Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/146/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115203199 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115203199.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX K. Bystrica, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, K. Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 131/15, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.504,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/406/2015-40 zo dňa 03. novembra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 4Er/406/2015-91 zo dňa 07. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/406/2015-40 zo dňa 03. novembra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 4Er/406/2015-91 zo dňa 07. decembra 2015 v druhom výroku o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd") napadnutým uznesením č. k. 4Er/406/2015-40 zo dňa 03. novembra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 4Er/406/2015-91 zo dňa 07. decembra 2015 v prvej výrokovej vete zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie a zároveň v druhej výrokovej vete rozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie tak, že ho zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC-1288/14-LP zo dňa 08. októbra 2014 na vymoženie sumy 1.554,76 Eur s príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi oprávneným a povinnou dňa 09. februára 2012. Exekučný súd mal za preukázané, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi rovnako dňa 09. februára 2012. Uvedená rozhodcovská zmluva bola na zvláštnom liste, ktorý je z hľadiska obsahovej stránky a prehľadnosti dostatočne prístupný povinnej, nato aby sa mohla ako osoba v rozumnej miere vnímaná a obozretná s jej obsahom oboznámiť. Povinná sa mohla rozhodnúť, či rozhodcovskú zmluvu podpíše, alebo nie. Vyjadrením nesúhlasu s rozhodcovskou zmluvou by dosiahla, že by sa jej prípadný spor prejednal pred všeobecným súdom o čom svedčí i ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, ktoré umožňuje povinnej túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinná mohla taktiež od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia zmluvy. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva v konečnom dôsledku nebránila spotrebiteľovi uplatniť si svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov. Vzhľadom na uvedené, preto exekučný súd považoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Pokiaľ ide o neprimeranosť sankcií - úrokov z omeškania a zmluvných pokút, exekučný súd úroky z omeškania a zmluvné pokuty považoval oprávneným uplatnené pred rozhodcovským súdom v najvyššej zákonnej prípustnej výške. Nakoľko považoval exekučný súd predmetný exekučný titul za formálne a materiálne vykonateľný dospel k záveru, že exekúcia je dôvodná a prípustná. O návrhoch povinnej na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie rozhodol tak, že ich zamietol. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla, že v danom prípade rozhodcovský rozsudok nie je možné považovať za relevantný exekučný titul z dôvodu, že rozhodcovský súd v rozpore s platnými predpismi vyhodnotil zmluvu o revolvingovom úvere za platnú a zaviazal ju tak na nezákonné plnenie. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/16/2015 - 256 zo dňa 08. júla 2015, ktorý v konaní o neplatnosť zmlúv o revolvingovom úvere a o vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodol tak, že odporca (oprávnený) je povinný zaplatiť navrhovateľke (povinnej) sumu 1.173,06 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Poukazujúc na uvedené rozhodnutie mala za to, že oprávnený nemá zo zmluvy o revolvingovom úvere nárok na iné plnenie, než je samotná istina, nakoľko v uvedenej zmluve absentujú zákonné náležitosti čo má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný. Uviedla, že napriek vážnym právnym nedostatkom zmluvy, ktoré majú za následok jej bezúročnosť, rozhodcovský súd túto zmluvu považoval za platnú a zaviazal je na protizákonné plnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a exekúciu zastavil. V prípade ak by odvolací súd považoval výrok exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie za správny, navrhla zmeniť rozhodnutie exekučného súdu a povoliť odklad exekúcie. 3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej nevyjadril. 4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. 6. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 05. februára 2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 18. februára 2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 09. marca 2015 poverenie č. 5601 128937, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok") vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK- PC-1288/14-LP zo dňa 08. októbra 2014 na vymoženie sumy 1.554,76 Eur spolu so zmluvnou pokutou a príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú oprávnený a povinná uzavreli dňa 09. februára 2012. Účelom zmluvy o revolvingovom úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa povinná zaviazala splácať v 42 mesačný splátkach (vrátane úrokov) po 80,37 Eur. 7. Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 09. februára 2012 sa akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní podľa pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Z. rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. 8. V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o RÚ medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. 9. V článku 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. 10. Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. 11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 13. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 17. Podľa § 43c ods. 1,2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. 18. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. 19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZRK") rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 20. Podľa § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 21. Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola uzavretá Rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 ZRK. Povinnosť skúmať existenciu rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia. 22. Z Exekučného poriadku vyplýva, že súd má povinnosť skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve (doložke). Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený riadny exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Najvyšší súd SR v Uznesení z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. 23. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. 24. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti. 25. Odvolací súd má za to, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá dňa 09. februára 2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníčkou je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinná je podnikateľským subjektom a že by povinná bola pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinnou) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. 26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Oprávnený predložil Rozhodcovskú zmluvu č. 8500009807, ktorú povinná podpísala v Banskej Bystrici dňa 02. februára 2012 a oprávnený v Bratislave dňa 09. februára 2012. Z toho je zrejmé, že pokiaľ mala zmluva vzniknúť, muselo prijatie návrhu oprávneným nadobudnúť účinnosť podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Oprávnený neprezentoval doručenie prijatia návrhu Rozhodcovskej zmluvy dlžníkovi. V spise nie je prezentované ani to, či a kedy dlžník, ktorý mal podpísať Rozhodcovskú zmluvu dňa 02. februára 2012 zaslal a doručil veriteľovi návrh Rozhodcovskej zmluvy a nie je prezentované, či oprávnený svoje prijatie návrhu urobil v primeranej lehote, a teda kedy a či ho doručil povinnej. Táto skutočnosť nebola oprávneným prezentovaná, a teda odvolací súd má zato, že exekučný súd predčasne rozhodol, keď zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie, keďže neposudzoval, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom exekučného konania len v prípade, ak ide o formálne i materiálne vykonateľné rozhodnutie, vrátane splnenia tej podmienky, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená riadne uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou, čo v danom prípade znamená, že oprávnený akceptoval návrh povinnej. Ak nebolo preukázané, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu, nemožno na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného týmto rozhodcovským súdom viesť exekučné konanie, pretože nie je možné dospieť k záveru, že exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným. 27. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie. 28. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi otázku prípustnosti vedenia exekúcie. 29. O prvom výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým exekučný súd návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol odvolací súd nerozhodoval, nakoľko napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a podľa § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Nakoľko proti výrokovej vete o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie zákon odvolanie nepripúšťa (ust. § 202 ods. 2 O.s.p. a ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku), k zrušeniu napadnutej časti rozhodnutia došlo podľa ust. § 374 ods. 4 veta posledná O.s.p. podaním odvolania oprávnenou osobou- povinnou v odvolacej lehote, a preto o návrhu povinnej na odklad exekúcie opätovne rozhodne zákonný sudca. 30. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).