Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoKR/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209354 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115209354.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Y.. L. R., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, správca konkurznej podstaty úpadcu K.. Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, N. XX, XXX XX W. proti žalovanému M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. Z. XX/XX, XXX XX W., právne zast. JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom, Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbi/15/2015-77 zo dňa 26. apríla 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbi/15/2015-77 zo dňa 26. apríla 2016 v napadnutej časti prvej výrokovej vety potvrdzuje. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretých dňa 24.08.2011 medzi úpadcom ako predávajúcim a oprávneným z vecného bremena K.. Y. Q. a K.. E. Q. a žalovaným K.. M. Q. ako kupujúcim a povinným z vecného bremena, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vedených Okresným úradom Banská Bystrica, Katastrálny odbor pre okres Banská Bystrica, Obec a k.ú. W. na LV č. XXX ako parc. CKN č. XXX/X, záhrady o výmere 386 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1, parc. Z. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/3 a 1, parc. CKN č. XXX, záhrady o výmere 1977 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/3 a 1, rodinný dom súp.č. XX, parc.č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/3 a 1 a uloženia povinnosti vydať do konkurznej podstaty úpadcu vyššie uvedené nehnuteľnosti. Alternatívne žiadal zaplatiť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu v sume 70.000,- Eur. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe dokazovania vykonaného listinami a výsluchom úpadcu, K.. E. Q. a žalovaného nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalobcu, že by uvedenými právnymi úkonmi bolo akýmkoľvek spôsobom ukrátené uspokojenie konkurzných veriteľov, pretože úpadca s manželkou na základe uzavretej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností na žalovaného prevzali pri jej podpise od žalovaného dohodnutú kúpnu cenu v hotovosti, čo preukázali pokladničným príjmovým dokladom zo dňa 24.08.2011. Táto skutočnosť bola potvrdená aj výpoveďami žalovaného a svedkov vrátane čestného prehlásenia R. I. o tom, že jej dňa 30.08.2011 bola vrátená pôžička, ktorú poskytla úpadcovi s manželkou vo výške 5.500.000,- Sk. 3. S rozhodnutím okresného súdu v jeho prvej výrokovej vete sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie. Tvrdil v ňom, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení, preto je daný dôvod pre podanie odvolania, uvedený v § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do 30.06.2016. Navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a určiť, že kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená dňa 24.08.2011 medzi úpadcom a žalovaným je ohľadom jej predmetu neúčinná a žalovaný je povinný vydať do konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Banská Bystrica v podieloch, ktoré vyplývajú z LV č. XXX pre parc. CKN č. XXX/X, č. XXX a č. XXX. 4. V odvolaní poukázal žalobca na tú skutočnosť, že okresný súd pri svojej rozhodovacej činnosti nezohľadnil, že svedkovia sú vo vzťahu k žalovanému osobami blízkymi v zmysle § 116 Obč. zák., preto ich výpovede účelovo logicky smerujú k zachovaniu majetkových práv žalovaného. Výpovede týchto svedkov považoval žalobca za nedôveryhodné. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný, ktorý sa stotožnil v celom rozsahu s rozhodnutím okresného súdu a odvolaním napadnuté rozhodnutie navrhol v celom rozsahu potvrdiť. 6. K vyjadreniu žalovaného, ktoré súd doručoval žalobcovi ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 8. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi K.. Y. Q. a jeho manželkou K.. E. Q. ako predávajúcimi a oprávnenými z vecného bremena a M. Q. ako kupujúcim a tiež povinným z vecného bremena bola dňa 12.08.2011 uzavretá v zmysle § 588 a nasl. OZ a § 151n/ a nasl. OZ kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a súčasne aj zmluva o zriadení vecného bremena k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. II tejto zmluvy. Nehnuteľnosti uvedené v čl. II Kúpnej zmluvy boli v podielovom vlastníctve K.. Y. Q. a K.. E. Q. a niektoré z nich aj v bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom obaja predali kupujúcemu do jeho výlučného vlastníctva bez tiarch všetky v čl. II Kúpnej zmluvy špecifikované nehnuteľnosti za sumu 70.000,- Eur, ktorú im zaplatil ako predávajúcim v hotovosti do rúk v deň podpisu kúpnej zmluvy. Predávajúci zároveň podpisom potvrdili prevzatie kúpnej ceny 70.000,- Eur tak, ako to vyplýva z čl. III bod 3 kúpnej zmluvy na samostatnom pokladničnom doklade. 9. V čl. II bod 4 Kúpnej zmluvy zriadil povinný v prospech oprávnených z vecného bremena k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. II bod 1 kúpnej zmluvy vecné bremeno doživotného užívania rodinného domu súp.č. XX postaveného na parc.č. CKN XXX, k.ú. W. zapísaného v Katastri nehnuteľností vedenom na Správe katastra F. F. LV č. XXX, právo doživotného užívania parc.č. CKN XXX o výmere 372 m2 vedenej ako zastavané plochy a nádvoria k.ú. W. zapísanej v Katastri nehnuteľností vedenom na Správe katastra F. F. LV č. XXX a tiež aj vecné bremeno doživotného užívania parc.č. CKN XXX o výmere 1977 m2 zapísanej na LV č. XXX. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva a práva vecného bremena doživotného užívania na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena bolo vydané pod č. V4049/11 dňa 23.09.2011. 10. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Banská Bystrica č. 601-4081 vyplýva, že K.. Y. Q. podnikal ako fyzická osoba podnikateľ s miestom podnikania Lúčna 48, 974 01 a bolo mu pridelené IČO: 14 245 141. Svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ukončil ku dňu 14.01.2014. 11. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K/5/2014 zo dňa 28.04.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č.84/2014 dňa 05.05.2014 pod č. K008418 bol na majetok dlžníka K.. Y. Q. vyhlásený konkurz, pričom správcom konkurznej podstaty bol ustanovený Y.. L. R.. 12. Správca konkurznej podstaty sa o prevode majetku úpadcu dozvedel na základe súčinnosti poskytnutej mu Okresným úradom Banská Bystrica, Katastrálny odbor zo dňa 28.03.2014. Do konkurzného konania si prihlásili pohľadávky traja veritelia v celkovej sume 52.821,71 Eur, pričom hodnota majetku úpadcu podľa súpisu predstavuje sumu 29.785,71 Eur. 13. Podľa tvrdenia žalobcu realizoval úpadca prevod nehnuteľností špecifikovaných v bode II kúpnej zmluvy v prospech žalovaného v čase, keď sa blížil termín splatnosti pohľadávok jeho veriteľov, pričom ich pohľadávky uspokojené neboli. 14. Žalobca mal preto dôvodnú pochybnosť, či kúpna cena 70.000,- Eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v hotovosti do rúk predávajúcich pri podpise zmluvy bola aj reálne uhradená, resp. na aký účel boli použité finančné prostriedky v prípade preukázania ich reálnej úhrady. Zo strany úpadcu nebolo správcovi preukázané, že by bol úpadca s kúpnou cenou reálne disponoval alebo že by bol s ňou akýmkoľvek spôsobom naložil. Bol preto toho názoru, že úpadca realizoval prevod s úmyslom ukrátiť uspokojenie svojich veriteľov. Navyše prevod nehnuteľností bol realizovaný v prospech syna úpadcu, preto sa jeho úmysel ako dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle zo zákona predpokladá, keďže bol právny úkon kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena urobený v prospech osoby spriaznenej s úpadcom. 15. Tvrdil tiež, že takýmto právnym úkonom došlo nielen k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka tak, ako to predpokladá § 57 ods.4 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, ale šlo o právny úkon bez primeraného protiplnenia s poukazom na § 58 ZoKR, ako aj o úkon ukracujúci podľa § 60 ZoKR, preto žiadal, aby súd určil, že takýto právny úkon je právne neúčinný a že je žalovaný povinný vydať do konkurznej podstaty všetky nehnuteľnosti, ktoré na základe tohto úkonu do výlučného vlastníctva získal. Alternatívne žiadal zaplatiť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu v sume 70.000,- Eur. 16. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že úpadca vyhotovil príjmový pokladničný doklad zo dňa 24.08.2011na sumu 70.000,- Eur, ktorú prijal od M. Q. ako kúpnu cenu za rodinný dom v W. č. XX (čl. 92). Finančné prostriedky získal žalovaný jednak od starých rodičov, od rodičov a od vtedajšej priateľky, aktuálne manželky. K.. Y. Q. vypovedal, že zaplatenú kúpnu cenu, ktorú získal od žalovaného použil s manželkou na úhradu dlžoby, ktorú mal voči p. R. I., ktorá im ešte dňa 14.06.2001 požičala na rekonštrukciu rodinného domu 5.500.000,- Sk v hotovosti, pričom túto sumu sa zaviazali vrátiť do 31.12.2011. O vrátení požičanej sumy predložil žalovaný súdu čestné prehlásenie R. I., rod. H.. Vyplýva z neho, že jej dlžníci, a to úpadca s manželkou vrátili dňa 30.08.2011 v hotovosti sumu 182.566,55 Eur, ktorú im požičala ešte dňa 14.06.2001 na základe zmluvy o pôžičke. 17. Zároveň predložil čestné prehlásenie K.. E. Q., rod. Y. zo dňa 01.02.2016 o tom, že v auguste 2011 poskytla žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 30.000,- Eur, ktorý bol v tom čase jej priateľom a aktuálne jej manželom pre účely kúpy nehnuteľností. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.06.2015 uviedol, že o záväzkoch otca nemal žiadnu vedomosť, pretože študoval a pracoval v zahraničí. Dozvedel sa o nich až po doručení výzvy správcu a žalobného návrhu, čo potvrdil pri výpovedi aj úpadca. Uviedol tiež, že odporovateľným právnym úkonom nemôže byť taký právny úkon, pri ktorom dlžník za plnenie ktoré stratil, nadobudol iné ekvivalentné plnenie. 18. Podľa § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa ods. 2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 20. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalobcu po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Keďže žalobca podal odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu pripúšťal, právne účinky podania odvolania zostali zachované, preto odvolací súd považoval za potrebné o odvolaní rozhodnúť. 21. Podľa § 57 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení ku dňu 24.01.2014 právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 22. Podľa ods. 4 cit. ust. odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 23. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec právne správne posúdil, v dôsledku čoho sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Len na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených okresným súdom v jeho rozhodnutí a s prihliadnutím na tvrdenia žalobcu v ním podanom odvolaní dopĺňa ďalšie skutočnosti. 24. Účelom odporovania právnym úkonom dlžníka v konkurze je dosiahnuť, aby bola do konkurznej podstaty získaná náhrada za majetok, ktorý bol dlžníkovými právnymi úkonmi zmenšený. Nejde však o akékoľvek zmenšenie majetku, ale len o také, v dôsledku ktorého došlo k ukráteniu aspoň jedného veriteľa, ktorý si prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku. Odporovať pritom je možné len takému právnemu úkonu, ktorý je platný, inak by nebolo možné vôbec podať odporovaciu žalobu a dosiahnuť tak právnu neúčinnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy. 25. Z obsahu § 57 ods.4 ZoKR jednoznačne vyplýva, že k tomu, aby bola splnená podmienka ukrátenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, musí byť v konaní jednoznačne preukázané, že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu nestačí na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti je výlučne na správcovi konkurznej podstaty, ktorý podal odporovaciu žalobu. Z obsahu § 58 ZoKR, ktorý upravuje podmienky právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, ako aj z obsahu § 60 ZoKR upravujúceho podmienky ukracujúceho úkonu vyplýva, že v oboch prípadoch nemusí byť zo strany správcu preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov a poznanie tohto úmyslu druhou stranou, a teda žalovaným, ktorý nehnuteľnosť predanú mu úpadcom kúpil, keďže sa jednalo na oboch stranách o osoby blízke. Aj keď v konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosť kúpila osoba blízka úpadcovi, faktom je, že za kúpenú nehnuteľnosť zaplatil žalovaný úpadcovi dohodnutú kúpnu cenu vo výške 70.000,- Eur, výška ktorej bola v tom čase obvyklá a ktorú ani žalobca nenamietal. 26. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že v prípade predaja a kúpy dochádza na strane úpadcu len k zmene v aktívach, kedy namiesto odpredanej nehnuteľnosti získal úpadca kúpnu cenu ako finančný ekvivalent jej hodnoty, ako aj hodnoty pozemkov, na základe čoho nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, keďže cena, za ktorú žalovaný nehnuteľnosť kúpil, bola cenou obvyklou a primeranou, inak by jej výšku bol správca namietal. Z dokazovania vyplynulo, že úpadca vyplatil z týchto finančných prostriedkov dlh, ktorý mal voči veriteľovi na základe zmluvy o pôžičke, pričom je nutné zdôrazniť, že použitie finančných prostriedkov zo získanej kúpnej ceny nezakladá samo o sebe možnosť podať odporovaciu žalobu. Faktom je, že pokiaľ by nebol kupujúci zaplatil dlžníkovi - úpadcovi, ktorý mu predal nehnuteľnosť kúpnu cenu, bol by správca konkurznej podstaty majetku úpadcu oprávnený túto pohľadávku vymáhať. V prípade, že by kúpna cena zaplatená nebola a žalovaný ako kupujúci by nemal dostatok finančných prostriedkov ani iného majetku na jej zaplatenie, na základe čoho by sa mohla stať pohľadávka úpadcu nevymáhateľnou, a teda by úpadca žiaden ekvivalent za odpredanú nehnuteľnosť nezískal, potom by bola situácia iná. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná. 27. Okresný súd v konaní vykonal dostatočné dokazovanie na to, či boli úpadcovi vyplatené finančné prostriedky za ním predanú nehnuteľnosť v obvyklej výške, aj keď osobou blízkou a ako s finančnými prostriedkami úpadca v čase ich získania naložil, pričom pochybnosti žalobcu o tom, či úpadca aj reálne kúpnu cenu od žalovaného prevzal, zostali len v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia. 28. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabezpečiť ochranu veriteľov pred právnymi úkonmi ich dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým k zmareniu alebo obmedzeniu možnosti, aby sa veriteľ z tohto majetku dlžníka uspokojil. Medzi takéto prípady však nepatrí zaplatenie iného, skutočného dlhu, a to ani vtedy, ak by dlžník z tohto dôvodu predal časť svojho majetku. V prípade, že k prevodu vlastníctva k nehnuteľnej veci, v prejednávanej veci k domu a pozemku došlo na základe kúpnej zmluvy, podľa ktorej si strany vzájomne plnili, nejde o odporovateľný právny úkon dlžníka, ak tento z predaja svojho majetku alebo jeho časti a z takto získaných finančných prostriedkov zaplatí iné, reálne pohľadávky, ktoré mal, aj keď takýmto konaním zmarí alebo čiastočne zmarí uspokojenie iného veriteľa, pretože v prípade zaplatenia obvyklej kúpnej ceny úpadcovi zostal jeho súčet aktív a pasív ako dlžníka v jeho majetku nezmenený. 29. Podmienky, za ktorých môže správca právnemu úkonu dlžníka odporovať, sú uvedené v § 57 a nasl. ZoKR. Ukracujúcim je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných 5 rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, pričom tento úmysel musel byť druhej strane známy. Dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia je v tomto smere výlučne na správcovi. Preukázanie úmyslu dlžníka sum animo fraudandi nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi, t.j. osoby, ktoré sú uvedené v § 116 Občianskeho zákonník tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t.j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli ani pri náležitej starostlivosti spoznať. Žalovaný v konaní tvrdil, že sa zdržiaval v zahraničí a o žiadnych veriteľoch úpadcu nemal vedomosť. Za kúpené nehnuteľnosti riadne zaplatil, o čom predložil doklady, o ktorých nemal súd dôvod pochybovať, rovnako ako ani o tom, či boli ním finančné prostriedky aj reálne vyplatené, a to o to viac, že tretia osoba, ktorej bol úpadca dlžný vyššiu sumu, než bola kúpna cena nehnuteľností, vrátenie pôžičky úpadcom po predaji nehnuteľností úpadcom žalovanému potvrdila. 30. V konaní o odporovateľnosť právneho úkonu tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, je žalobca povinný tvrdiť a preukázať, ak má byť jeho žaloba úspešná, že dlžníkom vykonaný odporovaný právny úkon, ktorý je zároveň napadnutý odporovacou žalobou objektívne ukracuje uspokojenie niektorej z pohľadávok veriteľov, a teda že prinajmenšom viedol k zmenšeniu majetku dlžníka, ako aj to, že v dôsledku neho malo zmenšenie majetku dlžníka súčasne za následok, že iný jeho veriteľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, ako aj to, že keby nebol úpadca takýto úkon vykonal, bol by sa iný veriteľ z majetku dlžníka uspokojil, čo sa žalobcovi v konaní preukázať nepodarilo. 31. V prejednávanej veci predal úpadca žalovanému nehnuteľnosť, pričom v priebehu konania nevyšlo najavo a ani žalobca netvrdil, že by dojednaná kúpna cena nezodpovedala cene obvyklej, t.j. tržnej, čiže takej, ktorú by bolo možné dosiahnuť v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy pri predaji rovnakého alebo podobného majetku. Ak v majetku dlžníka bola na základe kúpnej zmluvy nahradená nehnuteľná vec zodpovedajúcim peňažným plnením, a to kúpnou cenou, nie je možné z toho vyvodiť, že by kúpna zmluva viedla ku zmenšeniu majetku dlžníka, a teda že by ukracovala uspokojenie pohľadávok veriteľov. 32. Záver okresného súdu o tom, že kúpna zmluvu o predaji rodinného domu s pozemkom úpadcu nie je možné s úspechom odporovať, je preto v súlade so zákonom. 33. K argumentácii žalobcu ohľadom nepresvedčivosti výpovede svedkov, ktorí sú osobami blízkymi nielen úpadcovi, ale aj žalovanému a ktoré najmä z hľadiska personálneho a ekonomického prepojenia medzi dlžníkom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim vzbudzujú pochybnosť nielen o tom, či kúpna cena bola reálne vyplatená, ale aj o protiprávnom postupe úpadcu odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní základných predpokladov odporovacej žaloby nie je možné brať súdom do úvahy iné právne dôsledky právneho úkonu a ani posúdiť právnu účinnosť odporovaného právneho úkonu inak, ako z pohľadu ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľov. Tvrdenia žalobcu o konaní dlžníka, ktoré by mohlo vykazovať znaky obchádzania zákona v uzatváraní kúpnej zmluvy je možné posúdiť len v konaní o neplatnosť právneho úkonu s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Správca konkurznej podstaty má právo podať nielen žalobu odporovaciu, ale aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu, kedy by vyššie uvedené skutočnosti boli predmetom dokazovania. 34. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že do majetku úpadcu sa na základe predaja nehnuteľností dostal finančný ekvivalent v ich obvyklej trhovej cene, preto týmito právnymi úkonmi k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov nemohlo dôjsť. Odvolací súd preto rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne, podľa § 387 CSP potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396, § 262 ods.1 a § 255 ods.1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods.2, v nadväznosti na § 251 a§ 255 CSP súd prvej inštancie. 36. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).