Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/116/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115202472 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115202472.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu Retail Value Stores, a. s. so sídlom Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, IČO:47 256 770, zastúpeného JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r. o. so sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, IČO:36 857 726 proti žalovanému ANDRE TOPIC, s. r. o. so sídlom Víťaz 220, 082 38 Víťaz, IČO:31 724 264, zastúpenému PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s. r. o. so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO:36 860 930, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/61/2015-86 zo dňa 4. februára 2016 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/61/2015-86 zo dňa 4. februára 2016 potvrdzuje. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 606,18 eur na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.2.2015 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s. r. o., sp. zn. OS 115/2014 zo dňa 16.1.2015 podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2015., teda preto, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Zároveň podal žalobca i návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. V žalobnom návrhu poukázal na dôvody, pre ktoré mal za to, že konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania a priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalobca namietol, že došlo k vydaniu rozhodnutia obchodným súdom vo veci medzi účastníkmi konania bez nariadenia pojednávania, ktorého sa dožadoval žalobca v tomto konaní, poukázal na čl. IX. bod 9.2 zmluvy o kúpe, kde si účastníci dohodli rozhodcovskú doložku a zároveň si dohodli, že konanie bude písomné. Obom účastníkom rozhodcovského konania bola poskytnutá rovnaká možnosť vec prejednať pred rozhodcami a uplatniť si procesné práva za primeraného použitia O.s.p., ktorého aplikáciu pripúšťa zákon o rozhodcovskom konaní v § 51 ods. 3. Podľa názoru súdu procesné postupy rozhodcovským súdom boli po formálnej stráne dodržané napriek tomu, že vec nebola prejednaná ústne. Obe strany tak mali možnosť dostatočne uplatňovať argumentáciu k tvrdeným a relevantným skutočnostiam, resp. k tvrdeniam druhej strany hoc aj písomne, pričom Obchodný súd takúto formu nimi prejavených argumentov považoval za dostatočnú pre právne posúdenie veci, ktorá je výlučne v právomoci rozhodcovského súdu, a potom uvádzaný dôvod, že nebolo vo veci nariadené žalobcom navrhované ústne pojednávanie nemôže mať podstatný vplyv na výsledok rozhodovacej činnosti Obchodného súdu. Súd mal za to, že písomná forma prejednania rozhodnutia veci v rozhodcovskom konaní nemusí mať vždy za následok ujmu na procesných právach žalobcu, a to i z toho dôvodu, že písomné prejednanie veci vyplýva priamo zo zákona o rozhodcovskom konaní, z jeho rokovacieho poriadku a štatútu, s obsahom ktorých obaja účastníci pri podpise rozhodcovskej zmluvy súhlasili a netrvali na tom, že rozhodcovský súd musí každú jednu vec ústne prejednať. Je výlučne v dispozícii rozhodcu, či podľa svojej úvahy pojednávanie nariadi. K nariadeniu pojednávania pristúpi spravidla vtedy, ak je to pre rozhodnutie vo veci potrebné. Súd prvej inštancie nezistil, že by rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, ani tú skutočnosť, že by priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nezistil, že by rozhodcovský súd nebol riadne ustanovený. Z rozhodcovského spisu súd zistil, že žalobca v konaní vzniesol voči rozhodcovi námietku predpojatosti v žalobnej odpovedi zo dňa 24.10.2014. Žalovaný poukázal na to, že rozhodcovský súd v rozhodcovskej doložke označil práve žalobca. O tejto námietke Obchodný súd rozhodol rozhodcovským uznesením pod číslom OS 115/2014 zo dňa 5.12.2014 tak, že ju zamietol. Predseda Obchodného súdu konštatoval, že právny zástupca žalovaného namietal predpojatosť rozhodcu potom, ako mu bol doručený rozsudok toho istého rozhodcu proti žalovanému Retail Value Stores, a. s. v právne a skutkovo obdobnej veci, a ktorým ustanovený rozhodca JUDr. Vladimír Šalamún rozhodol v neprospech žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Nc/32/2009, podľa ktorého základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však to, že postup súdu alebo jeho rozhodnutie v inej veci sa nezhoduje so subjektívnymi predstavami a názormi účastníka na vecnú správnosť, zákonnosť alebo spravodlivosť tohto postupu alebo súdnych rozhodnutí. Súd ďalej uviedol, že žalobca tvrdil, že sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia rozhodcu podaním žaloby v danej veci rozhodcovskému súdu dňa 28.7.2014, pričom zo spisu Obchodného súdu vyplýva, že sa o tomto dôvode mohol dozvedieť až doručením žaloby, t. j. dňom 17. 10. 2014. Námietku predpojatosti vzniesol v žalobnej odpovedi, ktorú vypracoval dňa 24.10.2014. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že by rozhodcovský súd nebol ustanovený, resp. jeho ustanovenie bolo v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že súd nemal splnené predpoklady pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 244/2002 Z. z., uvedený návrh žalobcu zamietol. 3. Žalobca tiež namietol, že zásada rovnosti bola hrubým spôsobom porušená, keď Obchodný súd interpretoval ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka bez toho, aby žalobca v tomto konaní mal možnosť sa vyjadriť k relevantným skutočnostiam primeraným spôsobom. Súd prvej inštancie uviedol, že nemal preukázané porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, keďže obaja účastníci rozhodcovského konania sa vo svojich podaniach vyjadrovali k platnosti dojednania o zmluvnej pokute na základe nimi tvrdených skutočností, ktoré následne rozhodcovský súd vyhodnotil a to i s použitím ust. § 265 Obchodného zákonníka. Taktiež nemal preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že aplikácia zásad spravodlivosti nemá oporu v rozhodcovskej doložke, keď táto vyplýva priamo z čl. IX. bod 9.2 posledná veta. 4. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania vo výške 606,18 eur. 5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). K skutočnosti, že rozhodcovský súd nebol ustanovený spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania a ustanovenie Rozhodcovského súdu bolo v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, žalobca uviedol, že nestrannosť sudcu alebo rozhodcu je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čiže je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V danom konkrétnom prípade rozhodca evidentne mal informácie o prejednávanej veci zo slovenského mediálneho prostredia, kde na adresu žalobcu ale aj samotného Rozhodcovského súdu odznela zo strany predstaviteľa slovenskej exekutívy negatívna kritika ohľadne Rozhodcovským súdom prejednávaných obchodných vecí žalobcu a vyhrážky o likvidácii obchodnej spoločnosti žalobcu, ako aj hrozba vysokou pokutou (vysokými pokutami ) zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a vidieka SR a tiež negatívne vyjadrenia na adresu Obchodného súdu s.r.o. ako Rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, ktorý si mal vybrať navrhovateľ (relácia televízie H. „S. A.“ s názvom „W. S.. F.“ zo dňa XX.X.XXXX). Uviedol, že ustanovený rozhodca je povinný oznámiť zmluvným stranám všetky okolnosti, pre ktoré by mohol byť z prerokovania a rozhodovania veci vylúčený pre svoj vzťah k predmetu sporu alebo zmluvným stranám. Uviedol, že riadne a včas predpojatosť rozhodcu namietal, pričom zároveň namietol predpojatosť všetkých rozhodcov Obchodného súdu, preto sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že nekonkretizoval na základe akých objektívnych skutočností považoval rozhodcu za predpojatého. Žalobca uviedol konkrétne konanie konkrétneho rozhodcu vo vzťahu k predmetu konania, ktoré vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že Obchodný súd ako Rozhodcovský súd nebol ustanovený spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, pričom tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a v danom prípade ide o dôvod, na základe ktorého sa navrhovateľ môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. K dôvodu, že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania a priebeh bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, pričom tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, žalobca v odvolaní uviedol, že podľa ust. § 17 ZRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby a návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým návrhom druhej strany. Uviedol, že účastník konania môže navrhnúť prerokovanie sporu na ústnom pojednávaní aj po začatí rozhodcovského konania. Z dikcie znenia § 26 ZRK vyplýva, že Rozhodcovský súd v takomto prípade je povinný nariadiť ústne pojednávanie vo veci. Z uvedených skutočností je zrejmé, že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania a priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami ZRK. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že rozsudok Obchodného súdu stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o. sp. zn. 0S 115/2014 zo dňa 16.1.2015 zrušuje a odporca je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a odvolanie ako aj trovy právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v priebehu odvolacieho konania do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozsudku súd prvého stupňa, podľa jeho názoru sú kroky žalobcu v tomto momente maximálne účelové a robené s jediným cieľom - vyhnúť sa akémukoľvek plneniu žalovanému ako aj desiatkam svojich dodávateľov. Návrh zmluvy na základe ktorej bol uzavretý obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným pripravil práve žalobca a bol to on, kto do zmluvy zakomponoval rozhodcovskú doložku, ustanovil ním zvoleného rozhodcu pre riešenie prípadného sporu a ktorého nestrannosť podanou žalobou teraz spochybňuje. Žalobca sa snaží prostredníctvom svojich vyjadrení prezentovať celú vec tak, že medializácia sporu mala výrazný vplyv v procese rozhodovania Obchodného súdu, v dôsledku čoho celé konanie a rozhodnutie trpí vadami zakladajúcimi dôvodnosť jeho zrušenia. Ak by doviedol žalovaný myšlienkovú konštrukciu žalobcu ad absurdum, je možné vysloviť záver, že každá fyzická osoba vykonávajúca funkciu sudcu/rozhodcu, ktorá má prístup k masovokomunikačným prostriedkom a zachytila medializované prejavy poškodených dodávateľov, je v danej veci zaujatá a nemôže tak vo veci rozhodnúť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 72,04 eur. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody 10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol. Základnou odvolacou námietkou je tvrdenie žalobcu, že uviedol konkrétne konanie konkrétneho rozhodcu vo vzťahu k predmetu konania, ktoré vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o jeho nepredpojatosti a že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania a priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona. 11. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovský rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 13. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rovnakú povinnosť má rozhodca od jeho ustanovenia do tejto funkcie počas rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany o takýchto skutočnostiach už skôr informoval. 14. Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. 15. Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak. 16. Žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok okrem iného z dôvodu, že Rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, keď rozhodoval predpojatý rozhodca. V danom prípade videl žalobca predpojatosť rozhodcu v tom, že mal rozhodca evidentne informácie o prejednávanej veci zo slovenského mediálneho prostredia, kde na adresu žalobcu ale aj samotného Rozhodcovského súdu odznela kritika ohľadne Rozhodcovským súdom prejednávaných obchodných vecí navrhovateľa a vyhrážky o likvidácii obchodnej spoločnosti navrhovateľa ako aj hrozba vysokými pokutami zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Týmto postupom bol na Obchodný súd ako aj ktoréhokoľvek z rozhodcov vytvorený mediálny nátlak a týmto postupom došlo k spochybneniu kompetencie nestrannosti Ochodného súdu, explicitnému navádzaniu, ako má Obchodný súd vo veciach rozhodnúť. Z uvedených dôvodov vzniesol žalobca námietku predpojatosti proti rozhodcovi JUDr. Vladimírovi Šalamúnovi, ktorú Obchodný súd uznesením zo dňa 5.12.2014 zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu správne dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade žalobca nekonkretizoval, na základe akých objektívnych skutočností považuje rozhodcu za predpojatého, poukazoval len na mediálny tlak tak na rozhodcu ako aj na Obchodný súd, avšak nekonkretizoval také konanie rozhodcu vo vzťahu k premetu konania alebo k zmluvným stranám, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú pochybnosť o jeho predpojatosti a bolo by dôvodom na jeho vylúčenie. 17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že všeobecné tvrdenia žalobcu o mediálnom tlaku nemôžu byť dôvodom na vylúčenie rozhodcu v predmetnej veci, v danom prípade ide len o domnienky a ničím nepodložené závery žalobcu o predpojatosti rozhodcu pozostávajúce z mediálnych vystúpení, preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že Rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. 18. Ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola skutočnosť, že aj napriek požiadaniu žalobcu o ústne pojednávanie Rozhodcovský súd vo veci pojednávanie nenariadil. Odvolací súd k tejto námietke žalobcu uvádza, že účastníci konania si v čl. IX. bod 9.2 rámcovej zmluvy (rozhodcovská doložka) dohodli, že budú svoje vzájomné spory prednostne riešiť mimosúdne, a preto sa podľa zák. č. 244/2002 Z. z. dohodli, že predložia všetky spory okrem tých, ktoré zákon výslovne vylučuje na rozhodnutie Obchodnému súdu - Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o., IČO:36 858 102, že konanie bude písomné. V konaní bolo preukázané, že návrh zmluvy o predaji a kúpe tovaru uzatvorenej medzi účastníkmi konania tvoril žalobca, je teda zrejmé, že rozhodnutie sporov medzi účastníkmi konania Rozhodcovským súdom si vybral práve žalobca. Rozhodcovský súd sa riadil pri rozhodovaní okrem iného svojim Rokovacím poriadkom, keď podľa čl. 2.bod 2 Rokovacieho poriadku konanie pred Rozhodcovským súdom pred Obchodným súdom je jednostupňové a spravidla písomné. V odôvodnených prípadoch, pokiaľ to rozhodca považuje za nevyhnutné, môže rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania. V danom prípade sa účastníci dohodli na písomnej forme rozhodcovského konania a takáto forma vyplývala aj z vyššie citovaného článku rokovacieho poriadku. Ak aj žalobca požiadal o ústne pojednávanie bolo na rozhodcovi, či rozhodne o nariadení ústneho pojednávania ak to považuje za potrebné. V odôvodnení rozhodcovského súdu rozhodca uvádza na základe čoho dospel k záveru, že nariadenie ústneho pojednávania nie je nevyhnutné. Účastníci konania sa v rozhodcovskej doložke výslovne na ústnom procese nedohodli, preto bolo na rozhodcovi, či dospeje k názoru, že je nariadenie ústneho pojednávania v danej veci potrebné. 19. Pokiaľ žalobca namietal, že Rozhodcovský súd postupoval podľa zásad spravodlivosti, odvolací súd poukazuje na dohodnutú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa účastníci konania dohodli, že Obchodný súd bude konať podľa Slovenského právneho poriadku, podľa zásad spravodlivosti, ak to zákon nevylučuje. Na základe uvedeného Rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní prípadu môže aplikovať aj zásady spravodlivosti, keďže si uvedenú zásadu účastníci konania v rozhodcovskej doložke, ktorá je súčasťou Kúpnej zmluvy dohodli (čl. 9.2). V danej veci aplikoval hmotné právo Slovenskej republiky s tým, že platné právo explicitne umožňuje aplikovať aj princípy spravodlivosti ako v kategórii hodnotovej pri interpretácii ust. § 265 Obchodného zákonníka, keď zdôraznil, že sa princípom spravodlivosti riadil len v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 265 Obchod. zákonníka, inak v danej veci aplikoval platné hmotné právo Slovenskej republiky. Odvolací súd má za to, že tento dôvod uvedený žalobcom nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko Rozhodcovský súd neprekročil svoje právomoci vyplývajúce mu z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania. 20. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. 21. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku. 22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 23. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj toto konanie, aj keď začalo predo dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1.7.2016, v súlade s ust. § 470 CSP. 24. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania. 25. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. 26. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).