Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 6CoE/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208629 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208629.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: : PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, proti povinnému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXXX/X, XXX XX H. H., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 415,06Eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod spisovou značkou EX 1897/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1227/2015-21 zo dňa 25.11.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“ ) pod spis. značkou PC- A/1213/0480 zo dňa 31.10.2014 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 05.01.2015 a vykonateľnosti dňa 09.01.2015. Okresný súd poukázal na čl. 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, v ktorých si zmluvné strany upravili rozhodcovskú doložku o prípadnom riešení vzájomných sporov zo vzniknutého záväzkového vzťahu. Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej súd aj bez návrhu skúmal rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému, je zmluvou spotrebiteľskou, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia piatej časti I. hlavy Občianskeho zákonníka. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a právo Európskej únie, predovšetkým Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 a judikatúru Európskeho súdneho dvora konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. K individuálnemu dojednaniu zmluvných strán uviedol, že je povinnosťou oprávneného predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Predložená formulárová zmluva vyššie uvedené závery nespĺňa, keďže jej obsah bol dodávateľom vopred pripravený bez možnosti modifikácie a jej povaha je adhézna, to znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať len ako celok, alebo ju ako celok odmietnuť. K neprijateľnosti dojednanej rozhodcovskej doložky súd ďalej uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovskú doložku nepovažoval za platne uzavretú, pretože v sporoch, v ktorých by bola proti povinnému uplatnená žaloba je povinný nútený ako spotrebiteľ podriadiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. V kontexte alternatívy výberu spôsobu riešenia sporov, ktorá sa spotrebiteľovi poskytuje ako predformulovaná možnosť zo strany oprávneného prijal súd záver, že takto ponúknutá voľba nie je vo svojej podstate výberom, keďže povinný by ju mohol využiť len v prípade, ak by sám inicioval žalobu na všeobecnom súde proti oprávnenému z úverového vzťahu. Takúto možnosť označil súd za nanútenie formálnej, obmedzenej možnosti konať pred všeobecným súdom. Z dôvodov uvedených vyššie dospel okresný súd k záveru, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnou, preto okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel záveru o jeho rozpore so zákonom. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval sa, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola súdom opätovne posúdená. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe dohody zmluvných strán oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z.. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere ako aj v ďalších súvislostiach sa stotožnil s odôvodnením nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy, predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď nijako neskúmal vôľu povinného, že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, čím došlo k porušeniu princípu zmluvnej slobody. Taktiež sa exekučný súd nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. S odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 04.2001 uviedol, že aj právna úprava po 01.01.2008, podľa ktorej sa prezumuje, že podmienka nebola dohodnutá individuálne, nič nemení na aktuálnosti uvedených záverov, keďže práve možnosť oprávneného vyjadriť sa k doteraz vykonaným dôkazom, ktoré podľa exekučného súdu určujú neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, je nevyhnutným predpokladom na označenie dôkazných prostriedkov pre prípadný dôkaz opaku domnienky individuálneho nedojednania zmluvnej podmienky. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská doložka, jeho právny predchodca, ktorým je Poštová banka, a.s. postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú ponuku neprijať. Podľa jeho názoru medzi Poštovou bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinným došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnou formou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní. Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2003-8, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že v exekučnom konaní, v rámci ktorého dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný, je bez právneho významu tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ. Taktiež nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/ EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania vec prejednal v medziach daných § 212 ods.1 O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie doručeným JUDr. Jozefovi Ďuricovi dňa 30.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia sumy 415,06 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pod spis. značkou SR PC-A/1213/0480 zo dňa 31.10.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2015 a vykonateľnosť dňa 09.01.2015. Vychádzajúc z tvrdenia rozhodcu základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o vedení účtu č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o vydaní a používaní debetnej karty č. XXXXXXXXXX, uzavretých medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 15.08.2008. Preskúmavaným uznesením zo dňa 25.11.2015 okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Po preskúmaní skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd nemá námietok voči postupu okresného súdu, ktorý aj po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre vedenie exekúcie, avšak pokiaľ zistil nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vzhľadom na ustanovenia zmluvy o úvere, uvedené závery považuje odvolací súd za predčasné a nezodpovedajúce obsahu súdneho spisu. Rozhodcovský súd v odôvodnení predloženého exekučného titulu cituje znenie rozhodcovskej doložky, ktorá má byť uvedená v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok. Podľa bodu 2 v 1. časti Všeobecných obchodných podmienok, rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3157/B. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania, oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje, vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc. Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť okresného súdu posudzovať splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie, je zrejmé, že okresný súd postupoval správne, keď sa v tomto štádiu konania zaoberal aj skúmaním rozhodcovskej doložky. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že z dôkazov predložených oprávneným, a to predovšetkým z predloženého rozhodcovského rozsudku a Všeobecných obchodných podmienok ako tvrdenej neoddeliteľnej súčasti zmlúv uzatvorených medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným nevyplýva platné uzavretie rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, ktoré by založilo právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi nimi, nakoľko v obsahu spisu absentuje právny základ zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného, ktoré listinné dôkazy neboli okresnému súdu predložené. Na základe predložených listinných dôkazov preto okresný súd nemohol konštatovať, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol uzavretý zmluvný vzťah a nemohol ani prijať záver o platnom, resp. neplatnom dojednaní predloženej rozhodcovskej doložky na základe Všeobecných obchodným podmienok. Zároveň je potrebné podotknúť, že okresný súd v čase rozhodovania nemal preukázané, či sú predložené Všeobecné obchodné podmienky súčasťou oprávneným tvrdeného zmluvného vzťahu. Nakoľko okresný súd v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal v spise založený dôkaz o platnom uzatvorení rozhodcovskej zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor medzi účastníkmi, odvolací súd považoval vyššie uvedené závery okresného súdu za predčasné, keďže skutkový stav veci nemohol súd pre absenciu samotnej rozhodcovskej zmluvy kvalifikovane zistiť. Napadnuté uznesenie preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V prípade, že rozhodcovská doložka bola v prípade preukázania existencie zmluvného vzťahu dohodnutá tak, ako ju do rozsudku prevzal Stály rozhodcovský súd, je nepochybné, že sa nejedná o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku. Okresný súd opätovne zhodnotí, či uvedená rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 Občianskeho zákonníka). Za tým účelom je potrebné, aby zabezpečil v ďalšom konaní všetky potrebné listinné dôkazy, t.j. zmluvu medzi právny predchodcom oprávneného a povinným a jej neoddeliteľné súčasti potrebné pre posúdenie otázky, či exekučný titul predložený oprávneným je po formálnej i materiálnej stránke vykonateľný, a teda na jeho základe je možné viesť exekúciu. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné