Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/37/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208529 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208529.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42174716, proti povinnému Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX O. O., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1242/15, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.659,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1195/2015-12 zo dňa 27. októbra 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1195/2015-12 zo dňa 27. októbra 2015 z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4Er/1195/2015-12 zo dňa 27. októbra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava sp. zn. BB0210139 zo dňa 02.03.2011. Okresný súd zistil, že predložený exekučný titul už bol v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1Er/1635/2011 uznesením č.k. 1Er/1635/2011-10 zo dňa 28.07.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE/1/2012-37 zo dňa 28.09.2012 vyhodnotený ako nulitný právny akt, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul vydal, bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorú súd považoval za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Na základe týchto skutočností bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal dňa 14.06.2012 dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 5Cdo/219/2012 zo dňa 15.10.2012 odmietol. Následne bolo exekučné konanie uznesením č.k. 1Er/1635/2011-71 zo dňa 18.04.2013 zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku o zastavení konania dňa 19.07.2013 a vo výroku o trovách konania dňa 06.08.2013. Vzhľadom na to, že súd judikoval, že rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným je nulitným právnym aktom, okresný súd dospel k záveru, že nemôže na jeho podklade prebehnúť exekúcia. Okresný súd ďalej poukázal na ust. § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého nie je možné v občianskom súdnom konaní opätovne prejednať vec o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo. Vzhľadom na subsidiárne postavenie O.s.p. k Exekučnému poriadku vyjadrené v ust. § 251 ods. 4 O.s.p. okresný súd aplikoval uvedené ustanovenie O.s.p. aj na exekučné konanie, nakoľko Exekučný poriadok prekážku veci rozsúdenej neupravuje. V prípade, ak už súd raz právoplatne rozhodol, že exekučný titul predložený oprávneným nie je spôsobilý byť podkladom na exekúciu, nie je možné, aby oprávnený predložil takýto exekučný titul opätovne a domáhal sa vykonania exekúcie. V prípade opačného výkladu by mohol oprávnený podávať návrhy na vykonanie exekúcie na podklade totožného exekučného titulu prakticky neobmedzene, pričom by súd musel opakovane posudzovať exekučný titul z hľadísk jeho materiálnej a formálnej vykonateľnosti s tým, že by nebol viazaný právnym posúdením, ku ktorému už v minulosti dospel iný súd v totožnej veci. Nie je teda vylúčené, že by súd dospel aj k inému právnemu záveru a vydal odlišné rozhodnutie. Takýto postup by bol v značnom rozpore s princípom právnej istoty, čím by mohlo dôjsť k porušeniu práv povinného, ktorý sa dôvodne domnieva, že na podklade predmetného exekučného titulu exekúciu vykonať nemožno. Preto okresný súd poukázal aj na tento zákonný dôvod, prečo nemohol súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie. Z uvedených dôvodov okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na odôvodnenie uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., dôkazy účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia okresného súdu, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a že okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Namietal, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia okresný súd rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, svojim konaním odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z neprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozsúdenej veci. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Namietal, že okresný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1, veta prvá a § 103 O.s.p. Poukázal na to, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, o ktorej by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Oprávnený ďalej namietal, že podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadala s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekúcie. Uviedol, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný stav na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novovytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Nakoniec uviedol, že okresný súd svojim postupom mu znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. zrušil a exekučné konanie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 159 a § 251 ods. 4 O. s. p. a § 211 ods. 2 O. s. p. exekučné konanie voči povinnému zastavil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 30.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene. Dňa 22.04.2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného zriaďovateľom ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave vydaný rozhodcami Mgr. Adriánom Knežom, JUDr. Marcelom Hudákom, JUDr. a Mgr. Michaelou Heldovou sp.zn. BB0210139 dňa 02.03.2011, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie sumy 1.659,70 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.09.2007 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného V. O., a.s., O. a povinným. Súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre úver (ďalej len „OP“). OP v bode 11.2 stanovili, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa zmluvné strany dohodli na riešení vzájomných sporov vzniknutých na základe, alebo súvisiacich so zmluvou o úver a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere, alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Od tejto rozhodcovskej doložky odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd. Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora s odôvodnením, že súd už judikoval, že rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným je nulitným právnym aktom a že podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. nie je možné v občianskom súdnom konaní opätovne prejednať vec, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo. Obsahom spisu je aj priložený spis vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 1Er/1635/2011, z ktorého odvolací súd zistil, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému a ako exekučný titul priložil rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného zriaďovateľom ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. BB0210139 vydaný rozhodcami Mgr. Adriánom Knežom, JUDr. Marcelom Hudákom, JUDr. a Mgr. Michaelou Heldovou dňa 02.03.2011, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie sumy 1.659,70 Eur s príslušenstvom. Následne podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Okresný súd uznesením č.k. 1Er/1635/2011-10 zo dňa 28.07.2011 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s odôvodnením, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13CoE/1/2012-37 zo dňa 28.03.2012 uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Er/1635/2011-10 zo dňa 28.07.2011 potvrdil. Na základe podaného dovolania oprávneným Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 5Cdo/219/2012 zo dňa 15.10.2012 dovolanie odmietol. Uznesením č.k. 1Er/1635/2011-71 zo dňa 18.04.2013 okresný súd exekučné konanie zastavil podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, po tom, ako uznesenie, ktorým okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.07.2013. Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa ust. § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. S ohľadom na ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je zrejmé, že toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. V tomto prípade súdy rozhodli v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje splnenie procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu vyplýva, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1Er/1635/2011 a exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/1195/2015, boli podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté návrhom na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov a na základe rovnakého exekučného titulu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní sp. zn. 1Er/1635/2011 okresný súd exekúciu vedenú na návrh oprávneného proti povinnému na základe rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného zriaďovateľom ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. BB0210139 vydaný rozhodcami Mgr. Adriánom Knežom, JUDr. Marcelom Hudákom, JUDr. a Mgr. Michaelou Heldovou dňa 02.03.2011zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tomu istému povinnému znovu návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia bola zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu je neprípustné. Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. Rozlišujeme procesné podmienky na strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívne procesné podmienky civilného konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a prekážka veci začatej (litispendencia), sú upravené v Občianskom súdnom poriadku v ust. § 159 ods. 3 (res iudicata) a § 83 (litispendencia). Posudzovanie negatívnych procesných podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci stretu dvoch exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V občianskom súdnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal znovu. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený znovu podá návrh na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 159 a § 251 ods. 4 O. s. p. a § 211 ods. 2 O. s. p. exekučné konanie voči povinnému zastavil a podľa § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p. prvostupňové rozhodnutie zrušil. Uznesenie bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.