Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 6CoE/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208724 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208724.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, IČO: 42 174 716, proti povinnému: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. ulica XXX/XX, XXX XX T., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 548,40 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom so sídlom Exekútorského úradu Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen pod spisovou značkou EX 1605/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1250/2015-12 zo dňa 28.05.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1250/2015-12 zo dňa 28.05.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 4Er/1250/2015-34 zo dňa 07.12.2015 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd vo výroku I. exekučné konanie zastavil. Vo výroku II. o trovách exekučného konania rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi nepriznal. Vo výroku III. oprávnenému trovy exekučného konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky v sume 548,40 eur a príslušenstva na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta č. 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882 pod spis. značkou IBC12100437 zo dňa 20.01.2012. Zo spisového materiálu pod sp. zn. 2Er/1283/2014 súd zistil, že uznesením č. k. 2Er/1283/2014-11 zo dňa 13.05.2014, právoplatným dňa 11.08.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/186/2014-33 zo dňa 24.07.2014, už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade predloženého rozhodcovského rozsudku sp. zn. IBC12100437 zo dňa 20.01.2012. Vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci nároku oprávneného voči povinnému, súd sankcionoval predložený exekučný titul absolútnou neplatnosťou a prijal právny záver o jeho materiálnej nevykonateľnosti, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Následne okresný súd exekučné konanie zastavil rozhodnutím č.k. 2Er/1283/2014-46 zo dňa 22.10.2014, právoplatným dňa 13.11.2014, a rozhodol o trovách exekučného konania. Na základe zistených skutočností súd poukázal na ust. § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) upravujúce prekážku rozhodnutej veci, ktoré v prejednávanej veci aplikoval s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p. z dôvodu, že Exekučný poriadok prekážku veci rozhodnutej neupravuje. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ je podaný opakovane návrh na vykonanie exekúcie totožného oprávneného voči totožnému povinnému opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého bola skoršia exekúcia vedená voči totožnému povinnému zastavená z dôvodu absencie spôsobilého exekučného titulu, exekučný súd pre prekážku už raz právoplatne rozhodnutej veci nemohol žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť. Nakoľko uznesením č.k. 2Er/1283/2014-11 zo dňa 13.05.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/186/2014-33 zo dňa 24.07.2014, bolo právoplatne rozhodnuté o nároku oprávneného, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti totožného exekučného titulu zostali nezmenené, uvedené rozhodnutie súdu založilo prekážku res iudicata, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú je potrebné exekučné konanie zastaviť. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom. pod sp. zn. EX 1605/15 zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že v prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia, pričom oprávnený očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený § 44 ods. 2 a nasl. Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu v prejednávanej veci exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania, čím došlo k prekročeniu zákonných limitov pre prieskumnú činnosť súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Podľa oprávneného exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo zastavením exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. je vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však vo svojom predmete nemá „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 205/2011 a 5 ECdo 40/2013 a Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 254/2012. Ďalej uviedol, že súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. II. ÚS 499/2012. Zároveň porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje na základe jeho postavenia. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2003-8, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že v exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný. Pritom je bez právneho významu tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní. Bol toho názoru, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská doložka, jeho právny predchodca, ktorým je Poštová banka, a.s. postupoval v súlade s § 93b ods. 1) zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú ponuku neprijať. Podľa jeho názoru medzi Poštovou bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinným došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnou formou v súlade s ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach výroku okresného súdu o zastavení exekučného konania v rozsahu danom ust. § 212 ods.1 O.s.p. a postupom podľa ust. § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Zo predloženého spisu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta č. 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882 pod sp. zn. IBC12100437 zo dňa 20.01.2012 (ďalej len „rozhodcovský súd“). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. so sídlom Prievozská č. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 a povinný uzavreli dňa 08.08.2008. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej vo Všeobecných obchodných podmienkach, na ktorú v bode 11.2 odkázali Obchodné podmienky pre úver, ktoré v zmysle čl. 2 ods. 7 zmluvy o úvere tvorili jej neoddeliteľnú súčasť. Podľa znenia čl. 10.2. Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov , ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto veci predchádza konanie sp. zn. 2Er/1283/2014, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn. IBC12100437 zo dňa 20.01.2012. Z priloženého súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/1283/2014 odvolací súd zistil, že oprávnený podal v roku 2014 proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn. IBC12100437 zo dňa 20.01.2012 prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd postupom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o nároku oprávneného voči povinnému na podklade uvedeného exekučného titulu zamietnutím žiadosti súdneho exekútora z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, keďže bol vydaný orgánom s nedostatkom právomoci na konanie a vydanie rozhodnutia o nároku oprávneného. Svoj právny záver dôvodil súd rozhodcovskou doložkou, ktorá spĺňala znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Uvedené rozhodnutie okresného súdu na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41CoE/186/2014-33 zo dňa 24.07.2014 potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2014. Rozhodnutím č.k. 2Er/1283/2014-46 zo dňa 22.10.2014, právoplatným dňa 13.11.2014 bolo exekučné konanie v súlade s ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku zastavené. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, ako aj Občiansky súdny poriadok. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa na exekučné konanie aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku, ktorú Exekučný poriadok neupravuje, aplikuje sa Občiansky súdny poriadok ako lex generalis. V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ďalej možno procesné podmienky konania rozdeliť na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej - res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu konania. Súd nemôže konať o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci je daná tým, že ide o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, čo v podmienkach exekučného konania znamená, že v prospech oprávneného by bol od povinného vymáhaný ten istý nárok na základe toho istého exekučného titulu. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor. Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je zamietnutý, prípadne je konanie zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na určenie práv a uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, ak sú splnené procesné podmienky, medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie rozhodnutie, ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Procesná zásada „ne bis in idem“ je obsiahnutá v § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní. Vyplýva z nej, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku. V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/1283/2014 ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/1250/2015 ten istý oprávnený spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 ako právny nástupca pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Poštová banka, a.s. podal návrh na začatie exekúcie proti tomu istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 20.01.2012 pod sp. zn. IBC12100437 rozhodcovským súdom, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 29.02.2012 a vykonateľnosti dňa 04.03.2012. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, exekučné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/1250/2015 bolo právoplatne zastavené postupom podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku potom, ako okresný súd uznesením č. k. 2Er/1283/2014-11 zo dňa 13.05.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoE/186/2014-33 zo dňa 24.07.2014 právoplatne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý exekučný titul, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky. Ak už raz bol v exekučnom konaní konštatovaný taký nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať a ktorý nie je možné nijakým spôsobom reparovať, pri dodržaní uvedenej procesnej zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 159 ods. 3 O.s.p., nie je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať. Okresný súd preto postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ konštatujúc neodstrániteľnú prekážku v konaní postupom podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. exekučné konanie vo výroku I. napadnutého uznesenia zastavil. Pokiaľ súd po zastavení exekučného konania rozhodol aj o trovách exekučného konania s poukazom na ustanovenia O.s.p., odvolací súd vzhľadom na rozsah odvolania oprávneného, napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil aj vo výrokoch II. a III. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.12.2015 podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.