miesta svojho trvalého bydliska sa vrátil až dňa 20.08.2015 kvôli plánovanej operácii, ktorá sa uskutočnila dňa 26.08.2015, z uvedeného dôvodu preto nemohol predmetnú zásielku prevziať. K svojmu tvrdeniu priložil kópiu pracovnej zmluvy, ako aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Keďže exekučný titul nebol v prejednávanej veci povinnému riadne doručený, nemôže byť ani vykonateľný, nakoľko vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku nastáva až márnym uplynutím lehoty, ktorej začiatok je viazaný na doručenie rozhodcovského rozsudku. V prípade jeho nedoručenia teda ani nemohla táto lehota začať plynúť. Okresný súd preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu aj bez návrhu zastavil. 6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p.. V odvolaní tvrdil, že uznesenie okresného súdu je nepreskúmateľné, pretože z neho nevyplýva, či predložená pracovná zmluva preukazuje tvrdenie povinného, že v čase doručovania rozhodcovského rozsudku, t.j. v období máj a jún 2014 sa zdržiaval pracovne v zahraničí a nie v mieste trvalého bydliska, resp., či trvanie pracovnej cesty bolo nepretržité počas doručovania rozhodcovského rozsudku, ako aj počas plynutia úložnej doby na pošte. Súd len konštatoval, že povinný predložil pracovnú zmluvu a že sa povinný vrátil do miesta svojho trvalého bydliska dňa 20.08.2015. Oprávnenému dokumenty, na ktoré sa odvoláva súd neboli predložené na vyjadrenie, hoci vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený poukázal na to, že povinný svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi. Následne po ich doručení súdu zo strany povinného, ich súd oprávnenému na vyjadrenie nepredložil. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že postupom exekučného súdu došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti sú samy o sebe spôsobilým dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia pre jeho neústavnosť. Na záver poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 383/06-28 zo dňa 20.03.2007. 7. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že vo svojom podaní zo dňa 06.01.2016 uviedol dôvod svojej neprítomnosti na mieste trvalého pobytu v dňoch prvého neúspešného pokusu doručenia súdnej zásielky s výzvou o opakované doručenie až do dňa kedy skončila úložná doba určená na vyzdvihnutie na pošte, t.j. v čase od 16.06.2014 do 10.07.2014. Bola to pracovná zahraničná cesta pre firmu OTTO WORK FORCE B.V. na dobu určitú od 19.05.2014 do 19.08.2014, čo doložil fotokópiou pracovnej zmluvy. Ďalej uviedol, že z ekonomického hľadiska sa u zo zahraničného pracoviska v nemeckom Weeze, vzdialeného 1300 km od miesta trvalého pobytu finančne neoplatilo počas trvania pracovnej zmluvy cestovať domov do miesta trvalého pobytu a späť do Weeze, čo i len raz, nakoľko si všetky cestovné náklady a náklady na ubytovanie hradil sám. Námietku oprávneného o tom, že mu súd nepredložil listinné dôkazy povinného na vyjadrenie považoval za irelevantnú, pretože v pracovnej zmluve sú obsiahnuté osobné údaje, pričom súhlas na spracovanie týchto osobných údajov alebo súhlas na posúdenie informácii obsiahnutých v pracovnej zmluve oprávnenému nedal. V tomto smere súd jednal v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. Zároveň uviedol, že podal aj návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 444/03/14 a na odklad jeho vykonateľnosti, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje dlžníka na plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo poskytnuté, ako aj na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, pričom aj samotné rozhodcovské konanie vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. 9. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 04.08.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 18.08.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 30.07.2015 poverenie č. 5601 140288, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. 444/03/14 zo dňa 12.05.2014, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený pri Slovak arbitration court, s.r.o., so v Bratislave. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol odporca povinný zaplatiť oprávnenému sumu 2.088,11 Eur spolu so zmluvnou pokutou a príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 30.10.2012. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Uznesením č. k. 2Er/2679/2014-14 zo dňa 06.11.2014 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v prejednávanej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 43CoE/147/2015 zo dňa 28. mája 2015 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 2Er/2679/2014-14 zo dňa 06.11.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v uznesení konštatoval, že rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul je individuálne dohodnutá, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a preto je platným právnym úkonom. 10. Dňa 28.08.2015 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie, v ktorom uviedol, že exekúcia sa začala nezákonne, na základe domnelo právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený pri Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave. Tvrdil, že rozhodcovský rozsudok je materiálne nevykonateľný, pretože zaväzuje povinného na plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo poskytnuté a na plnenie úrokov a pokút, ktoré rozhodcovský súd priznal nezákonne v rozpore s dobrými mravmi a že rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko proti rozsudku podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a na odklad jeho vykonateľnosti. 11. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného uviedol, že v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) v znení účinnom do 31.12.2014 má doručený rozhodcovský rozsudok účinky právoplatného rozsudku súdu. Na základe uvedenej skutočnosti samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá vplyv na vlastnosti rozhodcovského rozsudku, t.j. že je riadnym exekučným titulom. Navyše exekučné konanie na základe exekučného titulu začalo na základe návrhu oprávneného v roku2013. Poukázal na ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Aplikácia ust. § 48 ods. 2 exekučného poriadku, na základe ktorej odvodzuje žalobca prípustnosť podania žaloby je vylúčená. V zmysle prechodného ustanovenia § 243 ods. 2 exekučného poriadku platí, že ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku sa nedá použiť pre odôvodnenie prípustnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca opakovane nepreberal zásielky o upovedomení o začatá exekúcie, teda z uvedeného je zrejmé, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná oneskorene, preto nemôže mať vplyv na prebiehajúce exekučné konanie. Tvrdenie povinnom o tom, že rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť je nesprávny, nakoľko z doručenky, ktorú sme súdu predložil vyplýva, že žalobca sa v mieste svojho bydliska v čase doručovania rozhodcovského rozsudku nezdržiaval, pričom žalobcom predložená zmluva bez ďalšieho nepreukazuje, že sa žalobca v mieste svojho bydliska nezdržiaval. 12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zachované. 16. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) U. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. 17. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 18. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. 19. Podľa § 47 ods. 2 cit. ust., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. 20. Preskúmaním pracovnej zmluvy zo dňa 25.07.2014 na čl. 114 a nasl. exekučného spisu uzavretej medzi spoločnosťou TIMEPART Personalservice GmbH, Rostock a povinným odvolací súd zistil, že pracovnoprávny vzťah z tejto zmluvy začal až dňa 29.07.2014. Z uvedeného je teda zrejmé, že táto pracovná zmluva je irelevantná na preukázanie toho, či sa povinný v dňoch od 16.06.2014 do 10.07.2014 zdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska. Keďže zo žiadneho ustanovenia pracovnej zmluvy zo dňa 25.07.2014 nevyplýva, kde bolo miesto výkonu práce povinného, považoval odvolací súd tvrdenie povinného o tom, že pracoval v nemeckom meste Weeze, za nepreukázané. Zo zmluvy o dočasnom pracovnom pomere zo dňa 15.05.2014 na čl. 68 a nasl. exekučného spisu uzavretej medzi spoločnosťou OTTO Work Force B.V., Nederland a povinným odvolací súd zistil, že táto zmluva nie je sama o sebe pracovnou zmluvou, ale len zmluvou o sprostredkovaní práce, nakoľko zo zmluvy o dočasnom pracovnom pomere zo dňa 15.05.2014, ktorú povinný predložil ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení vyplýva, že povinný ako zamestnanec bude v súlade s povereniami, ktoré spoločnosti OTTO zverili tretie strany, k dispozícii tretej strane a pod dohľadom a vedením tretej strany (strana 1, bod b) zmluvy). Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že povinný svoje tvrdenie, že v čase doručovania rozhodcovského rozsudku bol na zahraničnej pracovnej ceste, zatiaľ nepreukázal. 21. Vzhľadom na zistené skutočnosti, musí povinný svoje tvrdenie o tom, že sa v dňoch od 16.06.2014 do 10.07.2014 v mieste svojho bydliska nezdržiaval, súdu preukázať inými dôkazmi, preukazujúcimi, kde sa v čase doučovania rozhodcovského rozsudku zdržiaval. 22. Odvolací súd preto považoval záver okresného súdu o tom, že exekučný titul nebol povinnému riadne doručený, za predčasný, nakoľko z povinným predložených listín nie je jednoznačne preukázané, že sa v čase doručovania exekučného titulu v mieste svojho trvalého bydliska, na ktoré mu bol exekučný titul doručovaný, nezdržiaval. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391ods. 1 CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd vyzve povinného na preloženie ďalších dôkazov, ktoré by jednoznačne preukazovali, že sa povinný v čase doručovania exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v mieste svojho trvalého bydliska skutočne nezdržiaval. Za takýto dôkaz možno považovať napr. výplatné pásky, potvrdenie o ubytovaní a iné. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).