Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/80/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208549 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208549.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. 1, V. V., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1186/2015, v konaní o vymoženie 1.586,62 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Er/1200/2015-14 zo dňa 26. 10. 2015 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO 35 862 882, č. k. B1208052 zo dňa 30. 07. 2009 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. so sídlom Prievozská č. 2/B,821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 a povinnou dňa 18.09.2006, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnej úver. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému, je zmluvou spotrebiteľskou, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia § 53 ods. 1 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení platnom a účinnom do 31.12.2007. Okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul ex offo z hľadiska ich súladnosti so zákonom. Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej skúmal rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). S poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatoval, že rozhodcovská doložka v Zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Obchodných podmienok pre úver ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Návrh zmluvy o úvere predložený právnym predchodcom oprávneného je pripravený na predtlačenom tlačive, z čoho je zrejmé, že spotrebiteľ nemal reálny dosah podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, vrátane oddeliteľnej súčasti - Obchodných podmienok pre úver, v ktorých si zmluvné strany dohodli spôsob riešenia vzájomných sporov. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a zmluvu, vzhľadom na jej adhéznu povahu, mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Napriek tomu, že rozhodcovská doložka neupiera právo obrátiť sa v spore aj na všeobecný súd, toto právo je formálne obmedzené iba do doby, kým veriteľ nepodá návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi- spotrebiteľovi. Z dôvodov uvedených vyššie okresný súd vyslovil v závere o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky, preto pokiaľ od nej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc spor prejednať a rozhodnúť, exekučný titul vydaný rozhodcovský súdom bol vydaný v rozpore so zákonom a nie je vykonateľným exekučným titulom. Na základe uvedeného v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Z podaného odvolania vyplýva, že toto odvolanie je formulárovým odvolaním, do ktorého boli iba vložené identifikačné údaje o rozhodnutí, proti ktorému smeruje. Odvolateľ sa v skutočnosti ani nezameriava na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa a nerozoberá prečo by argumenty procesného súdu mali byť neprijateľné. V úvode podania oprávnený uvádza, že podávané odvolanie odôvodňuje - podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 OSP - podľa § 205 ods. 2 písm. d/ OSP tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, - podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e/ OSP tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť, alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, - podľa ust. § 221 ods. 1 písm. d/ OSP tým, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, - podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP tým, že účastníkovi konania - oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, - podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec správne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V ďalšom odvolateľ uvádza, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 EP. Zdôraznil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia, alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Odvolateľ dochádza k záveru, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1,2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Súd vylúčením možnosti riešiť spory podľa ZoRK, a to nesprávnou aplikáciou právnych noriem. Súd nesprávne aplikuje § 53 ods. 4 OZ a porušil ustanovenie § 153 ods. 1 OSP absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery v rozhodnutiach uvedené pre rozhodnutie vo veci súdu prvého stupňa. Súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd neprávne aplikoval sekundárne právo Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Boli porušené právne istoty a legitímne očakávania, keď exekučné súdy voči skutkovo a právne obdobných troch veciach vydajú aj zamietajú poverenia. Odporca, teda povinná je neprimerane zvýhodňovaný pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Odvolateľ preto žiadal v celom rozsahu zmeniť uznesenie okresného súdu tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne žiadal, aby napadnuté uznesenie bolo v celom rozsahu zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“). Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP, ako vo výroku vecne správne. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho uznesenia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na doplnenie a najmä k podanému odvolaniu krajský súd uvádza. Rozsiahla argumentácia odvolateľa v písomnom podaní odvolania nesúvisí s podstatou rozhodnutia súdu prvého stupňa a s dôvodom zamietnutia žiadosti exekútora o udelenie poverenia. Odvolací súd preto poukazuje na judikatúru ESĽP, ktorá nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Táto sa vyžaduje iba, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Je nepochybné, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.