Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/173/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115216274 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115216274.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EAST real & consulting, s. r. o. so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO:36 487 686, právne zastúpeného LEGAL ART, s. r. o. so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO:36 289 302 proti odporcovi 1/ F.. K. I., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX G. G., 2/ VAV HOLD, a. s. so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO:43 904 505 obaja právne zastúpení ATTORNEYS GROUP, s. r. o. so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 863 998 o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/353/2015-60 zo dňa 11. januára 2016 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/353/2015-60 zo dňa 11. januára 2016 v napadnutej časti výroku, ktorým súd zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 344,78 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia mení tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 97,56 eur. V napadnutej časti výroku, ktorým súd zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 344,78 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia mení tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 77,43 eur. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil, navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 344,78 eur, odporcovi 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 344,78 eur. Navrhovateľovi súd vrátil časť zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 92,80 eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že zmluva o pôžičke uzatvorená ústne medzi navrhovateľom a odporcom 2/, predmetom ktorej malo byť poskytnutie pôžičky odporcom 2/ navrhovateľovi zodpovedajúcej peňažným prostriedkom v celkovej výške 10.150,--eur vrátane dojednania zmluvných úrokov z omeškania v sadzbe 3M Euribor je neplatná, nakoľko navrhovateľ žiadnu takúto zmluvu s odporcom 2/ neuzavrel. Podaním doručeným súdu dňa 12.10.2015 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, na základe čoho žiadal konanie zastaviť. Okresný súd uviedol, že k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania, k takémuto úkonu nebol potrebný súhlas odporcov, preto súd konanie v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Okresný súd ďalej uviedol, že navrhovateľ dôvod späťvzatia návrhu neuviedol z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, preto súd podľa ust. § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. rozhodol, že navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania odporcu 1/ predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 344,78 eur za dva úkony právnej služby po 135,20 eur k tomu režijný paušál 2 x 8,39 eur a 20 % DPH a trovy konania odporcu 2/ pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 344,78 eur za dva úkony právnej služby po 135,20 eur k tomu režijný paušál 2 x 8,39 eur a 20 % DPH. Okresný súd pri stanovovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby nepostupoval podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len vyhlášky), ale podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky s ohľadom na to, že z dikcie ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky jednoznačne vyplýva, že jedna trinástina výpočtového základu sa považuje za základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach určenia neplatnosti právneho úkonu len vtedy, pokiaľ predmetom tohto úkonu je vec alebo právo, ktorých hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch, t. j., ktoré sú peniazmi neoceniteľné. Je potrebné v každom konkrétnom prípade skúmať, či je možné predmet právneho úkonu oceniť a v závislosti na tom stanoviť výšku náhrady nákladov. V danej veci boli predmetom právneho úkonu peniaze, t. j. hnuteľná vec, ktorá je peniazmi oceniteľná, v dôsledku čoho nemožno pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Okresný súd poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, ktorý vo svojich rozhodnutiach judikoval rovnaký právny názor. Proti uzneseniu v časti výroku súdu o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 344,78 eur podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože podľa názoru odvolateľa súd nesprávne posúdil nielen otázku určenia výšky trov, ale aj samotného nároku na priznanie trov odporcom. Navrhovateľ má za to, že napádané výroky uznesenia spočívajú a boli vydané v rozpore s právnym poriadkom. V otázke určenia povinnosti nahradiť trovy konania najmä so zreteľom na zásadu tzv. procesného zavinenia súd musí skúmať, ktorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Konajúci súd nie je oprávnený bez náležitého odôvodnenia samovoľne určiť, že výlučne z dôvodu, že navrhovateľ dôvod späťvzatia žaloby neuviedol, zavinil zastavenie konania. Ustanovenie o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené nie je obmedzené len na určité konania ani na dôvody zastavenia konania, to platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Navrhovateľ má za to, že konajúci súd z okolností späťvzatia žaloby nezistil žiadne relevantné dôvody pre priznanie práva na náhradu trov niektorému z účastníkov konania a teda ako správny postup sa javí nepriznanie náhrady trov konania ako aj trov právneho zastúpenia žiadnemu z účastníkov. Navrhovateľ síce dôvod späťvzatia neuviedol, ale odporcovia svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby rovnako nevyjadrili. Navrhovateľ tak urobil výlučne v záujme hospodárnosti konania tak, aby bolo konanie čo najrýchlejšie zastavené a stranám v konaní nevznikli ďalšie náklady. Má za to, že konštatovanie súdu o zavinení zastavenia konania navrhovateľom uvedené v odôvodnení uznesenia nemožno považovať za dostatočné a náležite odôvodnené. Ďalej uviedol, že okresný súd sa okrem iného nenáležite vysporiadal s otázkou posúdenia výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za účelom stanovenia výšky náhrady trov právneho zastúpenia, kedy vychádzal z ust. § 10 ods. 1,2 vyhlášky. Navrhovateľ v predmetnom spore uhradil súdny poplatok vo výške 99,50 eur podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej je výška súdneho poplatku z návrhu na začatie konania ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi určená jednotne vo výške 99,50 eur. Predmetom sporu v súdnom konaní bolo, aby súd určil, že zmluva o pôžičke je neplatná. Navrhovateľ sa tak domáhal odstránenia právnej neistoty v otázke určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Uviedol, že v prípade určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke sa môže iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej strany právneho úkonu. Podaným návrhom navrhovateľa sa teda nemôže priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch (uznesenie NS SR zo dňa 21.10.2010 sp. zn. 3 M Cdo 9/2009). Konajúci súd mal v danom prípade postupovať výlučne podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Navrhovateľ zároveň uviedol, že v predmetnom konaní nedošlo k vyčísleniu trov právneho zastúpenia právnym zástupcom odporcov, napriek tomu konajúci súd trovy právneho zastúpenia svojvoľne priznal a vyčíslil, a to v nesprávnej výške . Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa preskúmal a podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi 1/ a 2/ nárok na náhradu trov právneho zastúpenia neprizná a žiadnemu z účastníkov tak nevznikne nárok na náhradu trov konania. Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že s uznesením okresného súdu ako aj s jeho odôvodnením súhlasia. Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez akéhokoľvek odôvodnenia. Majú za to, že v tomto prípade konajúci súd správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov právneho zastúpenia, nakoľko zastavenie súdneho konania zavinil výlučne navrhovateľ, a to tým, že podanú žalobu vzal v celom rozsahu späť. Uvedené závery podporuje aj ustálená judikatúra, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.8. 2010 sp. zn. 5Sžo/173/2010. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa stanovenia výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby, uviedli, že v tomto prípade je možné predmet sporu oceniť peniazmi, nakoľko je ním určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, na základe ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 10.150,--eur, pričom základná sadzba tarifnej odmeny právneho úkonu bola určená práve z tejto sumy. Odporcovia si zároveň vyčíslili trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby - písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k odvolaniu. Každý vo výške 91,46 eur. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.8.2015 domáhal určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke. Písomným podaním zo dňa 12.10.2015 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie vo veci zastaviť. Okresný súd napadnutým uznesením konanie na základe späťvzatia žaloby zastavil, vrátil navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 92,80 eur a navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 344,78 eur a odporcovi 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 344,78 eur. Proti uvedeným výrokom podal navrhovateľ odvolanie. Navrhovateľ v odvolaní namietol nesprávne posúdenie tej skutočnosti, kto procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 veta prvá) Zavinenie môže existovať na strane navrhovateľa aj na strane odporcu. Na strane navrhovateľa existuje okrem iného vtedy, ak bez dôvodu vzal žalobu späť. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá). Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd správne posúdil, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, keďže dôvod späťvzatia návrhu na začatie konania neuviedol. V tejto časti sa odvolací súd s právnym názorom okresného súdu stotožnil. Odvolateľ v odvolaní ďalej namietal, že v konaní nedošlo k vyčísleniu trov právneho zastúpenia právnym zástupcom odporcov, a napriek tomu konajúci súd trovy právneho zastúpenia svojvoľne priznal, vyčíslil ich a to v nesprávnej výške. K tomu odvolací súd uvádza, že odporcovia 1/ a 2/ si trovy právneho zastúpenia vyčíslili, podaním doručeným okresnému súdu dňa 1.12.2015 (č.l. 57) a to na základe výzvy okresného súdu zo dňa 25.11.2015. Uvedená námietka navrhovateľa teda dôvodná nie je. Navrhovateľ ďalej namietal nesprávnu výšku priznaných trov právneho zastúpenia odporcovi 1/ a 2. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v tejto časti je odvolanie navrhovateľa dôvodné. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzby tarifnej odmeny sa zníži o 50 % ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Odporcovia 1/ a 2/ vo vyčíslení trov poukázali jednak na ust. § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky a jeden úkon právnej služby si vyčíslili na sumu 135,27 eur, t. j. zo sumy 10.150,--eur, v ktorej výške mali byť poskytnuté finančné prostriedky. Odvolací súd sa s argumentom okresného súdu ohľadne výšky za jeden úkon právnej služby, keď vychádzal z § 10 ods. 1 vyhlášky nestotožnil. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke. Odvolací súd s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR dospel preskúmaním veci k záveru, že v danom prípade je potrebné určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., keďže predmetom konania je určovacia žaloba, pri ktorej nie je možné vyjadriť hodnotu práva v peniazoch, napriek tomu, že bola v žalobe uvedená suma, ktorá mala byť na základe zmluvy o pôžičke poskytnutá. V danom prípade bola predmetom sporu určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, účelom právnej služby nebolo dosiahnutie určenia vlastníckeho práva k veci, ani ju vymôcť, len určiť, že takýto právny úkon je neplatný (napr. uznesenie NS SR z 29.11.2010 5 M Cdo 9/2010, rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo V 43/2011, rozsudok NS SR z 30.9.2013 7Cdo 222/2012, rozsudok NS SR z 1. 9. 2008 sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006, uznesenie NS SR z 21. 10.2010 sp. zn. 3M Cdo 9/2009). Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd v záveru, že pri určovaní výšky základnej sadzby tarifnej odmeny je potrebné vychádzať z § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 13 ods. 2. Odvolací súd potom priznal odporcovi 1/ trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 97,56 eur, t. j. za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie zo dňa 13.10.2015, v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky t. j. znížené o 50 % z dôvodu spoločných úkonov pri zastupovaní dvoch osôb á 32,26 eur , dva krát náhradu režijného paušálu á 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), 20% DPH vo výške 16,26 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Odporcovi 2/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia v rámci prvostupňového konania vo výške 77,43 Eur, t. j. dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie zo dňa 13.10.2015, spolu vo výške 64,53 Eur v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky, 20% DPH zo sumy 64,53 Eur vo výške 12,90 Eur. Náhradu režijného paušálu odvolací súd odporcovi 2/ nepriznal, nakoľko ju priznal odporcovi 1/ za obidva úkony právnej služby. Odporcovi 2/ náhradu režijného paušálu odvolací súd nepriznal s poukazom na ust. § 13 ods. 2 Vyhlášky, nakoľko išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p. s tým, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v odvolacom konaní boli čiastočne úspešní obidvaja účastníci, tak navrhovateľ, ako aj odporcovia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.