Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/188/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115201811 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115201811.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Združenie na ochranu práv investorov - občanov, so sídlom Strakova 1, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45741867, proti povinnému M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. F., X. G. X, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Nemčíkovou, so sídlom Exekútorský úrad 017 01 Považská Bystrica, M.R.Štefánika 157/45, pod sp. zn. EX 9/15 o vymoženie pohľadávky vo výške 4 019,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného zo dňa 11.09.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/205/2015-19 zo dňa 18.08. 2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave, pod sp. zn. 14970/14, ktorý vydal rozhodca Mgr. Andrej Gundela dňa 21.10.2014. Súd zistil, že podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o pôžičke uzavretá medzi právnymi predchodcami oprávneného, a to investormi registrovanými na internetovom portáli s internetovou adresou <. a spoločnosťou iService, a.s. so sídlom Strakova 1, 811 01 Bratislava, IČO: 46 029 796 a povinným dňa 20.01.2014, ktorá v čl. VI. bod 7 obsahovala rozhodcovskú doložku, od ktorej si odvodil právomoc rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa preskúmal v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o pôžičke podpísaná zástupcom investorov a povinným, ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, a teda ide o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej. Súd konštatoval z článku I. zmluvy o pôžičke, že zástupca investorov bol vlastníkom uvedeného internetového portálu, prostredníctvom ktorého sa prevádzkovala internetová aukcia pôžičiek, internetová aukcia pohľadávok a boli poskytované ďalšie služby spojené s jej využívaním. Internetová aukcia bola definovaná ako elektronický nástroj prevádzkovaný na internetovom portáli za účelovo stretávania sa ponuky pôžičky jednotlivých investorov a dopytu pôžičky jednotlivých dlžníkov. Zmluva bola podpísaná výlučne len zástupcom investorov a povinným ako dlžníkom. V tejto súvislosti súd uviedol, že zo znenia zmluvy o pôžičke je badateľná skutočnosť, že práve zástupca investorov, ktorý bol síce uvedený ako splnomocnenec právneho predchodcu oprávneného, bol dominantným subjektom v uvedenom zmluvnom vzťahu, pretože sám bol podľa znenia zmluvy o pôžičke dodávateľom služby jednak pre právnych predchodcov investorov, ako aj pre povinného, keďže bol vlastníkom internetového portálu poskytujúceho služby potencionálnym záujemcom o investovanie, ako aj potencionálnym záujemcom o pôžičky. Súd preto následne prijal stanovisko, že podľa znenia a štruktúry tejto zmluvy sa nejedná o zmluvu o pôžičke, ale že uvedená zmluva má svojim znením bližšie k ustanoveniam Zmluvy o sprostredkovaní v kombinácii s ustanoveniami Zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka s tým, že zástupcu investorov je možné považovať a označiť ako dodávateľa služby. Nakoľko sa jedná svojim obsahom o atypickú zmluvu, súd použil pri uvedenom závere ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a uprednostnil taký výklad, ktorý je pre povinného, ako spotrebiteľa, priaznivejší. Okresný súd následne konštatoval, že rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy o pôžičke, teda nebola samostatnou zmluvou spísanou na jednej listine, čoho následkom bolo to, že povinný mohol rozhodcovskú doložku odmietnuť len tak, že by s ňou odmietol aj samotnú zmluvu o pôžičke. Súd prijal záver, že zmluva o úvere obsahujúca rozhodcovskú doložku bola zmluvou, s ktorou sa síce povinný mohol oboznámiť vopred, ale žiadnym prejavom vôle nemohol ovplyvniť jej obsah, teda nebola dojednaná individuálne. Voľbu medzi prostriedkami riešenia prípadných sporov zo zmluvy o pôžičke medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nepovažoval okresný súd za možnosť výberu, ale len za nanútenú formálnu obmedzenú možnosť konať pred všeobecným súdom. Ďalej súd nepovažoval za splnenú podmienku povinnosti zástupcov investorovi jasne a zrozumiteľne informovať povinného, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku, ktorá obsahuje zakotvenie právomoci rozhodcovského súdu tak, ako to vyplýva z jej znenia, nemožno považovať za platne uzavretú, pretože v sporoch, v ktorých by bola voči povinnému uplatnená žaloba, by sa musel povinný ako spotrebiteľ podriadiť rozhodcovskému konaniu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. V prípadoch, keby bol žalobcom oprávnený ako poskytovateľ úveru, nemohol by sa povinný brániť mimo rozhodcovského súdu, čo samé o sebe sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k súdu a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prijal záver, že ustanovenia o rozhodcovskej doložke sú neplatné. Nakoľko súd vyhlásil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, neplatné účinky rozhodcovskej doložky spôsobujú aj nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorý má z tohto dôvodu účinky paaktu. S poukazom na uvedené potom exekučný súd konštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na neprijateľnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve, preto exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu a rozhodcovskej doložky dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom a v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že povinný uzatvoril v súlade s ustanovením § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke, ktorej stranami sú fyzické osoby - investori, zastúpení spoločnosťou iService, a.s., ako veritelia a povinný, ako dlžník. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov podľa výsledku internetovej aukcie pôžičiek zo strany investorov. Podpisom zmluvy dlžník akceptoval, že zmluva je uzavretá investormi, v mene a na účet ktorých koná spoločnosť iService, a.s., ako splnomocnený zástupca každého jednotlivého investora. Dlžník podpisom zmluvy ďalej výslovne akceptoval, že poskytnuté peňažné prostriedky nepatria spoločnosti iService, a.s., ale určitým fyzickým osobám - investorom. V prípade, že dlžník nesplní svoje povinnosti zo zmluvy, postupujú investori svoje splatné pohľadávky voči dlžníkovi na záujmové združenie právnických osôb, a to Združenie na ochranu práv investorov - občanov. Keďže dlžník si povinnosti zo zmluvy o pôžičke neplnil, bola pohľadávka investorov postúpená na Združenie na ochranu práv investorov - občanov, ktoré následne v súlade s platne dohodnutou rozhodcovskou doložkou podalo žalobu o zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom na rozhodcovský súd zvolený zmluvnými stranami. Ten vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom, v ktorom konštatoval, že uplatnený právny vzťah nie je spotrebiteľský. Oprávnený nesúhlasil zo záverom súdu, že spoločnosť iService, a.s. je zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke, nakoľko zo zmluvy vyplýva, že zmluvnou stranou na strane veriteľa sú iba investori s tým, že spoločnosť iService, a.s. je ich zástupcom na základe plnej moci. Spoločnosť iService, a.s. síce vlastní portál, na ktorom dochádza k internetovej aukcii pôžičiek, avšak do konkrétnych vzťahov vznikajúcich pri poskytnutí finančných prostriedkov nevstupuje. Štruktúra fungovania internetového portálu zohľadňuje zachovanie základného charakteru kolektívnych pôžičiek, to znamená uzatváranie zmlúv o pôžičke medzi jednotlivými fyzickými osobami. Taktiež spoločnosť iService, a.s. nemá žiadnym spôsobom vplyv na výšku poskytnutých finančných prostriedkov, neovplyvňuje, ktoré osoby budú v danom prípade veriteľmi a rovnako nemá vplyv na výšku úrokov za poskytnutú pôžičku. Jej činnosť sa v danom prípade skutočne obmedzuje len na vytváranie prostredia na stretnutie dopytu a ponuky medzi fyzickými osobami. Zastúpenie jednotlivých veriteľov spoločnosťou iService, a.s. má svoj pôvod v zjednodušení poskytnutia a získania finančných prostriedkov dlžníkom, pretože v tomto prípade nie je potrebné uzatvorenie niekoľkých (desiatok) samostatných zmlúv medzi jednotlivými investormi a dlžníkmi. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na znenie ustanovenia § 22 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého možno jednoznačne dospieť k záveru, že práva a povinnosti vznikajú aj napriek zastúpeniu jednotlivým investorom a nie je preto odôvodnené odvodzovať, že samotným zastúpením by sa právny vzťah uzatváral medzi spoločnosťou iService, a.s. a dlžníkom, alebo že by spätosť splnomocneného zástupcu odôvodňovala nahliadanie na právny vzťah ako na spotrebiteľský. V danom právnom vzťahu spoločnosť iService, a.s. nedodáva službu ani investorom, ani dlžníkovi. Samotné zastúpenie na základe plnej moci nemožno považovať za službu a rovnako nie je službou poskytovanie prevádzky internetového portálu zmluvným stranám za účelom vytvárania prostredia na stretnutie sa ponuky a dopytu. Ďalším argumentom, z ktorého je možné vyvodiť, že ide o nespotrebiteľský vzťah, je skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré sú predmetom pôžičky, nie sú vo vlastníctve spoločnosti iService, a.s. a ani žiadnej inej právnickej osoby, ale sú majetkom jednotlivých fyzických osôb. V tejto súvislosti oprávnený podotkol, že nevidí dôvod, aby ktorýkoľvek súd chránil práva fyzickej osoby - dlžníka na úkor inej fyzickej osoby - investora, ktoré v konkrétnom právnom vzťahu nemajú nižšie právne postavenie. Pokiaľ ide o posúdenie zmluvy o pôžičke okresným súdom ako zmluvy sprostredkovateľskej v kombinácii zo zmluvou o úvere, oprávnený uviedol, že zmluva o pôžičke neobsahuje žiadne ustanovenia odôvodňujúce takýto záver. Skutočné plnenie, teda vyplácané peňažné prostriedky, sú poskytované jednotlivými spotrebiteľmi a úloha spoločnosti iService, a.s. spočíva v tomto prípade skutočne len v sústredení peňažných prostriedkov a v ich zaslaní dlžníkovi. Oprávnený tak zotrváva na svojom názore, že danú zmluvu nemožno posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže v danom prípade vzťah medzi zmluvnými stranami nie je v postavení dodávateľ - spotrebiteľ. Keďže v prejednávanej veci nejde o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, okresný súd z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového vzťahu aplikoval na právny vzťah nesprávny právny predpis, na základe ktorého vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, v dôsledku čoho nesprávne považoval exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nemal Okresný súd Banská Bystrica relevantný dôvod žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie napadnutým uznesením zamietnuť. Oprávnený mal za to, že okresný súd mu takýmto postupom odňal právo konať pred súdom a preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie exekučného súdu a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Dňa 15.01.2015 bol súdnej exekútorke JUDr. Andrei Nemčíkovej doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a následne bola okresnému súdu dňa 02.02.2015 doručená žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade Rozhodcovského súdu v Bratislave zriadeného pri Asociácii pre rozhodcovské konanie vydaný pod sp. zn. 14970/14 rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom dňa 21.10.2014. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o pôžičke, ktorú uzavreli právny predchodcovia oprávneného, ako investori, registrovaní na internetovom portáli <., v zmluve označení iba ID číslom a menom používateľa internetového portálu, zastúpení na základe plnomocenstva spoločnosťou iService, a.s., so sídlom Strakova 1, 811 01 Bratislava, IČO: 46 029 796 a povinný ako dlžník a to dňa 20.01.2014. Podľa čl. II bod 1 predmetom zmluvy o pôžičke bolo na základe výsledku internetovej aukcie pri splnení podmienok dojednaných v tejto Zmluve, Všeobecných zmluvných podmienkach používateľa internetového portálu X. (ďalej len VZP) vrátane Sadzobníka poplatkov poskytnutie pôžičky v sume 3.000,- eur na požiadanie a v prospech dlžníka, ktorú poskytli investori, menom a na účet, za ktorých konala spoločnosť iService, a.s., a ktorí na tento účel zverili spoločnosti iService, a.s. peňažné prostriedky. Zmluvné strany si dohodli úrokovú sadzbu vo výške 18,04% s dobou splatnosti 36 mesiacov. Ročná percentuálna miera nákladov bola 23,64%. V bode 2 tohto článku sa dlžník zaviazal poskytnutú pôžičku jednotlivým investorom vrátiť za podmienok špecifikovaných v Zmluve a VZP. V čl. IV. bode 2.1 podpisom zmluvy dlžník vyhlásil, že berie na vedomie a akceptuje skutočnosť, že zmluva je uzavretá investormi, v mene a na účet ktorých koná spoločnosť iService, a.s., a to na základe osobitného zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou iService, a.s. a jednotlivými investormi. V čl. IV. bode 2.2 podpisom zmluvy dlžník vyhlásil, že berie na vedomie a akceptuje skutočnosť, že peňažné prostriedky pôžičky poskytnuté mu zo strany investorov, v mene a na účet ktorých koná spoločnosť iService, a.s. na základe tejto zmluvy nie sú vo vlastníctve spoločnosti iService, a.s., ale vo výlučnom vlastníctve investorov, ktorí sú v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou iService, a.s., v mene a na účet ktorých je zmluva uzatvorená. V čl. IV. bode 2.2 podpisom zmluvy dlžník vyhlásil, že totožnosť investorov, ktorí spoločnosti iService, a.s. zverili peňažné prostriedky a v mene a na účet ktorých je zmluva uzatvorená, mu nebude známa. V článku VI. bod 7 Zmluvy si Zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy o pôžičke, alebo súvisiacich so Zmluvou o pôžičke, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, sporov o platnosť, výklad, zánik Zmluvy o pôžičke, alebo tejto rozhodcovskej doložky, predložia na rozhodnutie buď stálemu Rozhodcovskému súdu v Bratislave (ďalej len „RSvB“) so sídlom Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, IČO: 35927283 podľa ustanovení jeho Rokovacieho poriadku a Štatútu alebo všeobecnému súdu, ktorého právomoc je daná podľa príslušných procesných právnych predpisov, vzťahujúcich sa na predmet sporu. Zmluvné strany sa dohodli, že výber súdneho tribunálu (opciu) môže uskutočniť ktorákoľvek zo zmluvných strán, pričom pre platnosť vykonanej opcie nie je potrebný súhlas druhej zmluvnej strany. Zmluvné strany sa dohodli, že využitie opcie všeobecného súdu ktoroukoľvek zo zmluvných strán na riešenie sporu spadajúceho pod túto rozhodcovskú doložku nebráni predloženiu iného sporu spadajúceho pod túto rozhodcovskú doložku Rozhodcovskému súdu v Bratislave. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, obzvlášť však pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách vyslovil, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Odvolací súd poznamenáva, že totožný právny názor vyplýva aj z konštantnej judikatúry a početných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR v obdobných exekučných veciach (napr. sp. zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011, 3Cdo 146/2011 z dňa 13.10.2011). Ústavný súd SR výslovne judikoval, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 11. 2011, č. k. I. ÚS 456-/2011-19). Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý už v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 20.01.2014 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 a násl. poskytuje spotrebiteľom ochranu v spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré platné právo ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť zahrnuté (neprijateľné podmienky). Takáto ochrana je zameraná na tzv. slabšiu zmluvnú stranu, ktorou je spotrebiteľ a má zabrániť zneužívaniu postavenia dodávateľa ako silnejšej zmluvnej strany. Spotrebiteľskou zmluvou zmluva každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ pritom môže byť len fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a dodávateľ môže byť akákoľvek osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zo zmluvy o pôžičke zistil, že z jej obsahu jednoznačne nevyplýva, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú obsahujúcu základné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to nesprávne konštatoval okresný súd. Účastníkom zmluvy je síce dlžník, ktorý spĺňa podmienky definície spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, avšak nie je jednoznačne preukázané, že druhou zmluvnou stranou je dodávateľ, ktorý by konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti tak, že by sám poskytoval dlžníkom peňažné prostriedky. Druhou zmluvnou stranou v Zmluve o pôžičke sú len osoby v zmluve označené ako investori, identifikované ID číslom a menom používateľa internetového portálu <., ktorými sú podľa čl. 2, bod 2.4 VZP len fyzické osoby, ktoré nemali status podnikateľa. Skutočnosť, že v mene a na účet investorov konala na základe plnomocenstva spoločnosť iService, a.s., ktorá je vlastníkom internetového portálu, ako aj skutočnosť, že spoločnosť iService, a.s. je uvádzaná v zmluve o pôžičke ako osoba zastupujúca investorov na základe plnomocenstva, ešte neodôvodňuje záver okresného súdu, že práve táto spoločnosť bola účastníkom zmluvy o pôžičke na strane dodávateľa, a teda subjektom, od ktorého sa mal odvodiť spotrebiteľský charakter zmluvy. Pre posúdenie právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke odvolací súd nepovažoval za relevantný ani záver okresného súdu o tom, že spoločnosť iServcie, a.s. bola dodávateľom služby pre právnych predchodcov investorov, ako aj pre povinného, pretože ide o samostatné právne vzťahy, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy o pôžičke, avšak neboli jej obsahom a neboli predmetom skúmania v rozhodcovskom konaní. Naopak zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že tie osoby, ktoré reálne pôžičku poskytujú, sa síce označujú ako investori, keďže do pôžičky investujú vlastné peniaze, ale sú nimi iné osoby ako spoločnosť iService, a.s.. Na základe uvedených skutočností a s poukazom na obsah listinných dôkazov obsiahnutých v spise dospel odvolací súd preto k záveru, že súd prvého stupňa predčasne vec právne posúdil ako spotrebiteľskú, keďže nemal preukázané, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi investormi a dlžníkom - povinným, ktorá bola právnym základom pre vydanie exekučného titulu je spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by boli investori konali ako dodávatelia pri uzatváraní a plnení zmluvy o pôžičke, prípadne že by konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.