Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/79/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115210590 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115210590.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v N. N., dcéru rodičov O.. Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. N., H. XX, zastúpenú AK Presperínová, s.r.o., Námestie SNP 15, Banská Bystrica a otca O.. F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. N., H. XX, o zmenu o úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 10. 2015 č. k. 31P/116/2015 - 52, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19. 11. 2009 č. k. 17C/99/2009 - 44 vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že styk oprávneného rodiča (otca) určil na každý párny víkend od soboty od 09.00 h do nedele do 17.00 h, každý rok od 01. 07. od 09.00 h do 15. 07. do 20.00 h, každý rok počas Vianočných sviatkov v dňoch 26. 12. od 09.00 h do 28. 12. do 17.00 h, každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty pred začiatkom prázdni od 09.00 do soboty po skončení prázdnin do 17.00 h a každý rok dňa 11. 01. od 16.00 h do 18.00 h. Súd po vykonaní dokazovania a ustálení skutkového stavu dospel k záveru, že je dôvod na zmenu rozsudku v časti úpravy styku otca s maloletou. Nevyhovel však návrhu matky, aby súd rozsudok o úprave styku otca s maloletou zmenil tak, že tento styk otca s dieťaťom neupravuje. Vysvetlil, že aj keď zistil dôvod na zmenu a tento oproti pôvodnej úprave čiastočne zúžil, neakceptoval v plnom rozsahu želanie maloletého dieťaťa, ktoré ono samo považovalo za najsprávnejšie riešenie. Prvostupňový súd vysvetlil, z akého dôvodu považuje za potrebné upraviť pravidelný kontakt otca s maloletou tak, aby aj otec sa mohol podieľať na jej výchove a starostlivosti o ňu, keď ako otec má rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu ako matka, čo je možné uskutočniť iba za predpokladu reálneho kontaktu otca s maloletou. Súd upravený styk otca s dieťaťom považoval za najlepšie riešenie, najviac vyhovujúce záujmu dieťaťa tak, že na jednej strane bude otcovi umožnené podieľať sa na výkone jeho rodičovských práv a na druhej strane dieťa bude mať dostatok priestoru na svoju relaxáciu, prípravu na vyučovanie, venovaniu sa záujmovým činnostiam, najmä športovej činnosti.
Proti rozsudku okresného súdu podala matka maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie z odvolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 205 ods. 1 písm. d/ O. s. p. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok tak, že styk otca s maloletou sa neupravuje. V dôvodoch odvolania poukazuje na dôvody, pre ktoré sa matka domáhala zmeny úpravy styku otca s dieťaťom. Uvádza, že s maloletou nie sú výchovné problémy, v škole výborne prospieva, vrcholovo sa venuje U., ktoré je pre ňu podstatným.
Otec sa z nepochopiteľných dôvodov po rozvode začal k maloletej správať despoticky a vyžadoval si absolútnu poslušnosť zákazmi a príkazmi, čo malo za následok neochotu maloletej ísť do domácnosti otca. V súčasnosti už maloletá domácnosť otca nenavštevuje. Vzťah otca a dcéry sa postupom času nesmierne komplikoval napriek snahe matky túto situáciu mierniť a stabilizovať. Matka tvrdí, že maloletá s otcom nikdy nemala vrúcny vzťah, ide o vzťah založený na príkazoch, zákazoch, kriku a strachu. Maloletá v súčasnosti presadzuje svoj názor, otca sa prestáva báť, takže pre otca už nie je jednoduché maloletú zbiť a takýmto spôsobom umlčať a zorganizovať víkend podľa svojich predstáv. Otec síce argumentuje svojou snahou vybudovať si s maloletou vzťah, dosiahol však opačný efekt. Nie je spokojná s prístupom otca, u ktorého víkendy trávi zatvorená v byte a musí sa spoliehať na to, čo jej otec dovolí alebo nedovolí. Samotná maloletá už vzhľadom na svoju vyspelosť a svoj vek rozumie významu tohto konania, nerozumie však, prečo ani otec ani konajúci súd nevzali do úvahy jej názor a jej dôvody. K odvolaniu je pripojený list napísaný maloletou, ktorým vyjadruje svoj postoj k veci. Maloletá vzhľadom na neúmerné konflikty s otcom sa s ním niekoľko mesiacov nestretávala. Vyhýba sa kontaktu s otcom, jeho výchovné metódy sú prepletené bitkou, strachom a krikom. Podľa matky zistenie skutkového stavu v tomto konaní reflektuje vo veľkej miere postoj otca, čím súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd však vzhľadom na predmet konania bol povinný vykonať ďalšie dôkazy aj napriek tomu, že ich účastníci nenavrhli. Požaduje, aby odvolací súd vo svojom rozhodnutí zvážil osobitosti prípadu, osobnosť maloletej a jej postoj k prejednávanej veci. Poukázala na to, že maloletá po doručení rozhodnutia bola rozrušená a vyčítala, že nebola vypočutá. Dožadovala sa tohto svojho práva povedať svoj názor na vec. Navrhuje, aby krajský súd maloletú vypočul, resp. akceptoval jej písomné stanovisko a rozhodnutie zmenil tak, že styk otca s maloletou neupraví. Maloletá v uvedenom liste spomína na určité udalosti a zážitky, pre ktoré k otcovi nechce chodiť (spomienka na to, keď pred jej očami zbil matku, ako zbil ju za F. C.). Opisuje svoje pocity v čase, keď bola u otca a na to, ako ju matka povzbudzovala a presviedčala ju, aby k otcovi chodila. Pokiaľ sama žiadala otca, aby jej venoval hodinu do týždňa, v tom čase na ňu nemal čas a radšej pozeral televízor. Poukázala na to, ako sa správal, keď mu povedala, že k nemu nechce chodiť (vyhrážal sa, že jej nedovolí vycestovať na dovolenku, zakáže jej kamarátov, U., skrátka veci, na ktorých jej záležalo). Poukázala na dohody u psychológa, kde sa dohodli na tom, že sa nebudú stretávať v striktne stanovenom čase, pričom otec prisľúbil, že takto to povie aj na súde. Keďže sa tak nestalo, považuje to ona za klamstvo. Výslovne uviedla, že v jej srdci nie je pre otca miesto, vzhľadom na veci, ktoré jej v živote povedal a urobil. Vyjadrila prosbu, aby ju nik nenútil chodiť k otcovi, pretože sa ho bojí a tieto stretávania pre ňu nemajú zmysel. Poukázala na skutočnosť, že otec sa pred časom odsťahoval a jej to ani nepovedal, a pokiaľ by sa to nedozvedela od babičky, nikdy by sa o tom nedozvedela.
K odvolaniu sa písomne vyjadril aj otec maloletej. K športovaniu maloletej uviedol, že k U. ju priviedol on, venoval sa jej od dvoch rokov, následne ju viedol aj ako tréner, toto obdobie trvalo desať rokov. V posledných sezónach s ním maloletá nechcela trénovať, čo on rešpektoval. Nezakázal jej ísť ani na jeden tréning. Dcére pritom zakázala chodiť na tréning matka v čase, keď bola maloletá zverená jej a tréningy s otcom považovala bývalá manželka za určený styk maloletej s otcom. Uvádza, že z jeho strany a zo strany jeho rodiny maloletú v U. vždy podporovali.
Pokiaľ sa maloletá v odvolaní vyjadruje o ňom negatívne, je to účelové a bez opodstatnenia. Naposledy dostala od neho po zadku v čase, keď mala asi P. rokov, od vtedy na ňu nikdy nezdvihol ruku. Pokiaľ bol obvinený z príkazov a zákazov, poukazuje na správanie sa maloletej, ktorá okrem iného malo povedať „ja už rodičov nepotrebujem, nech mi dajú peniaze a nechajú ma“, ďalej poukázal jej názor na manželstvo, ktorý u neho počuť nemohla. Poukázal na to, že maloletá s matkou žije v byte so starými rodičmi, ktorí sa starajú o jej výchovu, pretože matka je nadmieru pracovne vyťažená a nemá čas o dcéru sa starať ani počas jej ďalších chorôb a zranení. Podľa jeho názoru je maloletá vo svojom prostredí, v ktorom žije, vychovávaná proti nemu a proti odporu k otcovi ako mužskému vzoru. Poukazuje však na to, že dostatočne nie je vedená ani k ženskému vzoru. Pokiaľ dcéra, resp. jej matka, poukazovali na životné podmienky pre maloletú u otca, uviedol, že spávala v obývačke, ktorá jej bola vyčlenená, s tým, že chodili spávať vždy okolo 21.00 h. V súčasnosti sa všetko zmenilo a takýto problém už nie je. K spoločným programom v čase, keď bola maloletá u neho, uvádza, že ju častokrát volal do prírody, prípadne na prechádzku do mesta, čo ona odmietala, pretože chcela pozerať televíziu alebo internet. On to akceptoval, keď chápal, že po tréningoch môže byť aj unavená, chcel však, aby bol spoločný program podľa želaní maloletej. Teraz maloletá častokrát chodieva k jeho matke a domov sa jej veľmi nechce. Sedí tam, pozerá televíziu a vyjedá sladkosti. V ďalšom sa vyjadruje o zraneniach maloletej, o niektorých sa dozvedel len z podania cudzích ľudí (únavová zlomenina Z. G., zlomený D.). Domnieva sa, že išlo o
neodborný neprofesionálny prístup bývalej manželky, keď takúto prípravu označil za smerujúcu skôr k invalidite ako k vrcholovým výsledkom. Pokiaľ ide o styk s maloletou, po tom, ako ukončil jej trénovanie a ona nebola ochotná chodiť k nemu, nechával stretnutie vyslovene na dobrovoľnosť a dohodu s ňou. Po stretnutiach u psychológa, kde sa aj on vyjadril s tým, že styk s otcom je želateľný, postupuje podľa odporúčaní psychológa, a preto považuje rozhodnutie okresného súdu za správne a domáha sa jeho potvrdenia. Pokiaľ by bolo vyhovené protistrane a stretávanie sa na svojvôli maloletej, je dosť možné, že by dcéru už neuvidel a malo by to negatívny dosah nielen na neho, ale aj na ďalší život dieťaťa.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vzťah medzi maloletou a jej otcom je napätý a je potrebné, aby na tomto vzťahu pracovali. Za dôležité označil, aby v stretávaní bola k dispozícii istá sloboda, ktorá by umožnila maloletej a jej otcovi dospieť k vzájomnej dohode, kedy budú spolu tráviť čas. Doporučuje upraviť styk otca s maloletou každý druhý víkend a počas vianočných sviatkov, úpravu styku otca s maloletou počas prázdnin ponechať na dohodu rodičov s maloletou.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania prvostupňového súdu, ktoré mu predchádzalo a dôvodov odvolania konštatuje, že odvolanie nie je dôvodné.
Právna zástupkyňa matky ako odvolací dôvod poukazuje na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolací súd tento odvolací dôvod nepovažuje za preukázaný a ani dôvody odvolania tomu nenasvedčujú. Podstatou celého konania je želanie maloletej a jej matky, aby styk otca s maloletou nebol písomne upravený a bol ponechaný na vzájomnú dohodu a trvanie otca na tom, aby jeho styk s maloletou bol upravený aj písomne.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ods. 3 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1 (dohoda rodičov o styku), súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ods. 3, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Odvolací súd poukazujúc na relevantnú právnu úpravu konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol v súlade so zákonom, keď vzhľadom na skutočnosť, že medzi rodičmi maloletej nedošlo k dohode v otázke styku maloletej s otcom, sám upravil tento styk súdnym rozhodnutím. Ani po podaní odvolania nemôže odvolací súd dospieť k inému záveru, ako k tomu, ku ktorému dospel prvostupňový súd; teda vzhľadom na zistenú skutočnosť, že medzi rodičmi k dohode o tom, že nebude upravovaný styk otca s maloletou, ako to navrhovala matka v návrhu na začatie konania, nedošlo, je potrebné považovať za správne rozhodnutie o určení styku otca s maloletou tak, ako k tomu dospel aj prvostupňový súd. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že obmedzenie styku maloletého dieťaťa s rodičom v zmysle § 25 ods. 3 Zákona o rodine je možné jedine v prípade, ak je to potrebné v jeho záujme. Záujem maloletého dieťaťa v tomto prípade nemožno chápať úzko, potrebné je vykladať čo najextenzívnejšie, tak, aby boli rešpektované práva dieťaťa uvedené v Dohovore o právach dieťaťa aj ďalších právnych predpisoch. Maloleté dieťa vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť je schopné samostatne vyjadriť svoj názor a má právo vyjadriť ho vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. Má tiež právo byť vypočuté a jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť. Odvolací súd upozorňuje, že v tomto prípade súd nekonal o návrhu na obmedzenie styku maloletého dieťaťa s rodičom a ani neboli produkované žiadne tvrdenia v tomto smere. Prvostupňový súd konal o návrhu matky na zmenu rozhodnutia o určení styku otca s maloletou na rozhodnutie, podľa ktorého sa styk otca dieťaťa s maloletou neupravuje. Takéto rozhodnutie však pripadá do úvahy za podmienky, že obaja rodičia súhlasia s takýmto rozhodnutím.
Pretože ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, odvolací súd vzhľadom na dôvody odvolania a tiež priložené stanovisko maloletej skúmal, či v danom prípade vec netreba posudzovať aj z hľadiska prípadného obmedzenia styku otca s maloletou v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Súčasne však dospel k záveru, že žiadne také tvrdenia neboli produkované, ani v konaní nevyšli najavo (nielen v samotnom konaní pred prvostupňovým súdom, ale aj z priložených podkladov - správ kolízneho opatrovníka a správy o poradensko-psychologickom procese) nevyplynula taká okolnosť či skutočnosť, pre ktoré by mal nasledovať takýto postup. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil žiadny dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku.
Odvolací súd napriek tomu, že s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny a správne odôvodnený v celom rozsahu potvrdil, keď nezistil dôvod na jeho zmenu, ani zrušenie, dodáva, že bez akýchkoľvek pochybností, že v prípade stretávania sa rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, s týmto dieťaťom je najvhodnejšie, pokiaľ sa rodičia maloletého dieťaťa o styku rodiča s dieťaťom dokážu dohodnúť. Autoritatívne rozhodnutie súdu je vždy poslednou možnosťou a aj sám zákon uprednostňuje dohodu rodičov je bez akýchkoľvek pochybností, že takéto autoritatívne rozhodnutie súdu nemôže pružne reagovať na všetky situácie, ktoré sa v bežnom živote vyskytujú. Pokiaľ rodičia dbajú na skutočný záujem maloletého dieťaťa (s akcentáciou na jeho širší výklad - zdôrazňujúc úlohu rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti), je v záujme maloletého dieťaťa, aby takéto prípady riešili dohodou, ktorá bude v prospech každej strany. To však vyžaduje vzájomnú spoluprácu rodičov, akceptovanie názorov druhej strany a v takomto prípade bude naplnená aj obsahová stránka styku rodiča s dieťaťom tak, aby bola nielen naplnením písomného rozhodnutia, ale aby bol splnený aj účel, pre ktorý sa tento styk rodiča s dieťaťom upravuje. Odvolací súd považuje za nielen nevhodné, ale zároveň aj neprípustné, pokiaľ oprávnený rodič trvá striktne na svojom práve stretnúť sa v konkrétny deň s dieťaťom nedbajúc na prípadné dôvody, pre ktoré to nie je vhodné. To však je už záležitosťou vyspelosti rodičov maloletého dieťaťa, ako sa dokážu s touto situáciou vyrovnať. Pokiaľ za existujúcej situácie upravil prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 26 Zákona o rodine tak, že čiastočne znížil čas stretávania sa otca s maloletou a nerozhodol v zmysle návrhu matky, treba toto rozhodnutie považovať za správne a správne odôvodnené.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.