Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/96/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208019 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208019.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej: C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX J. J., zastúpená opatrovníčkou R. G., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 517,41 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 1465/15 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1065/2015-10 zo dňa 26. októbra 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1065/2015-10 zo dňa 26. októbra 2015 zrušuje a exekučné konanie zastavuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. č.k. 4Er/1065/2015-10 zo dňa 26. októbra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) s poukazom na § 251 ods. 4 a § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa na základe predloženého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp. zn. IBB12100107 zo dňa 05. januára 2012 už domáhal vykonania exekúcie voči povinnej a konanie bolo vedené po sp. zn. 2Er/840/2013. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/840/2013-23 zo dňa 24.06.2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to z dôvodu, že uvedený exekučný titul vyhodnotil ako nulitý právny akt, pretože právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorá bola neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a teda neplatnou. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom odvolacím uznesením č.k. 3CoE/2/2014-56 zo dňa 05.02.2014. S ohľadom na uvedené exekučný súd ďalej poukázal na ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého nie je možné v občianskom súdom konaní opätovne prejednať vec, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo (prekážka rozhodnutej veci - res iudicata). Vzhľadom na subsidiárne postavenie O.s.p. k Exekučnému poriadku vyjadrené v § 251 ods. 4 O.s.p. exekučný súd aplikoval uvedené ustanovenie aj na exekučné konanie nakoľko Exekučný poriadok prekážku rozsúdenej veci neupravuje. V prípade, ak už súd raz právoplatne rozhodol, že exekučný titul predložený oprávneným nie je spôsobilý byť podkladom pre vykonanie exekúcie, nie je možné, aby oprávnený predložil takýto exekučný titul opätovne a domáhal sa vykonania exekúcie. V prípade opačného výkladu by oprávnený mohol podávať návrhy na vykonanie exekúcie na podklade totožného exekučného titulu prakticky neobmedzene, pričom by súd musel opakovane posudzovať exekučný titul z hľadísk jeho materiálnej a formálnej vykonateľnosti s tým, že by nebol viazaný právnym posúdením, ku ktorému už dospel v minulosti iný súd v totožnej veci. Takýto postup je v rozpore s princípom právnej istoty a mohlo by dôjsť k porušeniu práv povinného, ktorý sa dôvodne domnieva, že na podklade predmetného exekučného titulu exekúciu nemožno vykonať. Preto exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e), a f) O.s.p. Súd prvého stupňa vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinným v súlade so ZoRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s, ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Uviedol tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v rozhodnutí. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právny názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal ďalej na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Rovnako poukázal na to, že ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 30. marca 2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, IČO: 35 862 882, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 517,41 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. IBB12100107 zo dňa 05. januára 2012, pričom mal vyznačenú právoplatnosť 07. apríla 2012 a vykonateľnosť 11. apríla 2012. Následne súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadosťou zo dňa 16. apríla 2015, doručenou exekučnému súdu dňa 20. apríla 2015. Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov exekučný súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto veci predchádza konanie sp. zn. 2Er/840/2013, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 05. januára 2012 pod sp. zn. IIB12100107 Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 862 882. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia uznesením č. k. 2Er/840/2013-23 zo dňa 24. júna 2013 tak, že ju zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, keďže dojednanie rozhodcovskej doložky, z ktorej odvodil právomoc rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu, predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo spôsobuje jej neplatnosť. Uvedené rozhodnutie okresného súdu na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp. zn. 3CoE/2/2014-56 zo dňa 05. februára 2014 potvrdil. Obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 24. februára 2014. Následne postupom podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku okresný súd uznesením č.k. 2Er/840/2013-89 zo dňa 07. januára 2015 exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. januára 2015. Okresný súd na základe uvedených skutkových zistení dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre to, aby exekučné konanie v už raz právoplatne skončenej exekučnej veci tých istých účastníkov a na podklade toho istého exekučného titulu prebiehalo, preto odvolaním napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 22. decembra 2015 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a pokiaľ je v konaní zistená, vedie k jeho zastaveniu, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. O tú istú (totožnú) vec pôjde v prípade rovnakého nároku (stavu), o ktorom súd už právoplatne rozhodol, a tiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok (stav), ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený. V predmetnom prípade nebolo sporné, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. č. k. 2Er/840/2013-23 zo dňa 24. júna 2013 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3CoE/2/2014-56 zo dňa 05. februára 2014, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pretože exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR IBB12100107 zo dňa 05. januára 2012 je nespôsobilým exekučným titulom. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. neodstrániteľnú prekážku konania tvorí, ak sa o veci právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci možno vymedziť zhodnosťou okruhu účastníkov a zhodnosťou predmetu konania. V štádiu exekučného konania od podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej je predmetom konania zisťovanie, či oprávnený disponuje exekučným titulom, ktorý je v súlade so zákonom. V danom prípade bolo v už právoplatne skončenom exekučnom konaní (sp. zn. 2Er/840/2013) o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti tej istej povinnej na podklade toho istého predtým predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu rozhodnuté tak, že poverenie súdnemu exekútorovi nemožno vydať práve pre to, že predložený exekučný titul nebol v súlade so zákonom. Preto v tomto exekučnom konaní konaniu bráni prekážka rozhodnutej veci. Ak sa v konaní zistí, že o tej istej veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté, ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania, pretože súd už nemôže konať o veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Z dôvodu, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, je podľa § 251 ods. 4 O.s.p. potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Občianskeho súdneho. Keďže existencia niektorej z neodstrániteľných podmienok konania je dôvodom na zastavenie konania, okresný súd na základe ním správne zisteného skutkového stavu, v ktorom existenciu takejto prekážky zistil, rozhodol nesprávne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol, v dôsledku čoho musel odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. zrušiť a exekučné konanie podľa § 221 ods. 2 a § 104 O.s.p. zastaviť. Odvolací súd ešte považuje za potrebné uviesť, že odvolacie námietky uvedené oprávneným v odvolaní nesúviseli s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí exekučného súdu. V predmetnom prípade bolo podstatné, že neboli splnené procesné podmienky na to, aby exekučný súd mohol konať a o žiadosti súdneho exekútora rozhodnúť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.