Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/381/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214953 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115214953.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpená HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému A. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, A., štátny občan SR, o zaplatenie 4 833,05 € s prísl., na odvolanie žalobcu zo dňa 17 05. 2016 proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 9C 298/2015-71 zo dňa 27. 04. 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Procesný súd návrh navrhovateľa zamietol a zároveň rozhodol, že odporcovi náhradu konania nepriznáva. 2. Z dôvodov odvolania vyplýva, že žalobca sa svojim návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 15. 07. 2015 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 4 833,05 Eur s úrokom 18,90 % ročne zo sumy 2441,07 Eur od 07. 07. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3 953,46 Eur od 07. 07. 2015 až do zaplatenia, ako plnenia zo zmluvy uzatvorenej medzi Istrobankou a. s., právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom o bežnom účte a povolenom prečerpaní. Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, písomnými vyjadreniami navrhovateľa, zmluvou o bežnom účte uzatvorenou dňa 16. 06. 2005, jej dodatkami zo dňa 13. 09. 2005, 25. 08. 2006, výzvou na úhradu žalovanej sumy zo dňa 22. 10. 2012, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 04. 12. 2012, obchodnými podmienkami Istrobanky, sadzobníkom poplatkov, výpisom platieb a zistil tento skutkový stav: Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca uzatvoril s jeho právnym predchodcom Istrobankou zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov služieb, na základe ktorej mu bol zriadený bežný účet. Dodatkami 1 a 2 mu bol poskytnutý produkt povoleného prečerpania, na základe čoho mu boli poskytnuté finančné prostriedky formou kontokorentného úveru. Nakoľko odporca poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšie ako 3 mesiace, vyhlásil pohľadávku za splatnú dňom 30. 11. 2012. V dodatkoch a obchodných podmienkach bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba zmluvného úroku. Sadzba úrokovej sadzby povoleného prečerpania bola vo výške 18,90 % ročne. Navrhovateľ tiež požadoval úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne. V zmysle obchodných podmienok pre povolené prečerpanie je istina, so zaplatením ktorej je klient v omeškaní, úročená úrokom z úveru a úrokom z omeškania. Úroky z úveru a poplatky sú úročené len úrokom z omeškania. Žalovaná suma predstavuje dlh odporcu ku dňu 06. 07. 2015. Pozostáva z istiny vo výške 2 441,07 Eur, riadneho úroku vo výške 1 424,37 Eur, úrokov z omeškania vo výške 879,59 Eur a poplatkov vo výške 88,02 Eur. Na výzvu súdu podaním zo dňa 25. 09. 2015 uviedol, že v omeškaní odporca bol od 29. 02. 2012. Čo sa týka nezaplatených úrokov, úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá. Menil ju vyhlásením na svojich verejne prístupných obchodných miestach a na webovom sídle. Od 29. 04. 2013 bola vo výške 18,90 % ročne. Úroky z omeškania vo výške 879,59 Eur boli vypočítané z nedoplatkov na splátkach riadneho úroku od 29. 02. 2012. Vo vzťahu k výpočtu odkázal na predloženú špecifikáciu pohľadávky. Čo sa týka nezaplatených poplatkov vo výške 88,02 Eur, tieto požadoval za výzvu dňa 15. 08. 2012, 03. 09. 2012 a 23. 10. 2012, u každej vo výške 35,-- Eur, spolu vo výške 105,-- Eur. Časť bola uhradená dňa 26. 09. 2012. Nárok vyplýva zo sadzobníka poplatkov, článku 5 a všeobecných poplatkov platných k 01. 07. 2012. Špecifikáciu pohľadávky pripojil na č. l. 36 spisu. Zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Odporca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil. Z pripojenej zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 16. 06. 2005 č. 10006-252837050 bolo zistené, že uzatvorili zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov podľa § 708 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Dňa 13. 09. 2005 uzavreli dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte (č. l. 7), v zmysle ktorého bolo umožnené odporcovi prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte do výšky 25 000,- Sk (829,85 Eur) s úrokovou sadzbou 12 % ročne. Dňa 25. 08. 2006 uzavreli dodatok č. 2 k zmluve o bežnom účte (č. l. 8), v ktorom dojednali zvýšenie maximálneho debetného rámca na 50 000,- Sk (1 659,70 Eur) s úrokovou sadzbou 12,05 % ročne. Listom zo dňa 22. 10. 2012 navrhovateľ vyzval odporcu, aby bez meškania uhradil 228,93 Eur s príslušenstvom s upozornením, že v prípade neuhradenia dlhu vyhlási neuhradené záväzky za jednorazovo splatné. Listom zo dňa 04. 12. 2012 navrhovateľ oznámil odporcovi, že ku dňu 30. 11. 2012 sa dlh z povoleného prečerpania vo výške 3 347,39 Eur stal splatným a vyzval ho na zaplatenie do 15. 12. 2012. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2007) zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Na vzťah medzi účastníkmi sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi bolo treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o bežnom účte a o zmluve o úvere. Podľa § 710 ObZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a dodatkov k zmluve o bežnom účte), ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.). Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Povolené prečerpanie prostriedkov na bežnom účte možno v zmysle § 710 ObZ považovať za osobitnú formu úveru poskytnutého bankou majiteľovi účtu. Účastníci zmluvy si dojednali dňa 13. 09. 2005 povolené prečerpanie (t. j. úver) vo výške 829,85 Eur (25 000,-) s úrokovou sadzbou 12 % ročne a následne dňa 25. 08. 2006 si dohodli povolené prečerpanie 1 659,70 Eur (50 000,- Sk) s úrokovou sadzbou 12,05 % ročne. Ďalej je v dodatkoch len odkaz na Obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa tvrdenia navrhovateľa uplatnená suma 4 833,05 Eur pozostáva z istiny (t. j. reálne vyčerpaných peňažných prostriedkov) vo výške 2 441,07 Eur, z úrokov vo výške 1 424,37 Eur, z úrokov z omeškania vo výške 897,59 Eur a poplatkov. Istinu predstavuje nezaplatená časť poskytnutého úveru formou povoleného prečerpania, pričom navrhovateľ eviduje omeškanie dlžníka od 29. 02. 2012. Navrhovateľ napriek výzve súdu nepredniesol skutkové tvrdenia o tom, kedy dlh vznikol, teda kedy odporca dlžnú sumu vyčerpal, či tak urobil postupne, či a koľko zo žalovanej sumy vrátil, kedy sa tak stalo, takže súd nemôže preskúmať výšku uplatneného nároku z tohto titulu. Nezaplatené úroky vo výške 1 424,37 Eur boli vyčíslené od prvého čerpania do 06. 07. 2015 a základom pre ich výpočet bol aktuálny zostatok na úverovom účte. Z pripojených dôkazov nie je zrejmé, ako konkrétne a z akých súm boli počítané a či základom pre ich výpočet bola len istina alebo aj úroky, resp. poplatky. Účastníci si nedohodli pohyblivú úrokovú sadzbu. Odkaz na obchodné podmienky v tomto prípade nestačí, keďže v zmysle § 273 Obchodného zákonníka možno odkazom na obchodné podmienky uzavrieť časť zmluvy, avšak nemožno takto v spotrebiteľskej zmluve dojednať inú (pohyblivú) úrokovú sadzbu a možnosť jej jednostranného diktovania veriteľom. Úroky z omeškania vo výške 879,59 Eur boli počítané z nedoplatkov na splátkach riadneho úroku, ktoré boli splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Omeškanie odporcu s úhradou úrokov nastalo 29. 02. 2012. Sadzba úrokov z omeškania bola podľa výpisu na č.l. 36 v období od 13. 06. 2005 do 28. 02. 2013 vo výške 25 % ročne, čo je v rozpore s najvyššou prípustnou úrokovou sadzbou v občianskoprávnych vzťahoch. Aj samotná špecifikácia, ktorú navrhovateľ pripojil, bola len za obdobie od 13. 06. 2005, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa sa do omeškania mal odporca dostať už od 29. 02. 2012. Účastníci si v zmluve nedohodli výšku, počet a termíny splátok poskytnutého úveru (povoleného prečerpania), preto sa odporca dostal do omeškania po nezaplatení prečerpanej sumy na základe výzvy navrhovateľa. Jej doručenie odporcovi navrhovateľ nepreukázal. Keďže však nebol preukázaný základ nároku, súd nemohol priznať úroky z omeškania, rovnako ani dojednané úroky. Z týchto dôvodov pre neunesenie dôkazného bremena na strane navrhovateľa súd návrh zamietol. Čo sa týka poplatkov vo výške 88,02 Eur, a to po 35,- Eur za výzvy zo dňa 15. 08. 2012, 03. 09. 2012 a 23. 10. 2012, účastníci si v zmluve žiadne poplatky nedojednali, takže v tejto časti je návrh nedôvodný. Súd ešte dodáva, že aj v prípade, že by bol navrhovateľ čiastočne úspešný, súd by mu nepriznal uplatnené úroky po splatnosti pohľadávky, keď od splatnosti má nárok len na úroky z omeškania, ktoré predstavujú sankciu za omeškanie. Vzhľadom k tomu, že vzťah medzi účastníkmi predstavuje spotrebiteľskú zmluvu, súd z úradnej povinnosti mal skúmať v zmysle § 5b zákona 250/2007 Z. z., či nárok navrhovateľa nie je premlčaný. Navrhovateľ uviedol, že vyhlásil pohľadávku za splatnú dňom 30. 11. 2012, keďže odporca bol v omeškaní s vrátením viac než 2 splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Zrejme sa malo jednať o predčasnú splatnosť v zmysle § 565 O. z., ktorá mala byť dohodnutá v obchodných podmienkach. V pripojených obchodných podmienkach Istrobanky pre Maxi-konto sa však takéto dojednanie nenachádzalo. Obchodné podmienky (nepodpísané odporcom) pripojil navrhovateľ s účinnosťou od 09. 05. 2006, keď zmluva, ktorá odkazuje na tieto obchodné podmienky, bola uzatvorená dňa 16. 06. 2005. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Z týchto dôvodov súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. 3. V odôvodnení žalobca okrem iných dôvodov poukázal najmä, že rozhodnutím súdu prvej inštancie mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Dôvodil, že podaným žalobným návrhom zo dňa 08. 07. 2015 sa domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný na úhradu pohľadávky z úverovej zmluvy, na základe ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov. V priebehu konania účastníci doručili súdu prvej inštancie návrh na schválenie zmieru. 4. Okresný súd predložený návrh na schválenie zmieru uznesením zo dňa 06. 04. 2016 neschválil. 5. Súd prvej inštancie potom, čo neschválil predložený návrh na súdny zmier pokračoval v konaní po vydaní uznesenia a návrh vo veci samej zamietol. Procesný súd aj napriek tomu, že vydal uznesenie, ktorým neschválil súdny zmier a toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pokračoval vo veci. 6. Odvolateľ poukázal na ust. § 99 ods. 2 OSP, z ktorého vyplýva, že iba po právoplatnosti uznesenia mohol pokračovať v konaní. 7. Žalobca preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Uplatňoval si zároveň náhradu trov konania. 9. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 10. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu ust. § 379 CSP a § 380/15 CSP. 11. Na prejendnanie veci nenariadil pojednávanie podľa § 385 CSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. 12. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 13. Tým, že procesný súd pokračoval v konaní bez toho, aby rozhodnutie o neschválení súdneho zmieru nadobudlo právoplatnosť, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces a jeho rozsudok je preto predčasný. 14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).