Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/387/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115213368 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115213368.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne Y.. M. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. X, XXX XX F. F., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Ivaničovou, so sídlom Dolná 62, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 924 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava 1, IČO: 47 233 516, o neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/19/2016-86 zo dňa 22. 06. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 22. 06. 2016 určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 30. 05. 2014 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná (prvý výrok) s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Okresný súd rozsudok zdôvodnil tým, že podľa žalobných tvrdení bola žalobkyňa uvedená do omylu, pretože žalovaný ako prvé zisťoval, či žalobkyňa disponuje živnostenským oprávnením. Žalobkyňa vypísala žiadosť o úver bez toho, aby mala možnosť si ju prečítať a následne jej bol doručený vyplnený formulár zmluvy, ktorý tiež nemala možnosť prečítať si. Hoci je v zmluve žalovaným označená možnosť, že ide o úver na podnikanie, v skutočnosti žalobkyňa úver na podnikanie nečerpala, čo nevyplývalo ani z jej žiadosti. Žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku so zámerom vylúčiť postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky. Nie je zrejmý súvis poskytnutého úveru s podnikaním žalobkyne, ktorá ho použila pre svoju osobnú potrebu. Úver nebol zahrnutý v jej účtovníctve ako pôžička. Šesť dní po podpise úverovej zmluvy žalobkyňa ukončila podnikateľskú činnosť. Tvrdila, že pre absenciu údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov je zmluva bezúročná a bez poplatkov. Dohoda o zmluvnej odmene vo výške 9.248,- Eur (čomu zodpovedá ročná úroková sadzba 82,80 %) je pre rozpor s dobrými mravmi neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalšou je dohoda o vyplnení zmenky a o sankciách v zmysle článku 12 zmluvy. Uplatnila si náhradu trov konania. Žalovaný v replike navrhol zamietnutie žaloby s poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podaní žaloby. Zdôraznil, že uzatvorením zmluvy na účel výkonu podnikateľskej činnosti bol založený obchodnoprávny vzťah. Namietol existenciu prekážky skôr začatého konania vedeného Okresným súdom Bratislava V. pod sp. zn. 3CbZm/146/2015. Vzniesol aj námietku nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8NcC/79/2015-46 zo dňa 28. 12. 2015 po postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I. Okresným súdom Banská Bystrica určil, že príslušným na konanie je Okresný súd Banská Bystrica vzhľadom na spotrebiteľský charakter konania. Okresný súd Banská Bystrica v zdôvodnení rozsudku uvádza ako preukázané, že žalobkyňa dňa 16. 04. 2015 písomne požiadala žalovaného o poskytnutie úveru na „prevádzkový účel“, pričom bola označená ako podnikateľka prideleným identifikačným číslom a definovaným predmetom podnikania vykonávanie vzdelávacej činnosti. Dňa 30. 05. 2014 žalobkyňa podpísala zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX, v ktorej je ako účel jej predmetu uvedený výkon podnikateľskej činnosti. Zmluva obsahuje konkretizáciu výšky úveru, výšky a termínov mesačných splátok. V bode 4 je dohodnutá zmluvná odmena 9.248,- Eur, v bode 5 sa mala žalobkyňa zaviazať, že podpisom zmluvy vystavila vlastnú blankozmenku a bod 12 obsahuje dohodu o zmluvnej pokute. Súčasťou zmluvy je splátkový kalendár. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalobkyňa od 01. 06. 2012 do 05. 06. 2014 vykonávala podnikateľskú činnosť v predmete podnikania vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti. Konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica (správne má byť uvedené Okresným súdom Bratislava V., poznámka odvolacieho súdu) pod sp. zn. 3CbZm/146/2015 o zaplatenie sumy 19.899,80 Eur bolo skončené vydaním zmenkového platobného rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 30. 06. 2015. Výpoveďou žalobkyne mal okresný súd preukázané, že v čase čerpania úveru bola na materskej dovolenke, úver použila na bežný chod domácnosti z dôvodu zlej finančnej situácie. Podnikateľské oprávnenie mala len z dôvodu získania dotácie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorej podmienkou bol výkon podnikateľskej činnosti po dobu 2 rokov. Po uplynutí tejto doby živnostenské oprávnenie zrušila. Zmluvu o úvere nečítala, obchodná zástupkyňa jej dala podpísať len posledné strany s tým, že si bola vedomá základných podmienok; mala dostať úver 4.000,- Eur na 48 mesiacov s mesačnou splátkou vo výške 200,- Eur. Nepoznala rozdiel medzi podnikateľským a spotrebiteľským úverom. Okresný súd Bratislava V. ju zaviazal na zaplatenie cca. 19.000,- Eur, z ktorých doteraz splatila 1.370,- Eur. Dlh prestala platiť, lebo nemala dostatok financií. Okresný súd konštatoval, že nebola zistená prekážka začatého konania, pretože konanie vedené Okresným súdom Bratislava V. pod sp. zn. 3CbZm/146/2015 bolo právoplatne skončené a nepredstavuje ani prekážku veci rozhodnutej, pretože predmet konania nie je totožný s týmto konaním. Za nedôvodnú považoval okresný súd aj námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože „nie je vylúčené, aby sa určovacou žalobou domáhala žalobkyňa neplatnosti zmluvy aj po tom, ako bola v inom konaní zaviazaná na plnenie. O to viac, ak tým konaním bolo skrátené konanie ukončené vydaním zmenkového platobného rozkazu, kde súd nemal povinnosť a ani nemohol) skúmať právny dôvod (tzv. kauzu) vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.“ Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný predložil žalobkyni vopred pripravenú zmluvu na formulári, ktorej obsah nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalovaný účelovo zisťoval, či je žalobkyňa podnikateľom a poskytol jej takú formu úveru, ktorú by spotrebiteľke poskytnúť nemohol, získajúc neprimerane vysokú odmenu. Výpoveďou žalobkyne mal okresný súd preukázané, že úver nepoužila pre podnikateľské účely, lebo podnikala len obmedzený čas za účelom zisku dotácie a úver neevidovala v účtovníctve. Poskytnutie financií z úveru na podnikateľský účel mal povinnosť preukázať žalovaný, ktorý nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy; obchodnoprávny vzťah nie je automaticky založený označením úveru v zmluve za podnikateľský. Ak by si žalobkyňa vzala úver na podnikanie, je logické, aby takto získané finančné prostriedky na podnikanie aj skutočne použila. Žalobkyňa však krátko po uzavretí úverovej zmluvy podnikateľskú činnosť ukončila. V prejednávanej veci vôľa konajúceho nebola v súlade s jazykovým prejavom vyjadrujúcim účel poskytnutia úveru, preto okresný súd dospel k záveru, že takýto úver nemožno považovať za platný v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Poskytnutie úveru vo výške 4.000,- Eur za odmenu 9.248,- Eur je rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o vyplnení blankozmenky je obchádzaním zákona, pretože ponechala na úvahe veriteľa, akým spôsobom ju vyplní. Nakoľko v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu nebola známa výška trov konania a vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa bola žalobkyni ustanovená Centrom právnej pomoci si okresný súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 151 ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) na samostatné rozhodnutie. 2. Voči rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie odôvodnené tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Odvolateľ tvrdil, že závery súdu prvej inštancie odporujú listinným dôkazom aj relevantnej právnej úprave. Konajúci súd rozhodnutie založil na tvrdeniach žalobkyne, ktoré sú v rozpore s jej vlastným konaním. Podľa napadnutého rozsudku pre záver, že zmluva nebola uzavretá postačuje, aby dlžník vyhlásil, že takúto zmluvu nechcel uzavrieť. Súd vychádzal len z tvrdení žalobkyne, ale nehodnotil jej konanie, selektoval len jej tvrdenia v jej prospech. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 81/2011 jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť najprv vykladané prostriedkami gramatickými a logickými, či systematickými. Podmienkou pre to, aby mohol súd prihliadať k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, či a ako sa súd prvej inštancie zaoberal obsahom žiadosti žalobkyne o úver (ktorá predložila aj listiny súvisiace s jej podnikaním). Na vôľu konajúceho subjektu sa môže prihliadať len vtedy, ak nie v rozpore s písomným znením právneho úkonu. Okresný súd zistil takýto rozpor a uvádzal, že jeho dôsledkom je neplatnosť právneho úkonu. To, že žalobkyňa nepoužila úver na podnikanie a nezaviedla do účtovníctva sú jej jednostranné a individuálne rozhodnutia, ku ktorým došlo po vzniku zmluvy a nemôžu mať spätný účinok na povahu právneho úkonu. Poukázal na rozhodnutie C-464/01 Gruber proti Bay Wa AG, podľa ktorého „Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.“ Námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odvolateľ odôvodnil tým, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, v čom spočívajú praktické účinky napádaného rozhodnutia a aký má procesne relevantný význam, či je spôsobilé zmeniť postavenie strany sporu. Vydaný rozsudok nie je spôsobilý zmeniť, či zrušiť skôr vydané súdne rozhodnutie. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a zamietol žalobu alebo alternatívne vec vrátil veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. 3. Žalobkyňa v replike zopakovala, že bola uvedená do omylu obchodnou zástupkyňou žalovaného, ktorá od nej bez vysvetlenia veci požadovala predloženie živnostenského listu, po dotaze na jej príjem. Žalobkyňa pravdivo odpovedala, že má príjem z podnikateľskej činnosti. O poskytnutie úveru však mala záujem ako fyzická osoba na vykrytie finančných problémov jej rodiny. Aj keď zmluvu o obchodnom zastúpení so spoločnosťou L., s. r. o., V. XXX, T. X, ukončila 13. 08. 2013, podľa dohody o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť zo dňa 18. 05. 2012 bola povinná vykonávať podnikateľskú činnosť po dobu 2 rokov odo dňa začatia vykonávania alebo prevádzkovania SZČ, t. j. do 31. 05. 2014. V čase, keď požiadala žalovaného o poskytnutie finančných prostriedkov už bola na rodičovskej dovolenke, nepodnikala. Navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. 4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 je súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 CSP a rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, lebo neboli dôvody na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani zmenu (§ 388 CSP). 5. Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom strany súdneho konania, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález z 12. mája 2004, sp. zn. I. ÚS 226/2003, z 27. júla 2011, sp. zn. III. ÚS 198/2011) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom - napr. § 275, § 279, § 285, § 289 CSP) musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. Súd musí v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery (NS SR 7MCdo/5/2013). Odvolací súd je toho názoru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nespĺňa tieto atribúty zásad spravodlivého konania. 6. Jednou zo základných povinností súdu je kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"), ak CSP neustanovuje inak (§ 161 ods. 1). Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením o existencii procesnej prekážky začatého konania vo vzťahu ku konaniu vedenému Okresným súdom Bratislava V. pod sp. zn. 3CbZm/146/2015. Okresný súd z dôvodu právoplatného skončenia tohto konania nezistil (správne) prekážku začatého konania a konštatoval, že neexistuje ani prekážka veci rozhodnutej, pretože predmet konania nie je totožný s týmto konaním. Neuviedol však, na základe ktorých skutkových zistení dospel k tomuto záveru, najmä ak z obsahu spisu vyplýva, že k dispozícii mal len elektronickú správu zo dňa 20. 06. 2016 Okresného súdu Bratislava V. o tom, že išlo o konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu, kde nebola posudzovaná platnosť zmluvy, resp. táto nebola ani priložená a súd vydal zmenkový platobný rozkaz len na základe predloženého prvopisu zmenky, o pravosti ktorého nemal pochybnosti. Celý spis sp. zn. 3CbZm/146/2015 Okresného súdu Bratislava V. k dispozícii nemal. Prekážka právoplatne rozsúdenej veci nastáva, ak má byť v novom konaní prejednaná rovnaká vec. Totožnosť veci je daná totožnosťou strán sporu aj totožnosťou predmetu konania. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení (rovnakého skutku). Okresný súd vôbec nezdôvodnil, či v konaní Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 3CbZm/146/2015 ide o tých istých účastníkov konania a či vzhľadom na skutkové tvrdenia nejde o rovnaký nárok (nie je zrejmé o akú zmenku v uvedenom konaní išlo, kto a kedy ju vystavil, na akú sumu, aké boli podmienky jej zaplatenia, či išlo o zmenku zabezpečovaciu, ktorá právna povinnosť bola zabezpečená), čo bude možné až po pripojení uvedeného spisu. 7. Základnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým (nález ÚS ČR, z 20. 06. 1995 sp. zn. III.ÚS 17/1995). Inými slovami u žalobcu buď musí ísť o právny vzťah už existujúci alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Okresný súd na námietku neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne reagoval, že nie je vylúčené, aby sa určovacou žalobou domáhala žalobkyňa neplatnosti zmluvy aj po tom, ako bola v inom konaní zaviazaná na plnenie. O to viac, ak tým konaním bolo skrátené konanie ukončené vydaním zmenkového platobného rozkazu, kde súd nemal povinnosť a ani nemohol) skúmať právny dôvod (tzv. kauzu) vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Ide o tvrdenie všeobecné, z ktorého nevyplýva v čom konkrétne spočíva naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení (či je jej právne postavenie v súčasnosti bez požadovaného určenia neisté, v čom táto neistota spočíva a v čom sa prejaví jej odstránenie v dôsledku požadovaného určenia neplatnosti úverovej zmluvy), a to aj s prihliadnutím na vydaný právoplatný zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 3CbZm/146/2015 Okresného súdu Bratislava V. 8. Záver okresného súdu o tom, že žalovaný predložil žalobkyni vopred pripravenú zmluvu na formulári, ktorej obsah nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, je predčasný. V ďalšom konaní sa bude okresný súd dôsledne zaoberať okolnosťami uzatvárania úverovej zmluvy, ktoré zistí najmä podrobným vypočutím žalobkyne aj obchodnej zástupkyne - svedkyne K. L. ( s ktorou dohodne termín pojednávania na dobu jej prítomnosti v SR). Žalobkyňa bude musieť ozrejmiť akým konkrétnym spôsobom zisťovala možnosť požičania peňazí, kde a ako na ňu získala kontakt p. L., ktorá sa jej ozvala (ako žalobkyňa tvrdila na pojednávaní 18.05.2016), kedy asi, akou formou a za akým účelom žalobkyňu oslovila. Následne nech žalobkyňa čo najpodrobnejším spôsobom popíše okolnosti, za ktorých došlo k podpisu žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 16.05.2014 z č. l. 34 - kde k jej podpisu došlo, čo mu predchádzalo, kto poskytol podrobné údaje týkajúce sa žalobkyne ako FO - podnikateľky, vrátane IČO, druhu živnosti, čísla účtu v žiadosti uvedené, či v súvislosti so žiadosťou o úver predložila a komu živnostenský list, daňové priznanie za r. 2013, kartu k bankovému účtu, prečo ich poskytla a kedy (ak bola o ich poskytnutie požiadaná, nech uvedie účel, ktorému mali slúžiť), či bol účet č. XXXXXXXXX/XXXX jej podnikateľským účtom a či okrem neho disponovala v uvedenom čase aj iným účtom a ak áno, prečo je v žiadosti uvedené číslo tohto účtu. Nech vysvetlí, kto vypisoval jednotlivé rubriky tejto žiadosti, či to bolo v jej prítomnosti, či skontrolovala správnosť údajov v žiadosti uvedených a ak nie, aká prekážka tomu bránila. Keďže žalobkyňa namietala, že úver nečerpala na podnikanie, nech uvedie či na túto okolnosť upozornila obchodnú zástupkyňu, aká bola jej reakcia, prípadne prečo tak neurobila, či protestovala proti predloženiu listín spojených s výkonom jej podnikateľskej činnosti, prípadne prečo to neurobila. Nakoľko bola zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX žalobkyňou podpísaná až 30.05.2014, nech uvedie presné okolnosti jej podpísania, najmä či jednotlivé zmluvné rubriky boli vypisované, resp. označované v jej prítomnosti. Nech vysvetlí, či ona sama požiadala o predloženie celej zmluvy a vyžiadala si čas na jej prečítanie a ak nie, prečo tak nepostupovala. V tejto súvislosti nech vysvetlí svoje žalobné tvrdenie, že uvedenie IČO v zmluve nemohla ovplyvniť, pokiaľ z jej výpovede vyjde najavo, že ho odovzdala obchodnej zástupkyni žalovaného k dispozícii ona sama. K rovnakým okolnostiam súd prvej inštancie podrobne vypočuje aj svedkyňu K. L.. 9. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov každého jednotlivo aj všetkých vo vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie ustáli (ne)platnosť zmluvy a ak dospeje k záveru o jej platnosti posúdi, či uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere napĺňa atribúty spotrebiteľského právneho vzťahu aj z hľadiska žalovaným uvádzaného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (C-464/01 Gruber c/a Bay Wa AG). V prípade záveru o platnom spotrebiteľskom vzťahu a platnej zmluve o spotrebiteľskom úvere sa bude zaoberať jej bezúročnosťou, resp. existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s poukazom na § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. 10. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa § 396 ods. 2 CSP. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).