Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 6CoE/220/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209791 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115209791.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. č. XX, prechodne E.M. J.. XXXX/XX, XXX XX K., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 252,30 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, XXX XX V. pod spisovou značkou EX 23917/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1470/2015-13 zo dňa 15.06.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 05.05.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného na základe návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky v sume 252,30 eur a príslušenstva. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR 15624/09 zo dňa 14.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa 15.10.2009. Zo spisového materiálu pod sp. zn. 4Er/2024/2009 súd zistil, že uznesením č. k. 4Er/2024/2009-10 zo dňa 07.10.2010, právoplatným dňa 28.04.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE/79/2011-52 zo dňa 30.03.2011, už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade predloženého rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 15624/09 zo dňa 14.09.2009. Vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci nároku oprávneného voči povinnému, okresný súd sankcionoval predložený exekučný titul absolútnou neplatnosťou a prijal právny záver o jeho materiálnej nevykonateľnosti, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Následne okresný súd exekučné konanie rozhodnutím č.k. 4Er/2024/2009-55 zo dňa 30.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2011, zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Na základe zistených skutočností súd poukázal na ust. § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) upravujúce prekážku rozhodnutej veci, ktoré v prejednávanej veci aplikoval s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p. z dôvodu, že Exekučný poriadok prekážku veci rozhodnutej neupravuje. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že pokiaľ je podaný opakovane návrh na vykonanie exekúcie opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého bola skoršia exekúcia vedená voči totožnému povinnému zastavená, a to z dôvodu absencie vykonateľnosti tohto exekučného titulu, exekučný súd je povinný opätovne iniciované exekučné konanie zastaviť. Keďže na okresnom súde bolo právoplatne skončené exekučné konanie vedené v prospech totožného oprávneného voči totožnému povinnému na podklade totožného exekučného titulu a konečné rozhodnutie v tejto veci nadobudlo právoplatnosť, spôsobuje to prekážku právoplatne rozhodnutej veci a ďalšie návrhy na vykonanie exekúcie nie sú prípustné. V opačnom prípade by podľa názoru súdu oprávnený mohol podávať návrhy na vykonanie exekúcie na podklade totožného exekučného titulu prakticky neobmedzene, pričom súd by musel opakovane posudzovať exekučný titul z hľadísk jeho materiálnej a formálnej vykonateľnosti s tým, že by nebol viazaný právnym posúdením, ku ktorému už v minulosti dospel iný súd v totožnej veci. Takýto postup by sa javil ako odporujúci princípu právnej istoty, čím by mohlo dôjsť k porušeniu práv povinného, ktorý sa dôvodne na základe právoplatného rozhodnutia súdu domnieva, že na podklade predmetného exekučného titulu exekúciu vykonať nemožno. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, okresný súd o totožnom nároku oprávneného uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie vyplývajúcom z totožného exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania právoplatne rozhodol, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené. Z uvedeného dôvodu je možné konštatovať, že vo veci bolo meritórne rozhodnuté uznesením č.k. 4Er/2024/2009 zo dňa 07.10.2010, ktoré založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ oprávnený v totožnej veci podal návrh na vykonanie exekúcie, v tomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 23917/15 zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b), f), a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, pričom svojím konaním odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako uviedol, po podaní návrhu na vykonanie exekúcie legitímne očakával postup exekučného súdu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, napriek tomu súd o návrhu súdneho exekútora o udelenie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23.01.2013 a 7Cdo 57/2012, z ktorých vyplynul nesprávny postup súdov nižších stupňov, ktoré v procesnej situácii, v ktorej neboli procesné podmienky pre takýto postup, nerozhodovali podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale exekučné konanie zastavili podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Z uvedeného dôvodu exekučný súd svojím postupom porušil právo účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a postupom podľa ust. § 214 ods. 2, § 219 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO 35 922 761 pod sp. zn. SR 15624/09 zo dňa 14.09.2009 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 08.10.2008. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a ktoré v bode 17 stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnenie zmeny zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku v závislosti od rozhodnutia žalobcu. Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto veci predchádza konanie sp. zn. 4Er/2024/2009, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku. Z priloženého súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/2024/2009 mal odvolací súd preukázané, že oprávnený podal v roku 2009 proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd postupom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o nároku oprávneného voči povinnému na podklade uvedeného exekučného titulu zamietnutím žiadosti súdneho exekútora z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, keďže bol vydaný orgánom s nedostatkom právomoci na konanie a vydanie rozhodnutia o nároku oprávneného. Svoj právny záver dôvodil súd rozhodcovskou doložkou, ktorá spĺňala znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo odvolacie konanie bolo podľa § 207 ods. X veta prvá O.s.p. zastavené z dôvodu späťvzatia odvolania oprávneným. E. č.k. 4Er/2024/2009-55 zo dňa 30.06.2011, právoplatným dňa 23.08.2011 bolo exekučné konanie v súlade s ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku zastavené. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, ako aj Občiansky súdny poriadok. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa na exekučné konanie aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku, ktorú Exekučný poriadok neupravuje, aplikuje sa Občiansky súdny poriadok ako lex generalis. V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ďalej možno procesné podmienky konania rozdeliť na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej- res iudicata, ktorá v W. poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. X Občianskeho súdneho poriadku. Ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu konania. Súd nemôže konať o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci je daná tým, že ide o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, čo v podmienkach exekučného konania znamená, že v prospech oprávneného by bol od povinného vymáhaný ten istý nárok na základe toho istého exekučného titulu. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd má právomoc ešte pred preskúmavaním súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmať splnenie procesných podmienok konania, nesplnenie ktorých je v prípade, že ide o neodstrániteľné podmienky, dôvodom na zastavenie exekučného konania. Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je zamietnutý, prípadne je konanie zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na určenie práv a uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, ak sú splnené procesné podmienky, medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie rozhodnutie, ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Procesná zásada „ne bis in idem“ je obsiahnutá v § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní. Vyplýva z nej, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku. V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/2024/2009, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 1Er/1470/2015 ten istý oprávnený spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 podal návrh na začatie exekúcie proti tomu istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 14.09.2009 pod sp. zn. SR 15624/09 rozhodcovským súdom zriadeným pri obchodnej spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave IČO: 35 922 761, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 12.10.2009 a vykonateľnosti dňa 15.10.2009. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, exekučné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/2024/2009 bolo právoplatne zastavené postupom podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku potom, ako okresný súd uznesením č. k. 4Er/2024/2009-10 zo dňa 07.10.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoE/79/2011-52 zo dňa 30.03.2011 právoplatne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý exekučný titul, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky. Ak už raz bol v exekučnom konaní konštatovaný taký nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať a ktorý nie je možné nijakým spôsobom reparovať, pri dodržaní uvedenej procesnej zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 159 ods. 3 O.s.p., nie je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.