Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208434 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208434.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, spol. s r.o., so sídlom 831 04 Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom Advokátska kancelária so sídlom 821 01 Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: F. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., J. J. O. XX/XX, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorský úrad 960 01 Zvolen, Borovianska 17 pod spisovou značkou Ex 1181/15, na vymoženie pohľadávky v sume 681,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1171/2015-7 zo dňa 27.10.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1171/2015-7 zo dňa 27.10.2015 zrušuje a exekučné konanie zastavuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v spojení s ustanoveniami § 159 ods. 3 O.s.p. a § 251 ods. 4 O.s.p. z dôvodu zistenia neodstrániteľnej prekážky konania a to prekážka rozsúdenej veci - res iudicata. V odôvodnení exekučný súd uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. M1308220 vydaný dňa 21.08.2009 Stálym rozhodcovským súdom zriaďovateľa Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., Bratislava (ďalej „rozhodcovský rozsudok“). Súd konštatoval, že predložený exekučný titulu už bol v konaní prebiehajúcom na tamojšom súde vedenom pod spisovou značkou 2Er/1940/2009 uznesením číslo konania 2Er/1940/2009 - 27 zo dňa 11.10.2011, právoplatným dňa 19.06.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/573/2011-43 zo dňa 30.03.2012 vyhodnotený ako nulitný právny akt, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul vydal, bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorú súd považoval za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného dôvodu bola exekúcia zastavená. Následne potom exekučný súd konštatoval, že pokiaľ už súd raz právoplatne rozhodol, že exekučný titul predložený oprávneným nie je spôsobilý byť podkladom na exekúciu, nie je možné, aby oprávnený predložil takýto exekučný titulu opätovne a domáhal sa vykonania exekúcie. V prípade opačného výkladu by mohol oprávnený podávať návrhy na vykonanie exekúcie na podklade totožného exekučného titulu prakticky neobmedzene, pričom by súd musel opakovane posudzovať exekučný titul z hľadísk jeho materiálnej a formálnej vykonateľnosti s tým, že by nebol viazaný právnym posúdením, ku ktorému už v minulosti dospel iný súd v totožnej veci. Nemožno tak vylúčiť, že by súd dospel aj k inému právnemu názoru a vydal by odlišné rozhodnutie, čo by však bolo v rozpore s princípom právnej istoty a došlo by tak k porušeniu práv povinného, ktorý sa dôvodne (na základe právoplatného rozhodnutia súdu) domnieva, že na podklade predmetného exekučného titulu exekúciu vykonať nemožno. Z uvedeného dôvodu potom súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa, že rozhodnutie súdu bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia. Okresný súd, ako exekučný súd predovšetkým nebol oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a prekročil zákonný limit pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, ktorý pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z povahy veci nemožno priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech interpretácie ustanovenia § 37 ZoRK svedčia jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd a oprávnený tak namieta prekážku rozsúdenej veci, ktorá bráni tomu, aby opätovne bola vec exekučným súdom posúdená. Z dôvodu nerešpektovania prekážky „res iudicata“ konaním súdu došlo k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR. V rámci skúmania a posudzovania zákonných predpokladov pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Oprávnený ako právny nástupca F. W. bol povinný postupovať v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán. Oprávnený ďalej namietal, že v dôsledku neprávnej aplikácie ustanovenia § 53 ods. 4. Občianskeho zákonníka a porušením § 153 ods. 1 O.s.p., absenciou akýchkoľvek dôvodov pre právne závery v rozhodnutí považuje rozhodnutie exekučného súdu za arbitrárne, ktorým sa oprávnenému odňala možnosť konať pred súdom. Zároveň sa súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa, nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. Súd sa taktiež nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci dokázala náležite naplánovať, ak by konanie prebiehalo na „štátnom“ súde. Oprávnený potom zoširoka uviedol procesný postup na rozhodcovskom súde. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvého stupňa uprel oprávnenému právo byť účastným na konaní, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený taktiež namietal aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ súdom prvého stupňa. Nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Oprávnený namietal taktiež porušenie zásady právnje istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkov a právne obdobných veciach poverenia vydávajú i zamietajú. Postupom súdu došlo k neprijateľnému zvýhodňovaniu povinného pred exekučným súdom a naopak oprávnenému súd znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Oprávnený na podporu svojho stanoviska citoval z viacerých rozhodnutí a nálezov Ústavného súdu SR. V závere odvolania oprávnený zdôraznil, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia zapísaného v zozname vedenom MS SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s ust. § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vydá poverenie pre súdneho exekútora, prípadne aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. zrušil a exekučné konanie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami § 221 ods. 2 a s poukazom na ustanovenia § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 O.s.p. a § 251 ods. 4 O. s. p. exekučné konanie zastavil. Vychádzajúc z ustanovenia § 215 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Rozlišujeme procesné podmienky na strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. podmienka zaplatenia súdneho poplatku). Negatívne procesné podmienky civilného konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a prekážka veci začatej (litispendencia), sú upravené v Občianskom súdnom poriadku v ust. § 159 ods. 3 (res iudicata) a § 83 (litispendencia). Posudzovanie negatívnych procesných podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci stretu dvoch exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania (podľa uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 311/2012 zo dňa 28.03.2013 prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania). V občianskom súdnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu exekučného konania alebo exekúcie aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v tzv. základnom, sporovom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekučného konania, resp. exekúcie prekážku veci právoplatne rozhodnutej, pretože exekučný súd právne vec posúdil aj z hľadiska hmotnoprávneho základu oprávneným uplatneného nároku voči povinnému. Nejde preto len o výslovne procesné rozhodnutie. Nakoľko Exekučný poriadok nepripúšťa obnovu konania (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku), potom pri novom návrhu na vykonanie exekúcie sa nevylučuje skúmanie všetkých podmienok exekučného konania, teda aj podmienky neexistencie prekážky, ktorá by bránila vedeniu exekúcie. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal znovu. O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 30.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie a dňa 22.04.2015 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. M1308220 vydaný dňa 21.08.2009, ktorý zaviazal povinného na zaplatenie sumy 681,14 eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.11.2005. Súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2005), ktoré v bode 9.2 stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené výlučne pred konkrétnym rozhodcovským súdom. Od tejto rozhodcovskej doložky si odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd. Exekučný súd v odôvodnení svojho uznesenia konštatoval (a odvolací súd mal tieto údaje aj verifikované z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica vedeného pod sp. zn. 2Er/1940/2009), že predložený exekučný titulu už bol v konaní prebiehajúcom na tamojšom súde vedenom pod spisovou značkou 2Er/1940/2009 uznesením číslo konania 2Er/1940/2009-27 zo dňa 11. 10. 2011, právoplatným dňa 19.06.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/573/2011-43 zo dňa 30.03.2012 vyhodnotený ako nulitný právny akt, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul vydal, bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorú súd považoval za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/1940/2009-27 zo dňa 11.10.2011 exekúciu zastavil. V danom prípade súdy rozhodli v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje splnenie procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu vyplýva, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/1940/2009, ako aj neskoršie exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/1171/2015, boli podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté návrhom na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov, na základe rovnakého exekučného titulu za účelom vymoženia rovnakého nároku. Napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tomu istému povinnému opakovane návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia bola zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť tohto konkrétneho exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku je materiálne vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu je neprípustné. Res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, nakoľko súd už raz právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného konkrétneho rozhodcovského rozsudku je neprípustná a exekučné konanie bolo právoplatne zastavené (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku), pričom nový návrh neuvádza žiadne nové dôvody, pre ktoré by mal exekučný súd totožný exekučný titul inak právne posudzovať. Predošlé rozhodnutie exekučného súdu teda predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený znovu podal návrh na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého by sa úspešne domohol nároku na podklade exekučného titulu, ktorý bol v inej exekučnej veci v prospech totožného oprávneného a vedenej voči totožnému povinného vyhlásený exekučným súdom za nespôsobilý exekučný titul z dôvodu jeho materiálnej nevykonateľnosti, brániacej vedeniu exekúcie. Odvolací súd z uvedených dôvodov potom konštatuje, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď konštatoval prekážku vedenia exekučného konania z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci, avšak pokiaľ následne s poukazom na ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, nepostupoval v súlade s ustanovením § 104 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ totiž súd zistí taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, jediným zákonom predpokladaným procesným následkom takéhoto zistenia - existencie neodstrániteľnej podmienky konania, je v súlade s postupom podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. zastavenie konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 a § 251 ods. 4 O. s. p. exekučné konanie v danej veci zastavil a podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p. prvostupňové rozhodnutie zrušil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.