Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/58/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115201387 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115201387.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloletého P. F., nar. XX. XX. XXXX bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa matky X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., F. XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Danielou Bacíkovou, so sídlom Lazovná 45, Banská Bystrica a otca Bc. U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X, W. W., zastúpený advokátom JUDr. Lukášom Kožákom, so sídlom Námestie SNP 13, Banská Bystrica, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému XX. o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/22/2015-144 zo 04. 08. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je podľa rozsudku oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi uložil súd povinnosť prispievať na výživu maloletého P. počnúc dňom 01. 12. 2014 výživným vo výške 200,- Eur mesačne a zročné výživné za obdobie od 01. 12. 2014 do 04. 08. 2015 vo výške 800,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných 50,- Eur splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok. Výrokom rozsudku určil aj čas kedy je otec oprávnený stýkať sa s maloletým a určil spôsob realizácie styku. Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd vychádzal zo zistenia, že maloletý P. pochádza z manželstva rodičov, ktorí sú v rozvodovom konaní. V spoločnej domácnosti nežijú rodičia od 15. 11. 2014, kedy sa otec dieťaťa odsťahoval ku svojej priateľke do W. W.. Maloletý P. zostal po odchode otca bývať v domácnosti matky v obci X.. V spoločnej domácnosti s otcom žije jeho priateľka a jej plnoletá dcéra. Od rozchodu rodičov sa maloletý P. stretával s otcom počas pracovného týždňa pred hodinou v základnej umeleckej škole tak, že chodil sám za otcom do práce, otca navštevoval aj v jeho novej domácnosti a boli spolu aj na letnej dovolenke. V priebehu konania sa maloletý aj rodičia zúčastnili poradensko-psychologického procesu, vedeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, výsledkom ktorého bolo zistenie, že rodičia nemajú jednotný názor na spôsob výchovy maloletého P.. Nezhodli sa na osobe, ktorá by sa mala osobne starať o maloletého P., ani na spôsobe a rozsahu styku s druhým rodičom. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica má maloletý pozitívne väzby k obom rodičom, ale väčšiu oporu a bezpečie cíti v prostredí kde vyrastal, na ktoré je zvyknutý, v prítomnosti príbuzných a kamarátov sa cíti istejšie. Prijateľnejšie pre maloletého podľa správy kolízneho opatrovníka je, aby viacej času trávil pri matke. Súd skúmal aj prospech maloletého v základnej škole a zistil, že na prelome rokov 2014 a 2015 sa výsledky maloletého v škole zhoršili, čo škola zhodnotila aktuálnou rodinnou situáciou maloletého, ale ku koncu školského roka 2014/2015, kedy už len matka zabezpečovala starostlivosť o maloletého, sa jeho vyučovacie výsledky zlepšili. Okresný súd vytkol otcovi dieťaťa, že presadzuje svoje potreby, predstavy a vôľu, a nevšíma si, že aj maloletý má svoje predstavy a túžby, ktoré je potrebné pre jeho zdravý a všestranný vývoj rešpektovať. Za tejto situácie nepovažoval súd návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť za dôvodný, pretože takáto forma starostlivosti by bola pre maloletého zaťažujúca, keďže ešte emocionálne nespracoval odchod otca zo spoločnej domácnosti, jeho novú domácnosť a osoby s ktorými žije. Súd vyzýval otca, aby trpezlivo ponechal čas maloletému vyrovnať sa s novými skutočnosťami. Dôvodom, pre ktorý návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovel, bolo aj zistenie, že rodičia nie sú schopní spolu komunikovať tak, aby sa navzájom v dostatočnej miere informovali o udalostiach týkajúcich sa zdravia, školských povinností a mimoškolských aktivít maloletého. Pri rozhodovaní prihliadol aj na názor maloletého, prejavený pred kolíznym opatrovníkom, že chce zostať v domácnosti matky a stretávať sa s otcom. Striedavá osobná starostlivosť, podľa názoru súdu, nie je v záujme maloletého. Rozsah určenej vyživovacej povinnosti otca k odôvodnil súd zistením, že otec dosahuje čistý mesačný príjem 1 082,21 Eur a žije v domácnosti s priateľkou, ktorá má podobný príjem. Matka maloletého zarába iba 367,53 Eur. Ak sa matka o maloletého aj osobne stará, otec sa musí na jeho výžive podieľať vo väčšom rozsahu. Sumu zročného výživného určil ako rozdiel medzi tým, aké výživné otcovi určil a sumou, ktorú otec na výživu maloletého od odchodu zo spoločnej domácnosti matke zaplatil. Rozhodnutie od úprave styku bolo podľa názoru súdu potrebné prijať z dôvodu neusporiadaných vzťahov medzi rodičmi. Účelom úpravy styku je aj zachovanie citových väzieb medzi maloletým a otcom a zabezpečenie práva otca na výchovu maloletého. Náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov z dôvodu, že konanie sa mohlo začať aj bez návrhu. Otec maloletého s rozhodnutím súdu nesúhlasil. V odvolaní proti nemu uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Okresnému súdu vytýkal, že rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď nepreskúmal riadne aktuálnu situáciu v rodine. Poprel tvrdenie súdu, že by striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletého, bola pre dieťa zaťažujúca z dôvodu, že maloletý P. emocionálne nespracoval odchod otca z ich domácnosti s matkou, jeho novú domácnosť a osoby s ktorými žije. Tvrdil, že maloletý vôbec neprežíval odchod otca z domácnosti tak katastrofálne, ako to tvrdila matka. Otec to zistil pri stretnutiach s maloletým, pri ktorých sa dieťa správa uvoľnene a bezprostredne. Nezodpovedá skutočnosti záver súdu, že maloletý nespracoval jeho novú domácnosť a osoby s ktorými žije. Tento záver vyvracia fakt, že maloletý chodí do jeho domácnosti a opakovane sa s otcom, jeho priateľkou a jej dcérou zúčastnil krátkodobých aj dlhodobých rekreačných pobytov. Okresnému súdu vytýkal, že nevykonal otcom navrhnutý dôkaz, znalecké dokazovanie za účelom posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, v rámci ktorého by znalec skúmal i postoj a správanie sa maloletého a vychádzal iba zo správy kolízneho opatrovníka, ktorú považuje otec za neobjektívnu. Nechápal doporučenie kolízneho opatrovníka, ktorý na jednej strane konštatoval, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého a na druhej strane bez akéhokoľvek odôvodnenia navrhol zveriť maloletého len do osobnej starostlivosti matky. Pri rozhodovaní o návrhu otca na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov mal súd vychádzať výlučne zo zákonného ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine a skúmať, či je takáto forma starostlivosti v záujme dieťaťa, a či touto formou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Z dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zistiteľné, či návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zamietol z dôvodu, že to nie je v záujme dieťaťa alebo, že nebudú lepšie zaistené jeho potreby, prípadne pri nesplnení oboch týchto podmienok. Rozhodnutie okresného súdu nezodpovedá podmienkam vymedzeným v § 157 ods. 2 O. s. p. keď nevysvetlil, aké konkrétne skutočnosti v danom prípade eventuálne odporujú prvej, či druhej podmienke a z akých dôkazov pritom vychádzal. Arbitrárne rozhodnutie okresného súdu porušuje základné právo otca na spravodlivý súdny proces a vedie k odňatiu možnosti otca konať pred súdom. Zdôraznil, že do pozornosti prvostupňového súdu dal rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1554/14 z 30. 12. 2014, ktoré problematiku striedavej starostlivosti o dieťa komplexne, podrobne a precízne rozoberá. Toto rozhodnutie definuje štyri základné kritéria, na plnenie ktorých by mal súd pri posudzovaní striedavej osobnej starostlivosti skúmať. V prípade naplnenia týchto kritérií približne v rovnakej miere na strane oboch rodičov, je podľa tohto rozhodnutia v záujme dieťaťa, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov. Okresný súd týmto kritériám nevenoval žiadnu pozornosť a ich splnenie neskúmal. Zotrval na názore, že jedine striedavá starostlivosť zabezpečí maloletému P. plnohodnotne jeho právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov v zmysle čl. 7 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V prospech zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov svedčia skutočnosti, že obaja rodičia majú s maloletým vybudované pevné citové väzby, obaja majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého, dokonca pracovné podmienky dovoľujú otcovi v širšom rozsahu tráviť čas s maloletým a jeho príjem lepšie zabezpečenie dieťaťa po materiálnej stránke. Už ani domácnosť otca nie je maloletému P. cudzia, pretože ju navštevuje a má tam zariadenú vlastnú izbu. Maloletý bezproblémovo vychádza s priateľkou otca a jej dcérou, striedavej starostlivosti nebráni vzdialenosť bydliska rodičov, ani zdravotný stav maloletého. Vek dieťaťa priamo vyžaduje, aby súčasťou jeho výchovy bol i mužský vzor, ktorý by mu poskytoval práve otec. Samotné dieťa sa pri rozhovoroch s otcom vyjadrilo v tom zmysle, že by s otcom chcel tráviť viac času a že by s formou striedavej starostlivosti bol spokojný. V nadväznosti na rozhodnutie súdu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky súd pochybil aj pri úprave styku otca s maloletým. Hoci samotná matka navrhovala, aby sa maloletý naďalej mohol stretávať s otcom každý utorok odpoludnia do stredy poobedia a s týmto návrhom súhlasil aj kolízny opatrovník, súd tomuto návrhu nevyhovel, aj keď v konaní bolo preukázané, že takýto styk medzi otcom a maloletým je zaužívaný, čo otec vníma ako potrestanie zo strany súdu za to, že nesúhlasil s uzatvorením rodičovskej dohody o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a trval na svojom návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Okresný súd v rozpore so zákonom neodôvodnil svoje rozhodnutie o určení počiatku vyživovacej povinnosti otca dňom 01. 12. 2014, keď konanie na súde začalo až 28. januára 2015. Zákon o rodine vyslovene upravuje, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a spätne na dobu najdlhšie troch rokov, len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vyhovieť s tým, že by sa starostlivosti o maloletého s matkou striedali v jednotýždňových intervaloch vždy od piatku do piatku. Maloletého by zastupovali spoločne, rovnako tak spravovali aj jeho majetok v bežných veciach a žiaden z rodičov by druhému výživné na dieťa neplatil. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Takáto forma starostlivosti podľa jej názoru nie je v súlade so záujmami maloletého a ani s jeho vôľou. Okresný súd pri rozhodovaní zohľadnil stanovisko dieťaťa vyjadrené pred kolíznym opatrovníkom a rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznil, že maloletý počas pohovoru jednoznačne uviedol, že chce zostať bývať v X. v spoločnej domácnosti s matkou a s otcom sa chce stretávať. Záveru o potrebe ponechať dieťa v starostlivosti matky svedčí aj správa zo školy, ktorú dieťa navštevuje o tom, aké boli jeho vyučovacie výsledky v čase odchodu otca zo spoločnej domácnosti a v neskoršom období. Kolízny opatrovník vyslovil svoj názor na prežívanie situácie maloletým (maloletý danú situáciu znáša veľmi ťažko, rozpory medzi jeho rodičmi zle vplývajú na psychiku a sústredenie sa dieťaťa), preto je potrebné, aby sa situácia maloletého stabilizovala. Znalecké dokazovanie by bolo pre dieťa zaťažujúce. Maloletý vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť je schopný samostatne vyjadriť svoj názor, na ktorý by mal súd prihliadať. Doporučil rozsudok okresného súdu potvrdiť. Odvolaciemu súdu bola vec predložená na rozhodnutie 28. septembra 2015. V priebehu odvolacieho konania nastali oproti skutkovému stavu zistenému prvostupňovým súdom nové skutočnosti. Dňa 14. januára 2016 oznámil otec maloletého odvolaciemu súdu, že po dohode s matkou od 25. septembra 2015 sa starali striedavo o maloletého P. v jednotýždňových intervaloch. Tvrdil, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého počas celého obdobia úspešne fungovala a nebola pre maloletého traumatizujúca. Matka maloletého potvrdila, že s otcom dieťaťa skúšali striedavú osobnú starostlivosť na naliehanie otca a staršieho spoločného syna T. z dôvodu, že otec dieťaťa chcel prispieť k zlepšeniu prospechu maloletého P. v škole s odôvodnením, že matka sa s dieťaťom nedokáže učiť. Hoci nebola stotožnená s otázkou striedavej starostlivosti, nechcela byť prekážkou, ak by striedavá osobná starostlivosť skutočne dieťaťu prospela. Dospela však k názoru, že táto forma starostlivosti nie je správna pre výchovu maloletého. Počas tohto obdobia si maloletý P. nezlepšil študijný prospech, naopak jeho študijné výsledky sa zhoršili a taktiež sa zhoršilo aj jeho správanie v škole. Za správanie sa bol maloletý v škole pokarhaný. Otec dieťaťa je toho názoru, že za túto skutočnosť zodpovedajú učitelia, rozhodol o tom, že maloletý zmení základnú školu. Počas obdobia striedavej starostlivosti sa u maloletého prejavila nesústredenosť a maloletý sám odmietol striedavú starostlivosť s tým, že sa nechce každý týždeň niekam inak sťahovať. Všetci traja rodičia aj maloletý sa stretli pred psychologičkou kolízneho opatrovníka, kde sa maloletý P. vyjadril, že chce ostať bývať v X., kde má trvalé bydlisko a od narodenia vyrastá. Tento názor sa ale bojí maloletý prezentovať pred otcom. Na výzvu odvolacieho súdu zhodnotil vývoj situácie od rozhodnutia prvostupňového súdu aj kolízny opatrovník. Mal informácie o tom, že rodičia sa o maloletého P. počas obdobia štyroch mesiacov starali striedavo. Zistil, že v tomto období si maloletý opäť zhoršil známky v škole, jeho správanie počas tohto obdobia bolo uzavreté, na vyučovaní bol lenivý, apatický, zamyslený, neustále si zabúdal pomôcky. Kolízny opatrovník požiadal o vypracovanie charakteristiky na maloletého P. Základnú školu s materskou školou Q. P., W. W., ktorú maloletý do 31. 01. 2016 navštevoval. V charakteristike škola poukázala na to, že striedavá starostlivosť maloletému neprospievala, maloletý ju „patrične zneužíval“. Kolízny opatrovník znovu konštatoval, že obaja rodičia majú rovnaké kompetencie na výchovu maloletého na postačujúcej úrovni, majú aj vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o dieťa a dieťa má k obom rodičom vytvorený dobrý vzťah, napriek tomu nie sú podľa jeho názoru splnené podmienky pre bezpečnú striedavú osobnú starostlivosť z dôvodu, že rodičia nie sú schopní udržiavať funkčnú vzájomnú komunikáciu, ktorou by zdieľali informácie o dieťati a spolu riešili problémy, ktoré sa týkajú starostlivosti o dieťa a navyše nie sú schopní zaujať jednotný prístup vo veci výchovy maloletého. Maloletý vie podľa názoru kolízneho opatrovníka vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť samostatne vyjadriť svoj názor, na ktorý by mal súd prihliadať. Striedavá osobná starostlivosť nie je podľa názoru kolízneho opatrovníka v záujme maloletého. Krajský súd v súlade s § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k názoru, že odvolanie otca, ktorý vytýkal okresnému súdu, že rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu je dôvodné a že pre správne rozhodnutie vo veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v rozsahu, ktoré presahuje rámec odvolacieho konania. Z tohto dôvodu rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd rozhodoval v konaní dňa 4. augusta 2015 podľa ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej „Zákon o rodine“), § 36 ods. 1 a § 24 ods. 2, 4 upravujúcich možnosť rodičov, ktorí nežijú spolu, kedykoľvek sa dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností a oprávnenie súdu aj bez návrhu upraviť výkon rodičovských práv a povinností rodičov, ak sa medzi nimi nedosiahne dohoda, v rámci ktorej súd určí, komu z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, akým spôsobom sa bude rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti podieľať na výchove a výžive maloletého dieťaťa tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Ustanovenie § 24 Zákona o rodine, ktoré má súd podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine primerane aplikovať aj v prípade, že nerozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností súčasne s rozvodom manželstva ustanovuje, za akých podmienok môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o dieťa prichádza do úvahy, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú obaja záujem osobne sa starať o maloleté dieťa a predovšetkým striedavá osobná starostlivosť musí byť v záujme dieťaťa a musí lepšie zaisťovať potreby dieťaťa. Záujem dieťaťa Zákon o rodine v čase rozhodovania prvostupňového súdu osobitným ustanovením nedefinoval, len v súvislosti s príkazom vyplývajúcim z § 24 ods. 4 vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa príkladmo vymenoval, aké hľadiská musí súd zohľadňovať: najmä jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Záujem dieťaťa pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí zo strany súdu, verejných alebo súkromných zariadení sociálnej starostlivosti, správnych alebo zákonodarných orgánov je prvoradým hľadiskom aj podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 104/1991 Zb. Povinnosťou prvostupňového súdu podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 od. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj podľa článku 12 bod 2 Dohovoru o právach dieťaťa bolo zisťovať názor maloletého P. a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu. Poskytnutie možnosti dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje názory a vyjadriť ho samostatne dáva Ústavný súd Slovenskej republiky do súvisu s článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na súdnu ochranu) a s článkom 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (právo na prerokovanie veci v ich prítomnosti a právo vyjadriť sa). Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 10. júla 2013 sp. zn. II. ÚS 97/2013 zdôraznil, že základom pre hmotnoprávne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jednej osoby podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme dieťaťa. Otec maloletého už prvostupňovému súdu predkladal nález Ústavného súdu Českej republiky z 30. decembra 2014 sp. zn. I. ÚS 1554/14 vzhľadom na v minulosti totožnú a v súčasnosti príbuznú právnu úpravu aplikovateľné aj na podmienky rozhodovania v Slovenskej republiky, kde Ústavný súd Českej republiky formuloval štyri objektívne kritériá, ktoré musí súd vziať do úvahy, ak obidvaja rodičia prejavujú o zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti úprimný a skutočný záujem a obaja spĺňajú zhruba v rovnakej miere relevantné objektívne kritériá pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Ako prvé kritérium uvádza Ústavný súd Českej republiky existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa usiluje o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti, druhé kritérium je miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti konkrétneho rodiča, po tretie schopnosť daného rodiča zaistiť vývoj dieťaťa, jeho fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a po štvrté musí súd prihliadnuť na prianie dieťaťa. Okresný súd kritériá vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky osobitne nevyhodnocoval. Z dôvodov jeho rozhodnutia je zrejmé, že najväčšiu váhu prikladal okresný súd záverom psychológa, u ktorého sa maloletý a rodičia zúčastňovali poradensko-psychologického procesu, kde je konštatované, že maloletý cíti väčší pocit istoty a bezpečia pri matke a tiež v správe kolízneho opatrovníka o tom, ako sa maloletý správa v škole a akým spôsobom kolísajú jeho vyučovacie výsledky. Hoci mal maloletý P. v čase rozhodovania prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom 13 rokov, súd nevypočul osobne maloletého P., aby si urobil obraz o tom, či je maloletý P. vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopný samostatne formulovať svoj názor a vyjadriť sa k veci a vysloviť svoje želania. Zo spisu okresného súdu do jeho predloženia odvolaciemu súdu je zistiteľné to, že sa otec maloletého odsťahoval zo spoločnej domácnosti s matkou a maloletým dňa 15. 11. 2014 z obce X. do W. W.. Matka v návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností aj v priebehu konania tvrdila, že maloletý zle znáša odchod otca z domácnosti a vyhýba sa kontaktu s otcom. Naproti tomu otec tvrdil, že vzťah medzi ním a synom je dobrý, syn ho navštevuje naďalej v práci každý utorok predtým než ide na hodinu do základnej umeleckej školy, že ho maloletý navštevuje aj v novej domácnosti, kde žije s priateľkou a jej dcérou a trávili spolu všetci on, jeho priateľka a jej dcéra a maloletý aj zahraničné dovolenky. V priebehu konania obaja rodičia prejavili vážny a úprimný záujem o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Otec od tejto žiadosti v priebehu konania ustúpil a navrhoval striedavú osobnú starostlivosť o dieťa v rozmedzí týždňových intervalov. Prvostupňový súd mal k dispozícii opis bytových podmienok, v akých by maloleté dieťa u otca žilo, poznal aj pomery v rodinnom dome, v ktorom maloletý býva s matkou, zisťoval majetkové pomery rodičov pre účely určenia výživného, ich zamestnanie a pracovnú vyťaženosť pre rozhodnutie o úprave styku, ale neskúmal dostatočne do hĺbky, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady, možnosti z hľadiska výkonu zamestnania a osobného voľna nielen zabezpečiť, ale aj dozrieť na vývoj mladého dospievajúceho chlapca vo veku, kedy je potrebné venovať zvýšenú pozornosť nielen jeho fyzickému vývoju, štúdiu a zdravotnému stavu, ale i jeho mimoškolským aktivitám a osobným záujmom, kamarátom s ktorými sa stretáva, aby z neho vyrástol dospelý jedinec so správnymi morálnymi hodnotami. Otec dieťaťa opakovane súdu ako argument pre zverenie maloletého do jeho osobnej alebo striedavej starostlivosti uvádzal, že sa chce, môže a vie venovať dieťaťu v jeho voľnom čase, dokáže sa s ním učiť a chce dozerať na výchovu maloletého. Z hľadiska pracovného zaradenia rodičov je zo spisu zistiteľné, že matka pracuje na 12 hodinové pracovné zmeny, čoho dôsledkom samozrejme v jej neprítomnosti i keď starí rodičia z matkinej strany dozrú na maloletého znamená, že matka nemôže zabezpečovať nad maloletým v nebezpečnom vývojovom období z hľadiska veku taký dozor, aký by možno bol potrebný. Záver o potrebe dohľadu nad správaním sa a výchovou maloletého vyplýva zo správy Základnej školy s materskou školou Q. P. v W. W. s nesprávne uvedeným dátumom 24. 06. 2015 na č. l. 195 spisu, kde základná škola na žiadosť kolízneho opatrovníka podala charakteristiku maloletého P. v znení: „Vzdelávacie výsledky a prístup k plneniu si povinností sú priemerné, na jeho schopnosti a danosti až podpriemerné. Je to spôsobené zmenenou situáciou v domácnosti. Neprospieva mu hlavne striedavá starostlivosť rodičov, ktorú patrične zneužíva. Na vyučovaní je lenivý, apatický, zamyslený, nič ho nezaujíma, jeho domáca príprava na vyučovanie je veľmi slabá. Všetko si zabúda, domáce úlohy, pomôcky, učebnice. Stále sa vyhovára na situáciu, ktorá okolo neho vznikla.“. Zákon o rodine v znení účinnom od 01. 01. 2016 už priamo v základných zásadách v článku 5 určuje kritériá, na ktoré musí súd pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa prihliadať. Tieto kritériá nie sú v rozpore s objektívnymi kritériami definovanými v náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1554/14 pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti niektorého alebo oboch rodičov. Napriek tomu, že kolízny opatrovník predložil odvolaciemu súdu správu z poradensko-psychologického procesu z 15. februára 2016, v ktorej je uvedené, že maloletý P. dňa 11. februára 2016 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, referát poradensko-psychologických služieb v prítomnosti oboch rodičov vyjadril názor, že mu striedavá osobná starostlivosť nevyhovuje a že chce bývať u matky, kde má svoj domov a kontaktovať sa s otcom kedy bude chcieť a potrebovať byť s ním, nepotvrdil odvolací súd rozsudok okresného súdu ako to navrhoval kolízny opatrovník a matka z dôvodu, že súbežne na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 31P/28/2015 prebieha rozvodové konanie účastníkov, v ktorom musí súd zo zákona nanovo upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému P. a rozhodnutím súdu v rozvodovom konaní by rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu stratilo účinnosť, súčasne by však musel súd v rozvodovom konaní v zmysle § 26 Zákona o rodine prihliadnuť (pre zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností) na zmenu pomerov. Odvolací súd vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom pred rozhodnutím o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky nepovažuje rozsudok okresného súdu za vecne správny, od ktorého by sa malo odvíjať ďalšie rozhodnutie súdu o maloletom práve z dôvodu, že súd neskúmal najlepší záujem dieťaťa z hľadiska toho, čo môže ktorý z rodičov alebo ich striedavá starostlivosť o maloletého dieťaťu poskytnúť. Striedavú osobnú starostlivosť o maloletého v období od rozhodnutia prvostupňového súdu do rozhodnutia odvolacieho súdu vyhodnotil každý zo zúčastnených (otec, matka, dieťa) rozdielne. Maloletý prvýkrát formuloval svoj názor na otázku ako si predstavuje svoj ďalší život po rozchode rodičov dňa 11. februára 2016. Za účelom získania všetkých relevantných informácií pre správne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému by mal okresný súd vypočuť rodičov aj maloleté dieťa k tomu, ako prebiehala striedavá starostlivosť v období od augusta 2015 do januára 2016, v čom vidí každý zo zúčastnených pozitíva takejto starostlivosti o dieťa, v čom negatíva, priamym výsluchom maloletého vzhľadom na jeho vek zistiť, prečo mu nevyhovuje striedavá osobná starostlivosť a po vyhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností musí súd sám zvážiť, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, pretože rozhodnutie o takejto závažnej otázke, i keď má dieťa právo vyjadriť sa k veciam, ktoré sa ho týkajú, nemôže byť založené len na vôli a prianí skoro 14 ročného chlapca, keď bez bližšieho poznania tohto dieťaťa nie je možné utvoriť si názor, či jeho vyjadrenie o tom, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti matky vychádza z túžby po bývaní v stabilnom prostredí alebo z iných skutočností. V priebehu dokazovania budú mať obaja rodičia dostatočný priestor preukázať súdu, ale najmä maloletému, že každou svojou žiadosťou a návrhom sledujú jeho záujem, rešpektujú ho ako skoro dospelého jedinca a budú konať tak, aby maloletý ich rozchodom, ktorý sám žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohol netrpel a neznášal jeho dôsledky. Otec dieťaťa vzhľadom na blízku vzdialenosť bydliska matky a otca sa môže podieľať plnohodnotne na výchove maloletého aj tým, že matka nebude brániť maloletému ani otcovi v ich vzájomnom neobmedzenom a rozhodnutí súdu neriadenom kontakte, aj keď by bol maloletý zverený výlučne do jej osobnej starostlivosti. Okresný súd sa oboznámi so stavom konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 31P/28/2015, aby sa duplicitne nevykonávali rovnaké dôkazy. Pre prípad, že by súdom vykonané dôkazy výsluchom účastníkov neboli postačujúce pre záver, aké rozhodnutie bude v najlepšom záujme maloletého P., nevyhne sa okresný súd znaleckému dokazovaniu. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.