Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/426/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115204902 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115204902.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bstrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej, členiek JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci navrhovateľa Retail Value Stores, a. s. so sídlom Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, IČO:47 256 770, zastúpeného JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r. o. so sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, IČO:36 857 726, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokát JUDr. Michal Matulník proti odporcovi AMOR, s. r. o. so sídlom Aleja Slobody 2241, 026 01 Dolný Kubín, IČO:36 390 623, zast. Mgr. Gáborom Gálom, advokátom, Agátová 2513/15, 924 01 Galanta o zrušení rozhodcovského rozsudku o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/129/2015-187 zo dňa 8. septembra 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/129/2015-187 zo dňa 8. septembra 2015 potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 87,50 eur. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom č. k. 64Cb/129/2015-187 zo dňa 8. septembra 2015 zamietol návrh navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s. r. o., sp. OS 95/2014 zo dňa 23. 1. 2015. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 27.2.2015. Navrhovateľ podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2015, pretože Rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona a tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pre posúdenie legitimity a opodstatnenosti dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania a priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona v rozhodcovskom konaní je potrebné v stručnosti zosumarizovať priebeh konania rámcový obsah sporových strán a v tomto svetle obsah rozhodcovského rozsudku a postup obchodného súdu, ktorý k vydaniu rozhodcovského rozsudku smeroval. Ďalej uviedol, že odporca sa žalobou doručenou Obchodnému súdu voči navrhovateľovi domáhal zaplatenia sumy 2.041,78 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru. Navrhovateľ sa bránil tým, že uplatnený nárok zanikol započítaním sčasti pohľadávky, ktorá navrhovateľovi vznikla z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia čl. V bod 552 zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny uzavretej medzi sporovými stranami. Odporca reagoval podaním, v ktorom poukázal na neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute z dôvodu aplikácie § 37 ods. 1 a§ 39 Obč. zákonníka. Konštatoval neplatnosť zápočtu, rozpor dojednania o zmluvnej pokute s ust. zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Súd prvého stupňa uviedol, že predmet sporu bol zo strany odporcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku masívne medializovaný. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovateľ v konaní navrhol, aby obchodný súd vo veci nariadil ústne pojednávanie. Ďalej uviedol, že navrhovateľ a odporca uzatvorili rámcovú zmluvu obsahujúcu ustanovenie čl. V. bod 552, podľa ktorého bol odporca okrem iného povinný pri každom dodaní tovaru informovať navrhovateľa v písomnej forme o tom, kedy bol tovar vyrobený. Opodstatnenosť takéhoto dojednania zmluvných strán vyplývala z povinností, ktoré sú na navrhovateľa kladené právnym predpisom, a to s poukazom na ust. § 4 ods. 4 písm. a/ bod 2 ZND a § 12 ods. 1 písm. p/ zák. č. 152/1995 Z.z. o potravinách. Súd posúdil rámcovú zmluvu, že je zmluvou platnou zmluvná pokuta podľa čl. V. bod 552 zmluvy bola dohodnutá platne a dostatočne určito, odporca porušil zmluvnú povinnosť, ktorej splnenie je zabezpečené zmluvnou pokutou navrhovateľovi, platne vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute nie je v rozpore s ust. § 4 ods. 4 písm. s/, t/, y/ ZND. Následne však obchodný súd podľa názoru navrhovateľa v celku svojvoľne a neudržateľne aplikoval ust. § 265 Obchod. zák. a uzavrel, že hoci zmluvná pokuta bola dojednaná platne, bola uplatnená určitým právnym úkonom, nemôže jej obchodný súd priznať ochranu, pretože by bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Obchodný súd teda interpretoval a aplikovať na vzťah medzi navrhovateľom a odporcom zásady poctivého obchodného styku a to bez toho, aby mal navrhovateľ vôbec možnosť sa k veci relevantným spôsobom vyjadriť. Urobil tak napriek tomu, že navrhovateľ explicitne žiadal, aby obchodný súd vo veci nariadil pojednávanie. Obchodný súd vyhodnotil rozpor správania sa navrhovateľa so zásadami poctivého obchodného styku bez toho, aby navrhovateľovi alebo odporcovi položil jedinú otázku. Aplikácia a výklad zásad poctivého obchodného styku na konkrétny vzťah je zložitou otázkou a pre jej správne posúdenie je nevyhnutná znalosť drobných detailov a prvkov posudzovaného vzťahu. Obchodný súd postupoval tak, že bez nariadenia pojednávania bez toho, aby navrhovateľa vypočul, hoci o to navrhovateľ žiadal rozhodol a posúdil túto zásadu. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že boli porušené ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, čo mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Podľa jeho názoru navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli nevyhnutné pre tak citlivé posúdenie otázky výkladu aplikácie zásad poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchod. zákonníka. Podľa čl. 2 ods. 5 posledná veta rokovacieho poriadku Obchodný súd je povinný dbať na zásadu rovnosti účastníkov konania a v rovnakej miere aj na zásadu hospodárnosti a efektívnosti konania. Navrhovateľ je však presvedčený, že zásada hospodárnosti a efektívnosti konania by nemala mať prednosť pred zásadou rovnosti pred zásadou riadneho zistenia skutkového stavu a rešpektovania práv rozhodcovského konania. Podľa jeho názoru išlo o hrubé porušenie uvedenej zásady rovnosti účastníkov a konajúci obchodný súd rozhodol tak, že ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka interpretoval bez toho, že by navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k relevantným skutočnostiam primeraným spôsobom, ktorý explicitne požadoval. Súd prvého stupňa uviedol, že nebolo sporné v konaní, že rozhodcovským rozsudkom Obchodného súdu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o., Banská Bystrica sp. zn. OS 93/2014 zo dňa 23.1.2015 bol navrhovateľ v procesnom postavení odporcu zaviazaný na splnenie špecifikovanej povinnosti vo vzťahu k odporcovi v procesnom postavení navrhovateľa, teda navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Spornou nebola v konaní ani skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 27.2.2015, a keďže návrh na začatie tohto súdneho konania bol súdu doručený dňa 12.3.2015, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu, je preukázané, že tento návrh o zrušení rozhodcovského rozsudku bol podaný v zákonnej lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhal z dôvodu, že rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, keď rozhodoval predpojatý rozhodca a konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania a priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, keď rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci o to navrhovateľ žiadal a týmto postupom rozhodcovský súd odňal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podaniu odporcu zo dňa 23.9.2014. Ďalej dôvod predpojatosti rozhodcu navrhovateľ videl vo vytvorenom mediálnom nátlaku, keď rozhodca mal negatívne informácie o prejednávanej veci a navrhovateľ z iných dôvodov ako zo súdneho spisu a o dôvodoch na vylúčenie rozhodcu sa navrhovateľ dozvedel dňa 28.7.2014, kedy mu bol doručený návrh a žiadosť o zaslanie žalobnej odpovede. Okamžite, ako sa o tejto skutočnosti dozvedel svojim podaním vo všetkých konaniach vedených na Rozhodcovskom súde týkajúcich sa jeho obdobných sporov s dodávateľmi namietal predpojatosť príslušných rozhodcov, resp. všetkých rozhodcov Rozhodcovského súdu. Po vyhodnotení námietky predpojatosti súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že v danom prípade navrhovateľ nekonkretizoval, na základe akých objektívnych skutočností považuje rozhodcu za predpojatého. Navrhovateľ tiež neuviedol konkrétne konanie konkrétneho rozhodcu vo vzťahu k predmetu konania alebo k zmluvným stranám, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú pochybnosť o jeho nepredpojatosti a bolo by dôvodom na jeho vylúčenie. Tvrdenia navrhovateľa o mediálnom tlaku sú všeobecné a konkrétne a tieto sami o sebe nemôžu byť dôvodom na vylúčenie rozhodcu v predmetnej veci. Ide len o domnienky a ničím nepodložené závery navrhovateľa o predpojatosti rozhodcu, ktoré nie sú a nemôžu byť dôvodom na vylúčenie rozhodcu a dôvody na vylúčenie rozhodcu nezistil ani Rozhodcovský súd, ktorý by námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľom rozhodcovským uznesením zo dňa 4.9.2004 zamietol. Ďalej podľa zistenia súdu, že navrhovateľ žiadal o vyjadrenie sa k podaniu odporu zo dňa 18.8.2014 a vo vyjadrení zo dňa 23.9.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho predchádzajúceho písomného vyjadrenia zo dňa 18.8.2014 ako aj podania zo dňa 16.7.2014. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým podaniam a tvrdeniam odporcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ktoré obsahovali skutkové a právne dôvody. Súd prvého stupňa uzavrel, že Rozhodcovský súd teda nedal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podaniu protistrany, keďže vyjadrenia odporcu zo dňa 23.9.2014 neobsahovalo žiadne skutkové a právne dôvody, keď odporca len konštatoval, že sa pridržiava svojho predchádzajúce písomného vyjadrenia a podaného návrhu. Navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania teda nepreukázal, že vo veci konal predpojatý rozhodca, nepreukázal, že nenariadenie pojednávania bolo v rozpore s dohodou účastníkov rozhodcovskej doložky a nepreukázal, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym dôvodom uvádzaným odporcom, čím navrhovateľ nepreukázal, že by Rozhodcovský súd nebol ustanovený. Rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi, alebo sa takáto dohoda neuzavrela a teda, že ustanovenie Rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, a teda, že tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a preto návrh zamietol. Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ podal aj návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa uviedol, že podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. Z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný a súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozsudku odložiť a keďže konajúci súd vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku nemieni odložiť pred meritórnym rozhodnutím veci a následne nemieni vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku odložiť ani vzhľadom na výsledok tohto súdneho konania o takomto návrhu navrhovateľa procesne ani nerozhodoval. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania v uplatnenej výške. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ V odvolaní uviedol, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa síce dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, avšak vyvodil z neho nesprávny právny záver. Poukázal na to, že súd prvého stupňa musí dbať na to, aby bolo zabezpečené základné a iné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Uviedol, že nestrannosť sudcu alebo rozhodcu je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti a z objektívneho hľadiska. Podľa subjektívneho hľadiska, to znamená, že na základe osobného presvedčenia správania sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bolo z tohto hľadiska vylúčená akékoľvek oprávnená pochybnosť (3 ÚS 16/00). Poukázal na to, že v danom konkrétnom prípade rozhodca evidentne mal informácie o prejednávanej veci zo slovenského mediálneho prostredia, kde na adresu navrhovateľa, ale aj samotného Rozhodcovského súdu odznela zo strany predstaviteľa slovenskej exekutívy negatívna kritika ohľadne Rozhodcovským súdom prejednávaných obchodných vecí navrhovateľa a vyhrážky o likvidácii obchodnej spoločnosti navrhovateľa, ako aj hrozba vysokou pokutou zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a taktiež negatívne vyjadrenia na adresu Obchodného súdu, s. r. o., ako Rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, ktorý si mal vybrať navrhovateľa. Uvedeným postupom bol na Obchodný súd ako aj na ktoréhokoľvek z rozhodcov vytvorený enormný mediálny nátlak. Týmto postupom došlo k spochybneniu kompetencie nestrannosti a nepredpojatosti Obchodného súdu vyhrážaním sa akousi kontrolnou činnosťou ministra pôdohospodárstva i explicitnému navádzaniu, ako má Obchodný súd vo veci rozhodnúť. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že nekonkretizoval, že na základe akých objektívnych skutočností považoval rozhodcu za predpojatého. Navrhovateľ uviedol konkrétne konanie konkrétneho rozhodcu vo vzťahu k predmetu konania, ktoré vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Prvým je existencia a poznanie určitej objektívnej skutočnosti, teda vzťah objektívnej reality, ktorého existenciu možno preukázať dokazovaním, vykonaním a zhodnotením dôkazov, v danom prípade sú to negatívne informácie o prejednávanej veci a navrhovateľovi z iných zdrojov ako zo súdneho spisu. Druhým je existencia určitej subjektívnej skutočnosti, teda vzťah, ktorý naopak dokazovaním preukázať nemožno (napr. skutočnosť, že kolegiálny vzťah dvoch osôb môže ovplyvniť rozhodovanie jednej z nich), ktorí však môžu byť predmetom skúsenostného posúdenia. Ďalej namietal, že podľa § 51 ods. 3 sa na rozhodcovské konanie primerane použijú ustanovenia O.s.p. ak zo zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva niečo iné. Podľa § 17 ZRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie, každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je vyjadrená v § 17 ZRK tak, že účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Z toho dôvodu nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovské konanie prebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania a jeho priebeh bol v súlade so ZRK. To najmä právo vyjadrovať sa k priloženým návrhom druhej strany. Bol toho názoru, že posudzovať a hodnotiť, či vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.9.2014 obsahovalo významné, skutkové alebo právne dôvody Všeobecnému súdu nepatrí. Ďalej uviedol, že účastník konania môže navrhnúť pri rokovaní sporu na ústnom pojednávaní aj po začatí rozhodcovského konania dikcie znenia § 26 ZRK vyplýva, že Rozhodcovský súd je v takomto prípade povinný nariadiť ústne pojednávanie vo veci. Bol toho názoru, že v danom prípade bolo v rozhodcovskej doložke zmluvnými stranami dojednané, že Obchodný súd bude rozhodovať predovšetkým podľa Slovenského právneho poriadku a iba v prípade, ak by aplikácia Slovenského právneho poriadku neprichádzala do úvahy a zákon to nevylučuje, bolo by možné použiť zásady spravodlivosti. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Odproca v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľom tvrdenou údajnou predpojatosťou Rozhodcovského súdu sa navrhovateľ iba pokúšal zvrátiť pre neho nepriaznivý rozhodcovský rozsudok, ako je rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici. Bol to totiž navrhovateľ, ktorý bral konanie pred príslušným Rozhodcovským súdom. Nanútil ho odporcovi v texte zmluvy o kúpe a predaji tovaru uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom, nakoľko tento nemal možnosť zasahovať do textu zmluvy. Skutočnosti, navrhovateľovi ide iba o pokus odvrátiť nepriaznivý výsledok konania prostredníctvom údajnej predpojatosti rozhodcov Rozhodcovského súdu svedčí aj skutočnosť, že v podanej námietke predpojatosti navrhovateľa v rozhodcovskom konaní išlo zo strany navrhovateľa len o domnienky a ničím nepodložené závery. K tvrdeniu navrhovateľa, že nemal možnosť sa vyjadriť k skutočnostiam, ktoré obsahovalo vyjadrenie odporcu zo dňa 23.9.2014 a ktoré mu bolo doručené spoločne s rozhodcovským rozsudkom uviedol, že toto vyjadrenie odporcu dokonca neprinieslo nič nové, len sa odvolávalo na predchádzajúce odporcovi vyjadrenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/23/2011 zo dňa 21.10.2010. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania, a to vo výške 175,--eur. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Obchodným súdom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o. sp. zn. 0S 93/2014 zo dňa 23.1.2015. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Obchodným súdom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s. r. o. vydaného pod sp. zn. OS 93/2014 dňa 23.1.2015. Navrhovateľ podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2015, teda preto, že Rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania ak ustanovenie Rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pre posúdenie legitimity a pre posúdenie opodstatnenosti dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je z dôvodu, že konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania priebeh rozhodcovského konania bolo v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní je potreba stručnosti zosumarizovať priebeh konania, rámcový obsah podaní sporových strán a v tomto svetle obsah rozhodcovského rozsudku a postup Obchodného súdu, ktorý pridaním rozhodcovského rozsudku smeroval. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade na základe akých objektívnych skutočností považuje rozhodcu za predpojatého, neuviedol konkrétne konanie konkrétneho rozhodcu vo vzťahu k predmetu konania alebo k zmluvným stranám, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú pochybnosť o jeho nepredpojatosti a bolo by dôvodom na jeho vylúčenie. Tvrdenie navrhovateľa o mediálnom tlaku sú všeobecné a nekonkrétne a tieto sami o sebe nemôžu byť predmetom na vylúčenie rozhodcu v predmetnej veci. Ide len o domnienky a ničím nepodložené závery navrhovateľa o predpojatosti rozhodcu, ktoré nie sú a nemôžu byť dôvodom na vylúčenie rozhodcu nezistí ani Rozhodcovský súd, ktorý najmä zo zaujatosti vznesenú navrhovateľom rozhodcovským uznesením zo dňa 4.9.2014 zamietol. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovské konanie prebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi, ktorí sa dohodli na písomnej forme rozhodcovského konania, pričom poukázal na to, že návrh na uzatvorenie zmuvy medzi účastníkmi konania, v ktorej bol a obsiahnutá rozhodcovská doložka a písomná forma konania pred rozhodcovským súdom predložil práve navrhovateľa. Súd prvého stupňa uzavrel, že písomné vyjadrenie, ktorého absenciu doručenia namietal a oboznámenia sa s ním namietal odporca, pričom sa jedná o vyjadrenie zo dňa 23.9.2014 podľa zistenia súdu nebolo potrebné odporcu s ním oboznamovať, pretože jeho dôvody boli tie isté, aké boli uvedené vo vyjadrení zo dňa 2.9.2014 ako aj v návrhu. Týmto postupom podľa názoru súdu prvého stupňa neodňal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podaniu protistrany , keďže vyjadrenie odporcu zo dňa 23.9.2014 neobsahovalo žiadne skutkové a právne dôvody, keď odporca len konštatoval, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho písomného vyjadrenia podaného návrhu. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania nepreukázal, že vo veci konal predpojatý rozhodca. Nepreukázal, že nenariadenie pojednávania bolo v rozpore s dohodou účastníkov rozhodcovskej doložky a nepreukázal, že mu bola daná možnosť vyjadriť sa k skutkovým a správnym dôvodom uvádzaným odporcom, či navrhovateľ nepreukázal, že by Rozhodcovský súd nebol ustanovený a rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi alebo že by sa táto dohoda neuzatvorila, teda, že ustanovenie Rozhodcovského súdu alebo typ rozhodcovského konania boli v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v danej veci nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľ nekonkretizoval na základe akých objektívnych skutočností považuje rozhodcu za predpojatého a neuviedol konkrétne konanie konkrétneho rozhodcu vo vzťahu k predmetu konania alebo k zmluvným stranám, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú pochybnosť o jeho predpojatosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd obranu odporcu v podanom odvolaní neakceptoval. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým podaniam a tvrdeniam odporcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ktoré obsahovali skutkové a právne dôvody. Navrhovateľom uvádzané podanie zo dňa 23.9.2014, ktoré mu bolo doručené spolu s rozhodcovským rozsudkom aj podľa názoru odvolacieho súdu nemalo vplyv na rozhodnutie rozhodcovského súdu vzhľadom na to, že neobsahovalo žiadne skutkové a právne dôvody, lebo odporca v ňom len konštatoval, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho písomného vyjadrenia a podaného návrhu. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa aj v tom, že navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania nepreukázal, že vo veci konal predpojatý rozhodca, nepreukázal, že nenariadenie pojednávania bolo v rozpore s dohodou účastníkov rozhodcovskej doložky a nepreukázal, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym dôvodom uvádzaným odporcom. To znamená, že navrhovateľ nepreukázal, že by rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi, alebo sa táto dohoda neuzavrela a teda, že ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní a teda, že tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 175,-- eur uplatnených podľa Vyhl. č. 655/2004 Z. z. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.