Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/264/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114223969 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114223969.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa HELIOS Tovarna barv, lakov in umetnih smol Količevo, d.o.o. Količevo 65, Domžale 1230, Slovinská republika, IČ: 5043212000, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Doležal & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, 811 03 Bratislava, IČO: 47 253 371, proti odporcovi Permacoat Slovakia, s.r.o., Liptovská Štiavnica 325, 034 01 Liptovská Štiavnica, IČO: 46 363 289, zastúpenému advokátkou kanceláriou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, o ochranu proti porušeniu práva z ochrannej známky, uloženie povinnosti zdržať sa nekalosúťažného konania a odstránenie závadného stavu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/14/2014-65 zo dňa 28. apríla 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/14/2014-65 zo dňa 28. apríla 2015 v napadnutých výrokoch, ktorými súd uložil odporcovi povinnosť upustiť od akéhokoľvek užívania internetovej domény M. a zdržať sa registrácie alebo užívania iných internetových domén obsahujúcich slovnú ochrannú známku „ R.“ a rozhodol o trovách konania, potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu upustiť od akéhokoľvek užívania internetovej domény M. a zdržať sa registrácie alebo užívania iných internetových domén obsahujúcich slovnú ochrannú známku „ R.“. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ, ako majiteľ ochrannej známky R. registrovanej vo M. pod č. XXXXXX žiadal s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 2, 4 Zákona č. 506/20099 Z.z. o ochranných známkach a § 44 a nasl. Obchodného zákonníka uložiť odporcovi upustiť od akéhokoveľk užívania internetovej domény M., zdržať sa registrácie alebo užívania domén obsahujúcich ochrannú známku R., označenia importér výrobkov navrhovateľa na Slovensku pri akejkoveľvek komunikácií s verejnosťou, užívania označenia „ R.“ a odstrániť ho zo svojich prezentácií, a zaplatiť mu finančné zadosťučinenie v sume 2.500,-Eur. Navrhovateľ tvrdil, že odporca užívaním domény zasahuje do obchodnej činnosti, ktorú na Slovensku realizuje prostredníctvom koncernovej spoločnosti HELIOS SLOVAKIA, s.r.o., ktorá je ako imporér jeho výrobkov jediným slovenským subjektom oprávneným používať túto ochrannú známku. Navrhovateľ tvrdil , že užívanie domény odporcom je spôsobilé privodiť mu ujmu, lebo spotrebitelia sú takto uvádzaní do omylu, keďže logicky môžu predpokladať, že na tejto webovej stránke sú údaje o navrhovateľovi, resp. o osobe s ním prepojenej. Zároveň toto neoprávnené používanie značky R. odporcom je spôsobilé vyvolať dojem, že je oficiálnym výrobcom alebo importérom výrobkov tejto značky, čo odporuje zákonu, lebo túto značku odporca v zmysle § 15 Zákona o ochranných známkach je oprávnený používať len na označenie predávaných výrobkov. Primeranosť uplatnenej výšky peňažného zadosťučinenia navrhovateľ odôvodňoval objektívnymi i subjektívnymi hľadiskami s tým, že odporca koná úmyselne a jeho zásah do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa je dlhodobý. Navrhovateľ nespochybňoval, že v minulosti s odporcom úzko spolupracoval, ale neposkytol mu súhlas s akýmkoľvek užívaním svojej ochrannej známky. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a tvrdil, že s poukazom na § 15 Zákona o ochranných známkach výrobky navrhovateľka značky R. legálne nadobúda na území Európskej únie a na Slovensku legálne predáva. Návrh považuje za konkurenčný boj, ktorým sa ho navrhovateľ snaží vytlačiť zo slovenského trhu, čo odporca dokumentoval listom konateľa spoločnosti HELIOS SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 18.10.2011 adresovaným obchodným partnerom. Tvrdil, že stránku M. kreoval so súhlasom a v súčinnosti s navrhovateľom. Taktiež odporca argumentoval, že propagáciou a predajom výrobkov značky R. na Slovensku podporuje hospodársku súťaž, ktorú by súd prípadným vyhovením návrhu eliminoval. V prípade doménového mena poukazoval na zásadu priority registrácie a uviedol, že navrhovateľ má ochrannú známku len pre triedy tovarov 1, 2 a 7, a preto by výrobca iných produktov označených značkou R. mohol mať zaregistrovanú aj takúto internetovú doménu. Okresný súd vykonaným dokazovaním, vykonaním výsluchov svedkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi priloženými v spise zistil, že je nesporné, že účastníci konania boli v minulosti obchodní partneri v distribúcii a predaji výrobkov navrhovateľa značky R. na Slovensku. Tento fakt účastníci konania nespochybňovali a je v spise doložený e-mailovou komunikáciou konateľa odporcu a zástupcu spoločnosti HELIOS SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 9.2.2007, ktorá dokazuje, že úzko spolupracovali pri kreovaní internetovej stránky M.. Táto je zaregistrovaná od roku 2006, od kedy ju odporca prevádzkuje a prezentuje na nej výrobky navrhovateľa značky R.. List konateľa spoločnosti HELIOS SLOVAKIA, s.r.o. adresovaný obchodným partnerom zo dňa 18.10.2011 považoval súd za dôkaz, že vzťahy bývalých obchodných partnerov sa narušili a spoločnosť HELIOS SLOVAKIA, s.r.o. sa v mene navrhovateľa snažila eliminovať činnosť odporcu na slovenskom trhu. Navrhovateľ tvrdil, že odporca porušuje jeho práva z ochrannej známky R. a dopúšťa sa nekalosúťažného konania, najmä klamlivej reklamy a vyvolávania nebezpečenstva zámeny. Podľa názoru okresného súdu je nesporné, že internetová doména M. obsahuje slovnú ochrannú známku navrhovateľa R. a treba pripustiť, že tento fakt môže vyvolávať v očiach spotrebiteľskej verejnosti presvedčenie, že držiteľ a užívateľ tejto domény vlastní i ochrannú známku. V tejto súvislosti súd konštatoval, že navrhovateľ ( resp. jeho zástupca na Slovensku ) dlhšiu dobu nielen tolerovali registráciu tejto internetovej domény v prospech inej obchodnej spoločnosti, ale dokonca sa na kreovaní internetovej stránky aktívne podieľal, z čoho možno vyvodiť jeho konkludentný súhlas s jej registráciou a užívaním iným subjektom. Napriek tomu mal súd za to, že odporca sa užívaním domény obsahujúcej slovnú ochrannú známku navrhovateľa dopúšťa porušovania jeho práv majiteľa ochrannej známky R.. Z tohto dôvodu súd v prvej výrokovej vete petitu návrhu navrhovateľa vyhovel a uložil odporcovi povinnosť nielen zdržať sa používania internetovej domény M. , ale i prípadnej registrácie a užívania iných domén obsahujúcich v prospech navrhovateľa chránené slovo R.. K nekalosúťažnému konaniu prvostupňový súd uviedol, že jeho predpokladom je, že súčasne a zároveň musí byť konaním v hospodárskej súťaži, musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a musí byť spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Zo zisteného skutkového stavu okresný súd konštatoval, že účastníci sú priamymi súťažiteľmi na slovenskom trhu len do takej miery, že navrhovateľ predáva svoje výrobky na Slovensku prostredníctvom spoločnosti HELIOS SLOVAKIA, s.r.o. Súd skúmal, či konanie odporcu je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Dospel k záveru, že konanie odporcu, ktorý s konkludentným súhlasom majiteľa ochrannej známky začal užívať internetovú doménu M. nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Za takéto konanie súd nepovažoval ani propagáciu a prezentáciu originálnych výrobkov označených ochrannou známkou navrhovateľa, ktoré legálne predáva. Toto jeho konanie nie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Je totiž zrejmé, že odporca predajom originálnych výrobkov navrhovateľa R. prispieva k ekonomickému zisku navrhovateľa a nesporne i popularite výrobkov chránených jeho ochrannou známkou na relevantnom trhu. Z tohto dôvodu mal súd za to, že odporca sa nekalosúťažného konania voči navrhovateľovi nedopúšťa. Súd tiež konštatoval, že používanie ochrannej známky navrhovateľa R. na prezentáciu originálnych a odporcom predávaných výrobkov neodporuje ani čestným obchodným zvyklostiam, ani záujmom samotného navrhovateľa. Je prirodzené, že odporca, ako predajca výrobkov na vlastnej internetovej stránke prezentuje svoju ponuku a propaguje výrobky s ochrannou známkou navrhovateľa. V opačnom prípade by odporca tieto výrobky nepropagoval dostatočne a znevýhodnil by ich v porovnaní s výrobkami iných producentov. Ukážkou internetovej stránky M. považoval súd za preukázané, že odporca sa neštylizuje do roly majiteľa ochrannej známky a výrobcu, preto súd nepovažoval konanie odporcu za porušujúce práva z ochrannej známky navrhovateľa a navrhovateľa poškodzujúce. Okresný súd zároveň konštatoval, že je zrejmé, že v zmysle zásady voľného trhu Európskej únie a § 15 Zákona o ochranných známkach nič nebráni odporcovi, aby na voľnom trhu kupoval originálne výrobky navrhovateľa, dovážal ich na Slovensko a tu ich predával. Pretože výrobky dováža, je ich dovozcom, t.j. importérom. Z tohto dôvodu mu takéto označenie nemožno uprieť a takúto prezentáciu zakázať. Vzhľadom k rozhodnutiu súdu, že odporca užívaním domény R. porušuje práva navrhovateľa z vlastníctva medzinárodnej ochrannej známky súd skúmal primeranosť zadosťučinenia, ktoré navrhovateľ žiadal priznať v sume 2.500,-Eur. Súd po zvážení všetkých okolností prípadu konštatoval, že navrhovateľ v súdnej veci jednoznačne netvrdil a okrem všeobecného poukazu na dĺžku a tvrdený úmysel dostatočne kvalifikovane nepreukázal okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť taký rozsah jeho nemateriálnej ujmy, ktorá by mala byť reparovaná práve primeraným zadosťučinením v peňažnej forme a uplatnenej sume. Súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nárok na primerané peňažné zadosťučinenie nevznikol, a to z dôvodu, že niet pochýb o tom, že odporca, ktorý ako bývalý obchodný partner predáva originálne výrobky označené ochrannou známkou navrhovateľa sa nemohol používaním internetovej domény M. dopustiť takého konania, ktoré by spôsobilo navrhovateľovi zásadné nehmotné straty. Práve naopak odporca prispieval k ekonomickému zisku a popularite navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že nepriznal ani jednému z účastníkov konania právo na náhradu trov konania, nakoľko každý z nich bol v konaní úspešný len čiastočne. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd v napadnutých častiach rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté výroky zamietne. Odporca zároveň žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov prvostupňového konania v sume 640,54 Eur a trovy odvolacieho konania v sume 87,50 Eur. V odvolaní uviedol, že odvolanie smeruje voči prvému výroku, a to určeniu povinností odporcovi a výroku tretiemu o náhrade trov konania. S druhým výrokom rozsudku, ktorým bol návrh zamietnutý, súhlasí. Podľa názoru odvolateľa je prvý výrok rozsudku nepreskúmateľný, nakoľko z rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd zistil, že užívaním domény R. porušuje odporca práva navrhovateľa z vlastníctva medzinárodnej ochrannej známky a následne prečo súd uložil povinnosť upustiť od akéhokoľvek užívania internetovej domény M. a zdržať sa registrácie alebo užívania iných internetových domén obsahujúcich slovnú ochrannú známku „ R.“. Zároveň je rozsudok zmätočný v časti právneho posúdenia, kedy súd v odôvodnení rozsudku cituje viacero ustanovení Zákona o ochranných známkach a Obchodného zákonníka, pričom žiadne z týchto ustanovení nehovorí o doménovom mene. Okresný súd konštatoval, že odporca užívaním domény R. porušuje práva navrhovateľa z vlastníctva medzinárodnej ochrannej známky, nie je však zrejmé, aplikáciou ktorého konkrétneho ustanovenia súd dospel k predmetnému záveru. Z rozsudku tiež nemožno zistiť, pod aký režim podriadil súd právo užívať doménové meno M., ktoré má súkromnoprávny charakter a vzniklo na základe priority registrácie. Odvolateľ tiež namietol, že odôvodnenie rozsudku neobsahuje ani právnu úvahu súdu, teda nie je možné z neho ustáliť postup a dôvody okresného súdu, ako sa vysporiadal vo väzbe na svoje rozhodnutie argumentáciou odporcu ohľadom konkurenčného boja a súvisiacej snahy navrhovateľa o jeho vytlačenie z trhu. Poukázal na to, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Napadnutý rozsudok toto odôvodnenie postráda, čím došlo k porušenia základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov, aj článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odporca tiež poukázal na osobitný charakter práva k doméne a na to, že zistené skutočnosti nie je možné subsumovať pod žalobou namietané porušenie zákona a pod žiadne z ustanovení § 8 ods. 1, 2, 4 Zákona o ochranných známkach. Doménové meno M., na ktorom sú prezentované výhradne originálne ochrannou známkou chránené tovary, nie je označenie zhodných tovarov, alebo služieb, neexistuje možnosť zámeny, či asociácie a ani sa nejedná o neoprávnené ťaženie z rozlišovacej schopnosti ochrannej známky. Neexistuje tak právny dôvod na prvý výrok v rozsudku v zistenom stave. Odporca tiež poukázal, tak ako v prvostupňovom konaní na to, že pokiaľ chce vlastník ochrannej známky užívať doménu v znení ochrannej známky, ktorá doména má určitú hodnotu, primárne osloví vlastníka domény, aby mu ju odplatne previedol, pričom sa strany dohodnú na odplate za prevod, ktorá by mala reflektovať na dobu trvania domény, jej hodnotu a tiež investície, ktoré vlastník vynaložil za účelom vybudovania hodnoty predmetnej domény. Navrhovateľ však nikdy neponúkol odplatné zmluvné riešenie prevodu, ale priamo sa rozhodol pre riešenie prostredníctvom súdu. Odvolateľ tiež uviedol, že je v záujme hospodárskej súťaže, aby odporca požíval plody svojej investície vloženej do vybudovania poprednej pozície domény M., ak na tejto doméne ponúka originálne produkty R. dovážané z EÚ za ceny konkurencie schopné s cenami spoločnosti HELIOS SLOVAKIA, s.r.o. vlastnenej navrhovateľom, ktorá sa v priebehu konania štylizovala do postavenia „ výhradného“ dovozcu. Zakázaním používania domény, či jej odobratím v prospech navrhovateľa, by tak súd znevýhodnil postavenie odporcu v hospodárskej súťaži na relevantnom trhu v SR, zásadne nenáležite by voči odporcovi zvýhodnil navrhovateľa a tretiu stranu HELIOS SLOVAKIA, s.r.o. Odporca má za to, že uniesol dôkazné bremeno a s poukazom na § 15 ods. 1 Zákona o ochranných známkach s jeho extenzívnym výkladom možno urobiť záver, že vzhľadom na uvedené osobitné okolnosti predmetného prípadu je potrebné prihliadať na účel § 15 ods. 1 Zákona o ochranných známkach, ktorým je ochrana práv subjektov hospodárskej súťaži a preukázanú faktickú existenciu konkurenčného boja, zásah vykonaný výrokom jedna rozsudku do práv odporcu, by bol bezpochyby závažnejším, ako zásah, ktorý vzniká navrhovateľovi tým, že odporca na doméne M. vybudovanej so súhlasom navrhovateľa mnohopočetnými investíciami predáva originálne výrobky navrhovateľa dovážané z trhu EÚ a používa v mene domény označenie ochrannej známky, ktorá patrí navrhovateľovi. Týmto používaním však odporca predáva výlučne produkt navrhovateľa a generuje zisk navrhovateľovi. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odporca namietol, že bol v konaní úspešný v časti 75%, kedy zo štyroch výrokov žiadaných navrhovateľom boli tri výroky zamietnuté, preto nepriznanie trov právneho zastúpenia v konaní odporcovi je nesprávne. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporcu a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako vecne správne a rovnako postavené na reálnej nutnej právnej argumentácii a odôvodnení potvrdil. Navrhovateľ dôrazne nesúhlasí s tvrdeniami odporcu vznesenými v odvolaní a uvádza, že v zmysle ustanovenia § 8 Zákona o ochranných známkach nie je bez súhlasu majiteľa ochrannej známky možné, aby tretie osoby v obchodnom styku bez ďalšieho používali označenie zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné, resp. podobné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, pričom na základe konštantnej judikatúry súdov SR je nesporné, že užívaním sa rozumie taktiež registrácia, prevádzkovanie, či iné spracovanie internetovej domény obsahujúcej v názve označenie chránené ochrannou známkou. Súd prvého stupňa, v nadväznosti na uvedené vo svojom rozsudku jednoznačným spôsobom podriadil skutkové konanie odporcu pod toto zákonné ustanovenie, kedy zo súdom vykonaného dokazovania vyplýva, že zo strany odporcu dochádza k sústavnému porušovaniu práv z ochrannej známky navrhovateľa z dôvodu, že odporca preukázateľne naďalej drží internetovú doménu, obsahujúcu v názve označenie chránené ochrannou známkou. Odporca tak koná bez akéhokoľvek súhlasu navrhovateľa, ako majiteľa ochrannej známky. Vo vzťahu k odporcom tvrdenému oprávneniu užívať označenie R. v znení názvu internetovej domény, s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o ochranných známkach navrhovateľ uviedol, že v súlade s týmto ustanovením je takéto označenie odporca oprávnený užívať výlučne len na predávaných výrobkoch značky R.. Žiadny spôsobom však nie je možné dôvodiť ani výkladom určiť, že by bolo možné takéto oprávnenie bez súhlasu majiteľa ochrannej známky svojvoľne rozširovať aj na internetovú doménu. K tvrdeniam odporcu, že napadnutý rozsudok nie je náležite odôvodnený navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení vyjadril ku všetkým relevantným tvrdeniam a vykonaným dôkazom a súčasne jednoznačným spôsobom došiel, v zmysle uvedenej argumentácie k záveru o porušení a zásahu odporcu do práv navrhovateľa, ako majiteľa ochrannej známky. Prípadné nedostatky odôvodnenia rozsudku konajúceho súdu potom nemožno považovať za vadu, ktorá predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, a to aj vzhľadom na konštantnú judikatúru slovenských súdov, napr. uznesenie ÚS SR sp.zn. ÚS/38/2011 zo dňa 3.2.2011. K tvrdeniam odporcu, že štandartným postupom by mal v danom prípade navrhovateľ navrhnúť odporcovi odplatný prevod domény, považuje navrhovateľ za úplne absurdné, nakoľko odporca svojím konaním porušuje práva navrhovateľa z ochrannej známky. Táto požiadavka odporcu by bola v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku. Navrhovateľ uviedol, že na ochranu prostredníctvom registrácie ochranných známok vynakladá nemalé finančné prostriedky, pričom týmto spôsobom má byť garantované, že len on, resp. osoby, ktoré disponujú explicitným súhlasom od navrhovateľa, ako majiteľa ochrannej známky sú oprávnené využívať prospech z označenia chráneného ochrannou známkou. Tvrdenie odporcu, že takýmto postupom prispieva k vyššej ekonomickej prosperite navrhovateľa, je tak zjavne irelevantné, zavádzajúce a účelové. Pokiaľ odporca tvrdí, že vynaložil nemalé finančné prostriedky k vybudovaniu domény, navrhovateľ konštatoval, že bolo iba obchodným rozhodnutím odporcu, či bude investovať prostriedky do svojho porušovania práv z ochranných známok tretích osôb, kedy si odporca musel byť vedomý všetkých možných následkov tohto svojho rozhodnutia, a teda dôsledky daného rozhodnutia odporcu nie je v žiadnom prípade možné klásť na ťarchu navrhovateľovi. K odvolaniu odporcu ohľadne trov konania navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že bolo predmetom konania niekoľko vzájomne súvisiacich nárokov, formálne rozdelených do niekoľkých výrokov, nie je v žiadnom prípade možné dôvodiť, že pomer úspechu, resp. neúspechu navrhovateľa je možné určiť na základe percentuálneho vyjadrenia pomeru priznaných a nepriznaných výrokov. Takéto ponímanie úspechu resp. neúspechu je v rozpore s ustálenou judikatúrou slovenských súdov, nezohľadňujúc kvantitatívne aspekty jednotlivých žalovaných nárokov. Stanovenie úspechu, resp. neúspechu v spore, predmetom ktorého nie sú peňažné plnenia je možné výlučne na základe komplexného zohľadnenia všetkých žalovaných nárokov v ich vzájomných súvislostiach, čo je plne v kompetencii a na úvahe konajúceho súdu. Aj keď navrhovateľ bol úspešný iba v jednom z uplatňovaných nárokov, jednalo sa o primárny nárok navrhovateľa, ktorý nesporne predstavoval podstatu podaného návrhu, pričom ostatné návrhy mali k nemu výlučne doplňujúci charakter. S ohľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že súd správne vyhodnotil, že obe strany boli v konaní úspešné len čiastočne, pričom nárok na náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku vo vyjadrení k odvolaniu nevyčíslil. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ návrhom podaným dňa 12.11.2014 sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť upustiť od akéhokoľvek užívania internetovej domény „ M.“, ako aj zdržať sa registrácie alebo užívania iných internetových domén obsahujúcich slovnú ochrannú známku „ R.“, zároveň žiadal, aby bola odporcovi uložená povinnosť odstrániť a zdržať sa označenia importér označujúce odporcu v prípadoch týkajúcich výrobkov navrhovateľa dovážaných na územie Slovenskej republiky, a to na všetkých dostupných internetových stránkach užívaných odporcom, v tlači, či pri akejkoľvek inej komunikácií s verejnosťou. Taktiež žiadal, aby bol odporca zaviazaný zdržať sa akéhokoľvek užívania označení „ R.“ a odstrániť ho zo všetkých foriem prezentácií využívaných odporcom. Navrhovateľ tiež žiadal, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi primerané zadosťučinenie vo výške 2.500,-Eur a aby bol odporca zaviazaný nahradiť navrhovateľovi trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že je majiteľom ochrannej známky „ R.“ a oprávnenou osobou na užívanie tejto ochrannej známky a vykonávanie všetkých práv s tým súvisiacich v rozsahu práv majiteľa ochrannej známky na území Slovenskej republiky. Ochranná známka je predmetom medzinárodného zápisu u Medzinárodnej organizácie pre ochranu duševného vlastníctva (M. ) s platnosťou taktiež pre územie Slovenskej republiky. Registrácia ochrannej známky bola uskutočnená s účinnosťou ku dňu 18.6.1996, na obdobie 20 rokov, t.j. 18.6.2016. Keďže odporca bez súhlasu navrhovateľa prevádzkuje webovú stránku „R.“, ide zo strany odporcu k neoprávnenému zásahu do práv z ochrannej známky navrhovateľa. Keďže odporca preukázateľne porušil práva navrhovateľa k ochrannej známke a dopustil sa nekalosúťažného konania, uplatnil si navrhovateľ svoje právo na súde. Vykonaným dokazovaním okresný súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa v prvom výroku je dôvodný a vo zvyšných výrokoch nedôvodný. Z tohto dôvodu vyhovel návrhu navrhovateľa v prvom uplatnenom výroku a uložil odporcovi povinnosť upustiť od užívania internetovej domény M. a zdržať sa registrácie alebo užívania iných internetových domén obsahujúcich slovnú ochrannú známku „R.“. Vo zvyšných výrokoch súd dospel k názoru, že odporca sa nedopúšťa nekalosúťažného konania a zároveň nevzniklo navrhovateľovi právo na finančné zadosťučinenie, a preto v týchto výrokoch nárok navrhovateľa zamietol. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ ZoZ“ ), majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku ich vlastné meno, priezvisko, obchodné meno alebo adresu, údaje týkajúce sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby alebo iných vlastností tovarov alebo služieb a označenie potrebné na určenie účelu tovarov, najmä ich príslušenstva alebo náhradných dielov, alebo na určenie účelu služieb za predpokladu, že tretia osoba ich používa v súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže. Podľa § 15 ods. 1 ZoZ, majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používanie jeho ochrannej známky na tovaroch, ktoré boli s touto ochrannou známkou uvedené ním alebo s jeho súhlasom na trh v štáte tvoriacom Európsky hospodársky priestor. 13). Podľa § 15 ods. 2 ZoZ, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má majiteľ ochrannej známky opodstatnené dôvody zakázať ďalšie obchodovanie s tovarom, najmä ak sa po uvedení tovarov na trh zmenil alebo zhoršil ich stav bez zavinenia majiteľa ochrannej známky. Podľa § 47 ods. 1 ZoZ, odo dňa zápisu medzinárodnej ochrannej známky, v ktorom je vyznačená Slovenská republika, do medzinárodného registra alebo odo dňa územného rozšírenia zápisu medzinárodnej ochrannej známky pre Slovenskú republiku v medzinárodnom registri má zápis medzinárodnej ochrannej známky ten istý účinok ako národná prihláška. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že predmetom odvolania, ktoré podal odporca, je povinnosť uložená mu prvostupňovým súdom. Odvolateľ totiž nesúhlasí, že ochranná známka navrhovateľa by mala mať prednosť pred ním používanou doménou, pričom odvolateľ poukazuje na vysoké investície, ktoré do domény musel použiť, a teda zásah sa mu zdá neprimeraný. Odvolací súd uvádza, že aby sa majiteľ ochrannej známky, čo navrhovateľ nesporne je, mohol domáhať nárokov voči držiteľovi doménového mena podľa zákona o ochranných známkach je nutné, aby doménové meno bolo používané v hospodárskej súťaži podnikateľom. Už z definície ochrannej známky totiž vyplýva, že ide o označenie určené k rozlíšeniu výrobkov alebo služieb pochádzajúcich od rôznych podnikateľov. Keďže v danom prípade je doménové meno používané odporcom, ako podnikateľom, odporca sa dostal do konfliktu s ustanoveniami zákona o ochranných známkach. Odvolací súd poukazuje na to, že špeciálna právna úprava v oblasti doménových mien chýba. Podľa právnej teórie nemá doménové meno povahu nehmotných statkov a v slovenskom právnom poriadku sa doménové meno ( resp. doména ) výslovne spomína len v Zákone o elektronickom obchode v § 2 písm. d), kde je vymedzený pojem komerčnej komunikácie, ktorou sa rozumejú informácie o tovare, službe, podnikateľovi alebo osobe, ktorá vykonáva povolanie alebo regulované povolenie podľa zák.č. 477/2002 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií, vrátane reklamy, ponuky a predaja tovaru, okrem informácií umožňujúcich priamy styk s poskytovateľom služieb prostredníctvom elektronického zariadenia, najmú o názve domény alebo elektronickej pošty, pričom doménou sa rozumie symbolická adresa v elektronickej komunikačnej sieti vymedzenej v § 4 zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Doménové meno teda nie je chránené žiadnym špeciálnym právnym inštitútom, a preto je vo všeobecnosti predmetom práva Obchodného zákonníka a ide o inú majetkovú hodnotu. Právna ochrana doménového mena sa dá zabezpečiť iba registráciou doménového mena, ako ochrannej známky v požadovanom regióne. V danom prípade je však nesporné, že odporca takúto ochrannú známku nevlastní, ale naopak navrhovateľ je držiteľom medzinárodnej ochrannej známky R. registrovanej vo M. pod č. XXXXXX s platnosťou aj pre územie Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 47 ods. 1 Zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach vyplýva, že odo dňa zápisu medzinárodnej ochrannej známky, v ktorom je vyznačená Slovenská republika, má zápis medzinárodnej ochrannej známky ten istý účinok, ako národná prihláška. Navrhovateľ, ako majiteľ ochrannej známky má práva, a to i voči držiteľovi doménového mena, ak je zhodné alebo zameniteľné označenie používané pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, a tieto práva mu určuje § 24 a nasl. Zákona o ochranných známkach. Nároky majiteľa ochrannej známky teda vyplývajú z porušenia jeho práv a sú upravené v § 26 a nas. Zákona o ochranných známkach. V zmysle zákonných ustanovení majiteľ ochrannej známky sa môže predovšetkým voči každému domáhať zákazu používať jeho ochrannú známku alebo označenie s ňou zameniteľné pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby a stiahnutia takto označených predmetov z trhu. Okrem ustanovení zákona o ochranných známkach prichádza do úvahy aj aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka na ochranu proti nekalej súťaži, avšak výroky, ktorými sa navrhovateľ domáhal aj nárokov proti nekalej súťaži boli prvostupňovým súdom zamietnuté, pričom navrhovateľ nepodal odvolanie, a preto odvolací súd posudzoval len rozsudok v časti, v ktorej prvostupňový súd návrhu navrhovateľa vyhovel. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že navrhovateľ je oprávnenou osobou na užívanie ochrannej známky od roku 1996, pričom odporca je držiteľom a užívateľom domény R. od 1. marca 2006, teda ochranná známka má staršiu prioritu oproti doménovému menu, a teda v danom prípade má ochranná známka prednosť pred doménou. Tvrdenia odvolateľa, že navrhovateľ má zapísanú ochrannú známku len pre triedy tovarov 1, 2 a 7, a preto by výrobca iných produktov označených značku R. mohol mať zaregistrovanú aj takúto internetovú doménu neobstoja, nakoľko odporca, ako držiteľ tejto domény mal možnosť požiadať o zápis takejto ochrannej známky k doménovému menu, čo však neurobil. Z tohto dôvodu používaním ochrannej známky navrhovateľa v jeho doménovom mene spôsobuje zásah do práv chránených zákonom pre majiteľa ochrannej známky. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že odporca sa dopustil bez výslovného súhlasu navrhovateľa používania ochrannej známky R., patriacej navrhovateľovi, do svojho doménového mena, čím bežný spotrebiteľ môže byť v otázke vlastníctva ochrannej známky a domény uvedený do omylu, že ochranná známka patrí aj odporcovi, ako držiteľovi domény. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v napadnutom výroku a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je vecne správny. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami, jeho myšlienkový pochod je jasný a svoje rozhodnutie správne odôvodnil zákonom o ochranných známkach, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie špeciálna právna úprava k doménam o ich ochrane neexistuje. K odvolaniu odporcu ohľadne trov konania odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s výrokom okresného súdu ohľadne trov konania, nakoľko v danom prípade nie je možné určiť pomer úspechu navrhovateľa a odporcu percentuálne, keďže nie je predmetom konania peňažné plnenie. Odvolací súd zastáva názor, že v samotnom základe bol navrhovateľ v spore úspešný, a preto okresný súd rozhodol o trovách konania správne, keď aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že ani jednému z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a 5 O.s.p. a navrhovateľovi, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si navrhovateľ síce uplatnil trovy právneho zastúpenia v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p., avšak vyčíslenie trov konania odvolaciemu súdu v lehote podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nedoručil, preto výrok rozsudku odvolacieho súdu v zápisnici o vyhlásení rozhodnutia nekorešponduje s výrokom písomného vyhotovenia rozhodnutia. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.