Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010868 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115010868.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného N. C. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T 74/2015 zo 14.12.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. marca 2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného N. C. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný N. C. uznaný vinným v bodoch 1/ až 3/ z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a v bodoch 2/ až 3/ z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. Podľa výroku napadnutého rozsudku sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti tak, že 1./ - v presne nezistenom čase od 19:10 hod. dňa 05.02.2015 do 07:45 hod. dňa 06.02.2015 doposiaľ nezisteným spôsobom poškodil na pobočke spoločnosti ATENA - PERSONAL CONSULTING s.r.o. nachádzajúcej sa v F. F., W. poštovú schránku od firmy, v ktorej boli uschované kľúče od kancelárie č. XX, pomocou ktorých sa dostal do kancelárie, z ktorej následne odcudzil 2 ks počítačov zn. Lenovo C560, 1 ks myš zn. Lenovo, 3 ks monitorov zn. Assus VX239H-W, 1 ks klávesnice zn. Lenovo, 3 ks HDMI prepojovacích káblov, 1 ks adaptér do elektriky, 1 ks kávy zn. Latte scremato granulare o hmotnosti 500 g, 1 ks kávy zn. Sugar For vendig, 1 ks elektrotechnické IT kliešte, 1 ks krížový skrutkovač, 2 ks audiokáblov, 1 ks napájači el. kábel do PC a 1 ks fľaše vína zn. Rizling Vlašský o objeme 0,7 1, čím týmto svojím konaním spôsobil spoločnosti ATENA - PERSONAL CONSULTING s.r.o., Komenského č. 1207/13, Revúca, IČO: 46 004 441 a jej majiteľovi Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom V. č. XXXX/XX, C., prechodne bytom F. F. W.. L. XX, škodu krádežou v celkovej výške 2.150,- Eur, a to i napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 132/13 zo dňa 15.01.2014, právoplatným dňa 15.01.2014, odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. 2./ - v presne nezistenej dobe od 16.35 hod. dňa 09.02.2015 do 07.45 hod. dňa 10.02.2015 v F. F., na ul. V. pri obytnom dome č. XXB odcudzil z tam odparkovaného osobného motorového vozidla zn. Peugeot Partner, modrej metalízy, ev. č. F technické manuáli, Dynamo meter v hodnote 906,- Eur, kalibračný nástroj v hodnote 365,- Eur takým spôsobom, že dlažobnou kockou rozbil okno na ľavých zadných posuvných dverách vozidla, kde následne zvnútra vozidla a top z batožinového priestoru odcudzil vyššie uvedené veci, čím svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti Omega Optix s.r.o., Komenského 12B, Banská Bystrica odcudzením veci škodu vo výške 1.271,- Eur a škodu poškodením motorového vozidla škodu vo výške 250,- Eur, a to i napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 132/2013 zo dňa 15.01.2014, právoplatným dňa 15.01.2014, odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. 3./ - v presne nezistenej dobe od 19.00 hod. dňa 09.02.2015 do 07.00 hod. dňa 10.02.2015 v F. F., na ul. F. pri obytnom dome č. XX odcudzil z tam odparkovaného osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, modrej farby, ev. č. F fotoaparát zn. Nikon typu D5100, čiernej farby, neznámeho výrobného čísla takým spôsobom, že dlažobnou kockou rozbil okno na ľavých a pravých zadných dverách vozidla, kde následne z vnútra vozidla zo zadného sedadla odcudzil vyššie uvedený fotoaparát, čím svojim konaním spôsobil poškodenému Y.. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom F. F., F. XX odcudzením veci škodu vo výške 500,- Eur a škodu poškodením motorového vozidla škodu vo výške 150,- Eur, a to i napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 132/2013 zo dňa 15.01.2014, právoplatným dňa 15.01.2014, odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. O treste, ochrannom opatrení a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 5, 8 Tr. zák. odsudzuje obžalovaného na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť - poškodenej spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441 škodu vo výške 159,21 Eur; - poškodenému T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F., Y. XX škodu vo výške 115,97 Eur; - poškodenej spoločnosti Uniqa poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lazaretská 15, IČO: 00 653 501 škodu vo výške 579,86 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodená spoločnosť Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441 so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva predovšetkým, z akých dôkazov okresný súd vychádzal v otázke skutkových zistení, pričom tieto skutkové zistenia obžalovaný nenamietal. K hlavnej námietke obžalovaného, smerujúcej k právnej kvalifikácii zisteného konania, okresný súd uviedol v napadnutom rozsudku nasledovné: „Obžalovaný v rámci svojej obhajoby nesúhlasil s právnou kvalifikáciou svojho konania ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák., kde podľa neho malo byť jeho konanie kvalifikované miernejšie a to podľa § 212 ods. 3 písm. a), b) Tr. zák., pričom poukázal aj na rozdielnu rozhodovaciu prax súdov SR, keď v jeho okolí sa nachádzajú odsúdení, u ktorých rovnaká trestná činnosť, ako je to v jeho prípade, bola posúdená miernejšie. Mal za to, že je to nespravodlivé a cítil sa tým byť poškodený. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že jeho konanie malo byť kvalifikované miernejšie ako to bolo v tomto prípade, treba uviesť, že v trestnoprávnej oblasti vyvolalo problematiku posúdenia rozdielnych právnych názorov, či je potrebné konanie páchateľa, ktorý si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a taký čin spáchal vlámaním, v praxi právne kvalifikovať buď ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. (t.j. vlámanie bolo posúdené ako kvalifikovaná skutková podstata trestného činu), resp. ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. (t.j. vlámanie bolo chápané ako znak základnej skutkovej podstaty s tým, že kvalifikovaná skutková podstata bola vylúčená ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák.). Na uvedenú nejednotnú rozhodovaciu aplikačnú prax súdov SR reagovalo trestno-právne kolégium Najvyššieho súdu SR vo svojom zjednocujúcom stanovisku č. 116 publikovaným v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 6/2012. Z uvedeného stanoviska jednoznačne vyplýva, že ak trestný čin krádeže je spáchaný vlámaním (§ 122 ods. 4 Tr. zák.) a zmocnením sa cudzej veci a je pritom spôsobená malá škoda, ide o naplnenie zákonných znakov trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. V zmysle tohto stanoviska, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. s použitím ust. § 138 písm. e) Tr. zák. Takéto posúdenie činu, jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu, je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorá by sa použila len vtedy, ak by páchateľ krádežou vlámaním nespôsobil ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.). Už z princípu právnej istoty, ako imanentnej súčasti právneho štátu v zmysle čl. I ods. 1. Ústavy SR vyplýva, že citovanú vetu stanoviska NS SR č. 116/2012 treba rešpektovať, pretože táto zodpovedá legálnej definícii zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. Vzhľadom na uvedené súd teda nemohol akceptovať námietku obžalovaného ohľadom možnej miernejšej kvalifikácie jeho konania, preto jeho konanie posúdil tak, ako je uvedené vyššie“. Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému okresný súd zdôraznil predovšetkým, že: obžalovaný sa dostal doposiaľ 10-krát do rozporu s Trestným zákonom, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 132/2013 zo 04.09.2014 (právoplatným dňa 15.01.2014) za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. k nepodmienečnému súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov (krádeže vlámaním do motorových vozidiel v 13-tich prípadoch); teraz prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu označeného trestu odňatia slobody; obžalovanému poľahčovalo, že sa k skutku priznal, priťažovalo mu však, že spáchal viac trestných činov a v minulosti už bol za trestnú činnosť odsúdený; konkrétna aplikovaná trestná sadzba u obžalovaného v tomto prípade činní 6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov; s poukazom predovšetkým na kriminálnu minulosť obžalovaného a fakt, že teraz prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu predchádzajúceho nepodmienečného trestu odňatia slobody, je obžalovanému potrebné uložiť trest odňatia slobody bližšie pri spodnej hranici aktuálnej trestnej sadzby, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Napokon okresný súd uviedol, z akých dôvodov uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, zaviazal ho k úhrade škody jednotlivým poškodeným, ako aj dôvody, pre ktoré spoločnosť Kooperativa poisťovňa a.s. VIG Bratislava, odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný N. C., ktoré písomne zdôvodnil ako on, tak aj jeho obhajca. Obhajoba primárne navrhovala, aby bolo zistené konanie obžalovaného kvalifikované miernejšie, tak ako to už navrhovala okresnému súdu a aby bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky. V prípade, ak by sa krajský súd s takýmto návrhom nestotožnil, nech je obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu aplikovanej trestnej sadzby, s poukazom na § 39 ods. 1 Tr. zák. Obhajoba zdôraznila predovšetkým, že: obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti v podstate doznal, túto spáchal pod vplyvom drog (pervitínu), pričom keby pod vplyvom drog nebol, trestnú činnosť by nebol spáchal (túto veľmi ľutuje); konanie páchateľov obdobnej trestnej činnosti bolo kvalifikované rôznymi súdmi ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a nie ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. (doložené boli aj dva rozsudky Okresného súdu Lučenec); pre nesúhlas s právnou kvalifikáciou obžaloby neuzavrel dohodu o vine a treste, kde mu bola navrhnutá výmera trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov (obžalovaný preto nepočítal s tým, že mu súd uloží ešte vyšší trest); miernejší trest pre obžalovaného je odôvodnený aj jeho rodinnými pomermi (okrem iného má 11-ročného syna L.); hoci okresný súd poukázal pri právnej kvalifikácii zisteného konania obžalovaného na stanovisko trestno- právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 116 (publikované v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 6/2012), žiaden právny predpis explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím najvyššieho súdu; súdne rozhodnutie (judikát) nie je prameňom práva, ale len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem; prvostupňový súd nezohľadnil náležite najmä mieru nebezpečnosti konania obžalovaného, a to, že sa k trestnej činnosti doznal, v snahe urobiť za svojím životom pomyselnú hrubú čiaru; obžalovaný počas trestného konania poskytoval príslušným orgánom potrebnú súčinnosť. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch o vine a treste, pričom dospel k právnemu názoru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné a toto treba zamietnuť podľa § 319 Tr. por. K právnej kvalifikácii zisteného konania obžalovaného odvolací súd poukazuje na právny názor okresného súdu, vychádzajúci z už citovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR, pričom odvolací súd neakceptuje argumenty obhajoby, aby stanovisko Najvyššieho súdu SR nebolo rešpektované. Pri ukladaní a výmere trestu odňatia slobody obžalovanému postačuje poukázať na aktuálny odpis z registra trestov obžalovaného (z 26.01.2016). Z tohto registra trestov vyplýva, že pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný dostal do rozporu s Trestným zákonom v 10-tich prípadoch, prevažne za trestnú činnosť krádeže, pričom opakovane bol postihnutý aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Odkazujúc aj na argumentáciu okresného súdu pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému je treba dodať, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený v rámci aplikovanej trestnej sadzby (6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov odňatia slobody), a to konkrétne vo výmere 7 rokov, sa javí byť trestom skôr miernym ako primeraným alebo prísnym. Keďže nebolo možné akceptovať argumentáciu obhajoby smerujúcu voči právnej kvalifikácii zisteného konania obžalovaného a ani argumentáciu domáhajúcu sa uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody, odvolanie obžalovaného Lukáša Remeňa bolo považované za nedôvodné a ako také zamietnuté podľa § 319 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.