Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/761/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225640 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114225640.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu E. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, L. L., proti žalovanému PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného, r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok č. k. RK-PC-1696/14-EK vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom zo dňa 24. 11. 2014. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalobca so žalovaným uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, a to zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 09. 05. 2012, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu ust. §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 09. 05. 2012, a ktorú uzatvoril v rovnaký deň ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úvere dňa 09. 05. 2012, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §-u 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom SR, žalobe vyhovel a podľa §-u 40 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ,,Zákon o rozhodcovskom konaní“) napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. 3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte aj ,,O. s. p.“). 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol závery okresného súdu týkajúce sa posúdenia platnosti a existencie rozhodcovskej zmluvy. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, v čom konkrétne súd vidí nerovnováhu a v čom je splnený znak značnej nerovnováhy, na základe ktorej je rozhodcovská zmluva neplatná. Namietal, že odôvodnenie rozsudku obsahuje len všeobecné a neurčité tvrdenia týkajúce sa toho, že rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená žalovaným, čo však neznamená, že na základe tejto skutočnosti je rozhodcovská zmluva neprijateľnou. V tejto súvislosti dal do pozornosti názor prezentovaný v odbornej literatúre, týkajúci sa výkladu pojmu individuálnosť a jeho vzťah k vzniku rozhodcovskej zmluvy. Ak by sa mal pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť, tak je namieste záver, že ide o každé také ustanovenie, ktoré nielen spotrebiteľ naformuloval, ale predovšetkým také, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku hlavnej zmluvy, jej neuzavretia a pod. V pomeroch tejto veci teda poukázal na dve základné oprávnenia, resp. možnosti povinného vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva vznikne eventuálne, či dôjde k jej zrušeniu. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy. Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy si žalobca v lehote 14 dní mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. O tom, čo uzavretie rozhodcovskej zmluvy znamená, bol žalovaný informovaný vo viacerých ustanoveniach rozhodcovskej zmluvy. 5. Okresnému súdu vytýkal, že nesprávne vykladá ust. §-u 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, pretože dané ustanovenie hovorí o rozhodcovskej doložke, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Dané ustanovenie nezakazuje dodávateľovi, aby začal rozhodcovské konanie a súčasne ani neukladá, aby sa spotrebiteľ pred podaním žaloby dopytoval, kam má byť podľa voľby spotrebiteľa zažalovaný. V tejto súvislosti poukázal aj na dôvodovú správu k ust. §-u 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. 6. Na záver žalovaný namietal aj nesprávny záver súdu, podľa ktorého žalobcovi nebolo dané dostatočné poučenie. Z rozsudku nevyplýva jediný konkrétny argument, na základe ktorého súd tvrdí, že poučenie v rozhodcovskej zmluve je nedostatočné. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a návrh zamietol. 7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu súhlasí. 8. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 16. 06. 2015. Odvolanie voči jeho rozhodnutiu podal žalovaný dňa 27. 07. 2015 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 26. 08. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PLÚS 36/1995). 9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. 10. V prejednávanej veci okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok aplikujúc ust. §-u 40 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že podľa okresného súdu bolo preukázané, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Nesúlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky okresný súd odôvodňoval tým, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami dňa 09. 05. 2012, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa §- u 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. 11. S vyššie uvedeným právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého je rozhodcovská zmluva neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa §-u 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa odvolací súd nestotožňuje, a to z nasledovných dôvodov: 12. Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 09. 05. 2012 ( ďalej v texte „Rozhodcovská zmluva“ ), akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. 13. V čl. 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. 14. V čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. 15. Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. 16. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 17. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 18. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. 19. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa v prvom rade nevzťahuje na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa preto nemožno dovolávať ich neprijateľnosti. 20. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, keďže z nej vyplýva, že žalovaný je podnikateľským subjektom a pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, resp. inej podnikateľskej činnosti, pričom žalobca pri jej uzatváraní v rámci svojej obchodnej činnosti nekonal. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (žalobcom) a dodávateľom (žalovaným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť napokon nespochybnil ani žalovaný v rámci odvolania. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu z hľadiska, či táto bola alebo nebola uzavretá so spotrebiteľom individuálne, a následne (po tom, čo dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva individuálne uzavretá nebola), či táto nevyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. So záverom, ku ktorému okresný súd pri svojom skúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel, teda, že rozhodcovská zmluva nie je individuálne dojednaná sa však už odvolací súd stotožniť nemohol. Odvolací súd pritom súhlasí s názorom okresného súdu, že skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Na druhej strane je však potrebné rešpektovať, že návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy (teda i tej rozhodcovskej) predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán, ako aj skutočnosť, že návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne určitý, t. j. musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez nevyhnutnej potreby dopĺňania alebo iných zmien tohto návrhu. Z uvedeného potom vyplýva, že len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predložil povinnému na podpis predpripravenú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, ale ani záver, že individuálne dojednaná bola. Podstatné totiž je to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Aplikujúc uvedené závery na prejednávaný prípad je potrebné vysloviť, že dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmaril uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere, a ďalej že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. 21. Ako už bolo uvedené vyššie, čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého vyplýva že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Ďalej bolo v citovanom článku uvedené, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a že dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. Už z uvedeného textu je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že povinný pred podpisom rozhodcovskej zmluvy mohol získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že žalobca uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy) tak bolo žalobcovi umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení Rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe všetkého už vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že pokiaľ bola žalobcovi na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu siedmych článkov obsahu, v jej rámci mu bolo vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať na individuálne dojednanú. Ako už potom bolo uvedené v predchádzajúcich odsekoch, uvedená skutočnosť ex lege vylučuje, aby bola uvedená rozhodcovská doložka klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. V tomto rozsahu preto odvolací súd uznáva námietku žalovaného, podľa ktorej rozhodcovská zmluva je individuálne dojednanou. 22. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako rozsudok okresného súdu podľa §-u 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal ďalšie dokazovanie vo vzťahu k ďalším dôvodom, na základe ktorých je nutné posúdiť, či žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku je, alebo nie je dôvodná, teda posúdiť i ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle §-u 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, napr. § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a podobne. Žalobca už priamo v žalobe namietal, že uvedeným rozhodcovským rozsudkom bol zaviazaný uhradiť sumu vo výške 1 470,99 €, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,425 % ročne, čo považuje za absolútne neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je až úžerou a suma, ktorú mal týmto spôsobom uhradiť, je v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil už v žalobe, že rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, čo je taktiež dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedeným dôvodom sa však okresný súd v konaní vôbec nezaoberal, za týmto účelom nevykonal žiadne dokazovanie, preto nebolo možné nahradiť, ani účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 23. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu bude okresný súd v rámci ďalšieho konania musieť opätovne posúdiť, či pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa v zmysle ust. §-u 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádzal žalobca v ním podanej žalobe a ktorým dôvodom sa dosiaľ okresný súd nezaoberal. Úlohou okresného súdu navyše bude z hľadiska vyváženosti vzájomných práv a povinností preveriť jednotlivé ustanovenia zmluvy o úvere, najmä dojednanie o výške odplaty vyjadrenej prostredníctvom ukazovateľa RPMN (bod 6 Zmluvy o revolvingovom úvere), ako aj dohodu o poskytnutí služby (bod 8 Zmluvy o revolvingovom úvere), teda, či v tomto rozsahu boli pri rozhodovaní rozhodcovským súdom, alebo neboli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 24. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle §-u 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania. 25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).