Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226868 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114226868.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa B. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. S., D. O. XX, v konaní zastúpeného Q. V., nar. XX. XX. F., bytom S. S., D. O. XX, proti odporcovi W. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., O. č. XXX, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o. so sídlom Zvolen, Námestie SNP 6/11, IČO: 47 236 655, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01. 12. 2015, č. k. 13C/266/2014 - 75, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v prvom výroku, ktorým rozhodol o povinnosti odporcu platiť výživné a treťom výroku ohľadom trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Odporca je p o v i n n ý prispievať navrhovateľovi výživným vo výške 200,-- Eur mesačne počnúc dňom 17. 12. 2014 do budúcna, splatným vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že dochádza k zmene rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 9C/237/2010-51 zo dňa 20. 05. 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č.k. 14Co/227/2011-72 zo dňa 16. 08. 2011. Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“ Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane navrhovateľa došlo od poslednej úpravy výšky výživného k takej zmene pomerov na jej strane, že bolo potrebné pristúpiť k určeniu a zvýšeniu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi. Pri určení výšky výživného vychádzal nielen z príjmu oboch rodičov, ale aj zohľadnil nevyhnutné náklady navrhovateľa spojené s uspokojením jeho základných životných potrieb, ale aj kultúrnym a športovým rozvojom navrhovateľa, ako aj potrebami, ktoré súvisia so štúdiom na vysokej škole. Do úvahy súd zobral aj vyživovaciu povinnosť odporcu, ktorú má k ďalšiemu maloletému dieťaťu. Súd dospel k záveru, že výška výživného, ktorá bude pokrývať odôvodnené potreby navrhovateľa, ale aj možnosti a schopnosti odporcu, je v rozsahu 200,- eur, ktorú povinnosť určil od podania návrhu, t. j. od 17. 12. 2014 k rukám navrhovateľa. Súd pri rozhodovaní o výške výživného zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že odporca v priebehu konania zmenil svojho zamestnávateľa, kedy u nového zamestnávateľa dosahuje nepomerne nižší príjem, aj keď nie v časti základnej mzdy, avšak u predchádzajúceho zamestnávateľa bol tento príjem zvýšený najmä z dôvodov vyplácania stravného . Súd mal za to, že odporca dostatočným spôsobom nepreukázal dôvody pre zmenu takéhoto pracovného pomeru, kedy pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa skončil na základe svojej žiadosti dohodou. Preto súd vychádzal z toho, že sa odporca ako povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, pretože okolnosti ohľadne zmeny zamestnania, nijakým spôsobom súdu nepreukázal. Ďalej prvostupňový súd poukázal aj na to, že odporca nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne svojich výdavkov, okrem výdavkov na výživné pre svojho ďalšieho syna H., takže jeho tvrdenia ohľadne jeho výdavkov zostali len v rozsahu jeho tvrdenia. Na základe zisteného skutkového stavu, ako aj vykonaného dokazovania potom dospel prvostupňový súd k záveru, že je potrebné zvýšiť výživné tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Z takého istého dôvodu preto súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol ako nedôvodný. Právne svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ, ktorý bol v spore čiastočne úspešný si právo na náhradu trov konania neuplatnil. Odporca v konaní čiastočne úspešný tak isto bol, avšak náhradu trov konania si tiež neuplatnil. Ustanovenie paragrafu, podľa ktorého prvostupňový súd rozhodol o trovách konania však v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd neuviedol. Proti rozsudku sa odvolal odporca. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť tak, že súd návrh zamietne a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná. Odvolaním napadol prvý výrok prvostupňového rozsudku. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za nesprávny a nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku nie je dostatočné. Súd prvého stupňa sa zároveň dostatočne nevysporiadal so závermi rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 14CoP/35/2015, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rovnako súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku odôvodnených pomerov navrhovateľa a zmeny zamestnania odporcu, teda nesprávne interpretoval ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O. s. p. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď na základe dôkazov predložených navrhovateľom uviedol, že mal za preukázané, že v súvislosti so štúdiom na vysokej škole navrhovateľ dostatočným spôsobom deklaroval a v dostatočnom rozsahu preukázal listinnými dôkazmi zvýšené výdavky. Z obsahu spisu nie je zrejmé, akými konkrétnymi dôkazmi súd k uvedeným skutkovým záverom dospel. Navrhovateľ v konaní na preukázanie zvýšených výdavkov predložil len cestovný lístok v meste Žilina v sume 0,45 eur, doklad o zaplatení kurzu matematiky v sume 70,- eur, vklad na účet univerzity za preukaz ISIC v sume 10,- eur a faktúru za nákup počítača v sume 715,- eur. Navrhovateľ môže pri cestovní do Žiliny na vysokú školu využívať bezplatné cestovanie vlakom, ktorý má z miesta jeho bydliska priamy a pomerne frekventovaný spoj do Žiliny a späť. Súd pochybil pri rozhodovaní v úsudku o unesení dôkazného bremena navrhovateľom, keď rozhodol na základe ničím nepodložených tvrdení, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Konanie o určenie výživného na plnoleté dieťa podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine má oproti konaniu vo veciach maloletých značné rozdiely a neuplatňuje sa dôkazný režim v zmysle § 120 ods. 2 O. s. p. Za zásadné pochybenie súdu odporca považuje to, že sa vôbec súd nevysporiadal s obsahom pripojeného súdneho spisu, ktorý sa týkal zvýšenia výživného voči maloletému synoviO.. V konaní odporca namietal, že Krajský súd Banská Bystrica, ako súd odvolací, v potvrdzujúcom rozsudku pod sp. zn. 14CoP/35/2015 pri posudzovaní výšky výživného pre maloletého syna prihliadal aj na doterajšiu výšku výživného navrhovateľa v tomto konaní. Ak by súd prvého stupňa vychádzal z uvedeného rozhodnutia krajského súdu, nemohol by dať odporcovi na ťarchu, že zmenil bez vážneho dôvodu zamestnanie a má nižší príjem, pretože krajský súd v uvedenom rozhodnutí dôvodil, že ani pôvodný príjem odporcovi neumožňoval platiť vyššie výživné. Súd prvého stupňa sa s pripojeným spisom ohľadom výživného na maloletého X. vôbec argumentačne nevysporiadal, resp. sa s ním ani nezaoberal, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Súd vyhovel odporcovmu dôkaznému návrhu na pripojenie tohto spisu, a preto potom musel vychádzať zo skutočností týkajúcich sa jeho výdavkov, ako aj príjmov, vyplývajúcich z tohto spisu. Všeobecné vyjadrenia o zohľadnení nákladov navrhovateľa a možnostiach odporcu, tak ako ich súd na strane 4 a 5 rozsudku uviedol, neumožňujú vyvodiť presný a napríklad výpočtom preskúmateľný záver vo vzťahu k určenému výživnému. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil splnenie podmienok pre zvýšenie výživného voči navrhovateľovi tým, že nesprávne aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd nesprávne vyhodnotil odôvodnené potreby navrhovateľa. Odporca má za to, že navrhovateľovi na jeho potreby študenta vysokej školy postačuje doterajšia výška výživného v sume 150,- eur mesačne. Súd prvého stupňa rovnako nesprávne aplikoval citované ustanovenia zákona aj v otázke „vzdania“ sa výhodnejšieho zamestnania, čo pripísal odporcovi na ťarchu, hoci už Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí pod sp. zn. 14CoP/35/2015 uviedol, že aj jeho predchádzajúce zamestnanie odporcovi neumožňovalo objektívne platiť vyššie výživné. Nemyslí si, že odporca nedostatočne odôvodnil potrebu zmeny jeho zamestnania. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Primárnou povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, pokiaľ nemá o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový stav. Dokazovanie musí byť v súlade nielen s procesnými normami upravujúcimi mechanizmus zisťovania právne rozhodných skutočností, ale aj s právom účastníka na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Občiansky súdny poriadok stanovuje minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 157 ods. 2, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie vo veci samej významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O. s. p.) a ktorý je východiskom pre právne posúdenie veci. Pre záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „ZR“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V zmysle záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, kedy sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (R 72/1965). Odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že okresný súd opomenul porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia, týkajúce sa navrhovateľa, odporcu a navrhovateľovej matky. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v spise chýbajú dôkazné prostriedky, ktoré by objektívne preukazovali tvrdenia navrhovateľa, o jeho výdavkoch, hoci skúmanie komplexných majetkových pomerov účastníkov je z hľadiska rozhodovania súdu o zvýšení výživného pre plnoleté dieťa zásadnou okolnosťou, a preto je potrebné túto zásadnú skutočnosť preukázať náležitým, objektívnym spôsobom. Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že jednak nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci a taktiež, že jeho rozhodnutie je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné a predčasné. Námietky odporcu uvedené v odvolaní, sú v plnom rozsahu dôvodné. Vzhľadom na predpokladaný rozsah ďalšieho dokazovania (uvedeného objektívneho zistenia majetkových pomerov navrhovateľa, odporcu a ako aj matky navrhovateľa), čo presahuje rozsah odvolacieho konania a vzhľadom na koncentračnú zásadu a zásadu dvojinštančnosti konania je potrebné, aby dokazovanie v naznačenom smere vykonal prvostupňový súd. Podľa názoru odvolacieho súdu jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie umožní účastníkom konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia a umožní im pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené. Len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, a preto rozhodnutie, ktoré neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Samotné odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je príliš nekonkrétne, všeobecné a odvolacím súdom nepreskúmateľné. Námietka odporcu teda v tomto smere je v plnom rozsahu dôvodná. Dôvodná je aj námietka odporcu v tom smere, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine v otázke vzdania sa výhodnejšieho zamestnania odporcom. Je možné prisvedčiť argumentácii odporcu, že zmenou zamestnania nedošlo k vzdaniu sa výhodnejšieho zamestnania na strane odporcu. Odporca v predchádzajúcom zamestnávaní poberal len minimálnu mzdu (v priemere 377,- eur netto mesačne) a zvyšok finančných prostriedkov predstavovali cestovné náhrady. U nového zamestnávateľa SAD Zvolen, a. s., odporca dosahuje príjem podľa jeho vlastného vyjadrenia 600,- eur netto mesačne, čo je viac ako základná mzda u predchádzajúceho zamestnávateľa. Cestovné náhrady sú pohyblivé a nezapočítavajú sa na dôchodok, ani do náhrady mzdy pri pracovnej neschopnosti a dovolenke. Nie je teda možné vyvodiť z uvedeného, že odporca sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Okrem toho vzhľadom na náročnosť práce, ani obdržaná mzda za prácu nie je adekvátna. Uvedené skutočnosti sú všeobecne známe. Odporca dostáva len minimálnu mzdu a časť platu odporcovi bola vyplácaná v cestovných náhradách, pričom u nového zamestnávateľa dostáva celú riadnu mzdu a väčšie istoty (dôchodok, PN atď.). Námietka odporcu, a to konkrétne, že prvostupňový súd sa argumentačne vôbec nevysporiadal so spisom, ktorý si na návrh odporcu pripojil, a to spisom Okresného súdu Banská Bystrica 31P/336/2014 je tiež dôvodná. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia len skonštatoval, že „súd zároveň vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 31P/336/2014 - 91 . . .“ pričom zo zápisnice o pojednávaní vôbec nevyplýva, že by prvostupňový súd vôbec vykonal nejaké dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 O. s. p., či už pripojenými spismi, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi. Spôsob vykonania dôkazu listinou musí vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. V zápisnici o pojednávaní musí byť uvedené presné označenie listiny, ktorá bola prečítaná, ak predseda senátu (samosudca) prečítal celú listinu alebo jej časť. V takomto prípade sa musí zaprotokolovať presné označenie prečítanej časti listiny. Listinu je potrebné predložiť účastníkom, aby sa mohli vyjadriť k jej pravosti, prípadne namietať iné dôležité skutočnosti. Vyjadrenie účastníkov súd musí zaznamenať v zápisnici o pojednávaní. Preto je potrebné, aj v tomto prípade v zápisnici presne zaprotokolovať, ktoré strany spisu, prípadne, ktoré listiny obsiahnuté v spise boli prečítané. Zákon tiež dáva účastníkom možnosť vyjadriť sa aj k všetkým už vykonaným dôkazom. Právo vyjadriť sa podľa ust. § 123 O. s. p. treba odlišovať od práv, ktoré má účastník pri samotnom vykonávaní dôkazov, napríklad klásť otázky pri výsluchu svedka), ako aj od práva na záverečné slovo (§ 118 ods. 4 O. s. p.). Účastníkom konania sa má tým vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobil ich ďalší procesný postup v konaní, prípadne navrhli ďalšie návrhy na dokazovanie. V danom prípade teda odvolací súd konštatuje, že dokazovanie nebolo vykonané v súlade s ust. § 129 ods. 1 O. s. p. a že zistenia, ktoré súd ako zásadne významné pre právne posúdenie veci učinil z vadne vykonaného (nevykonaného) dokazovania, nebolo možné pri rozhodovaní použiť. Taktiež odvolací súd zistil preskúmaním spisu, že v spise sú založené podania navrhovateľa (napr. č. l. 33 - 34), ktoré odporcovi vôbec neboli doručované a odporca nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v konaní pred prvostupňovým súdom došlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom a aj tým, k namietanej vade podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd závažne procesne pochybil, keď nevykonal dokazovanie v súlade s ust. § 129 ods. 1 O. s. p., ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 01. 12. 2015, na ktorú vadu je odvolací súd z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 212 ods. 3 O. s. p.). Ďalším dôvodom prečo odvolací súd zrušil rozhodnutie rozhodnutie prvostupňového súdu je aj ten, že prvý výrok súdneho rozhodnutia je nevykonateľný, zmätočný pokiaľ sa týka určenia počiatku platenia zvýšeného výživného. Prvostupňový súd počiatok určil „počnúc dňom 17. 12. 2014“ a zároveň „počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia“. Nie je preto zrejmé, od kedy určil prvostupňový súd povinnosť odporcovi prispievať navrhovateľovi výživným vo výške 200,- eur mesačne, čo spôsobuje jeho zmätočnosť a zároveň aj nevykonateľnosť. Ďalej prvostupňový súd pochybil, keď v prípade, ak určil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi „počnúc dňom 17. 12. 2014 dobudúcna“, a vo veci rozhodol dňa 01. 12. 2015, opomenul rozhodnúť o zameškanom výživnom za obdobie od 17. 12. 2014 do 01. 12. 2015. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.), s tým, že uvedie aj ustanovenie paragrafu v odôvodnení rozhodnutia, podľa ktorého o trovách konania rozhodne. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.