Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218218 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115218218.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľky F.. M. H., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. G., J. č. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou so sídlom vo Zvolene, Buzulucká č. 3, proti odporcovi F.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S., Q. č. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Z. H., nar. XX.XX.XXXX a S. H., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom v G. G., J. č. XXX/ XX, na čas po rozvode, obidvaja zastúpení Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/216/2015-129 zo dňa 25.02.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného na maloleté deti (tretí výrok) a v závislom výroku o trovách konania (piaty výrok) p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu (prvý výrok), maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach (druhý výrok), odporcovi uložil povinnosť platiť maloletým deťom výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku každému v sume 100,- € mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (tretí výrok), vyslovil, že styk odporcu s maloletými deťmi sa neupravuje (štvrtý výrok) a a o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (piaty výrok). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o splnení podmienok na rozvod manželstva navrhovateľky a odporcu a zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky na čas po rozvode s tým, že stretávanie odporcu s maloletými deťmi nie je potrebné upraviť. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 12.04.2003, od 27.05.2015 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nezabezpečujú chod domácnosti, nerozhodujú spoločne vo veciach rodiny a domácnosti, netrávia spolu čas ani spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu svojich maloletých detí z manželstva. Pokiaľ ide o výrok o určení výživného na maloleté deti zo strany odporcu na čas po rozvode, okresný súd vychádzal zo zistenia, že maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, odporca sa s deťmi stretáva jeden až dvakrát do týždňa; maloletý XX,- má 14 rokov, navštevuje ôsmy ročník základnej školy, mesačné výdavky na cestovanie do školy predstavujú 10,- €, stravuje sa v škole, za obedy uhrádza 20,- € mesačne, v rámci školy nenavštevuje žiadne krúžky, v základnej umeleckej škole navštevuje dramatický krúžok za ročný poplatok v sume 64,- €, maloletý je vedený v zubnej ambulancii, od roku 2014 nosí zubný strojček, na kontroly chodí jedenkrát za dva mesiace, kde uhrádza poplatok od 24,- € do 27,- €, v inej špecializovanej ambulancii nie je maloletý vedený, na začiatku školského roka uhrádzala navrhovateľka ročný poplatok 20,- €, za učebnice a pracovné zošity sa uhrádzal poplatok 25,- €, pri nástupe do školy sa mu zakupovali bežné školské pomôcky v hodnote 20,- €, ktoré sa podľa potreby dokupujú jedenkrát mesačne za 10,- €, maloletý má mobilný telefón, za ktorý sa mu uhrádza mesačne 8,- €, na stravovanie maloletého v domácnosti má navrhovateľka mesačné výdavky 50,- € až 60,- €, na oblečenie a obuv má výdavky 60,- € a drogériu 5,- €; maloletý Martin má 12 rokov, navštevuje šiesty ročník základnej školy, na cestovanie do školy má výdavky 10,- € mesačne, maloletý sa stravuje v škole, stravné predstavuje 20,- € mesačne, v rámci školy nemá maloletý žiadny platený krúžok, mimo školy oddiel pingpongový oddiel za ročný poplatok 5,- €, výdavky na turnaje uhrádza odporca, inú platenú záujmovú činnosť maloletý nemá, maloletý je vedený v alergologickej ambulancii, celoročne užíva lieky, za ktoré sa dopláca 8,- € mesačne, v inej špecializovanej ambulancii nie je maloletý vedený, na začiatku školského roka sa maloletému uhrádzal ročný poplatok 18,- €, za pracovné zošity a učebnice sa uhrádzal poplatok 20,- €, bežné školské pomôcky pri nástupe do školy zakupovala navrhovateľka za 20,- €, podľa potreby sa zakupujú za 10,- € mesačne, maloletý má mobilný telefón, za ktorý sa uhrádza 8,- € mesačne, výdavky na stravovanie maloletého v domácnosti predstavujú 50,- € mesačne, oblečenie a obuv 10,- € mesačne a drogéria 5,- € mesačne; navrhovateľka býva s maloletými deťmi v prenajatom jednoizbovom byte, za ktorý uhrádza 200,- € mesačne, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá; od 12.10.2015 je zamestnaná a dosahuje priemerný príjem v sume 1.059,89 € v čistom mesačne pri plne odpracovanom mesiaci; na maloleté deti poberá navrhovateľka rodinné prídavky a uplatnila si daňový bonus. Odporca nemá zdravotné problémy, nie je vedený ako nezamestnaný, nepoberá dávku v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi; býva v rodinnom dome, kde má výdavky na bývanie 145,- € mesačne; inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá; od 01.02.2016 do 01.08.2016 má pozastavené živnostenské oprávnenie; má vysokoškolské vzdelanie v odbore technickej kybernetiky a prax ako počítačový programátor a tiež v oblasti účtovníctva a inventarizácie; v súčasnosti nemá žiadny príjem, žije zo sumy 4.000,- €, ktorá mu bola vyplatená v januári 2016. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo zákonných kritérií a to veku, odôvodnených potrieb maloletých detí a možností, schopností a majetkových pomerov odporcu; uzavrel, že z dokazovania nevyplynul žiadny objektívny dôvod, pre ktorý by sa odporca nemohol zamestnať a dosahovať príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam a praxi; pri hodnotení možností a schopností odporcu ako povinného rodiča vychádzal z príjmu, aký je schopný si zabezpečiť v zmysle vyššie uvedených kritérií, t.j. mal preukázanú možnosť odporcu dosahovať priemerný zárobok pracovníka v národnom hospodárstve; preto dospel k záveru o výške výživného v sume 100,- € mesačne na každé dieťa zvlášť, keď poukázal na právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výživným mať zachované aspoň životné minimum, ktoré v súčasnosti na maloleté nezaopatrené dieťa predstavuje sumu 90,43 €; pri určovaní výšky výživného zohľadnil súd potrebu maloletých detí mať z výživného zabezpečené pravidelné mesačné potreby spojené s ich bývaním, ošatením, obutím, krytím školských, športových a kultúrnych potrieb, osobnostným rozvojom a zdravotným stavom; pri určovaní výšky výživného neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a keďže dosahuje mesačný príjem v sume 1.059,89 € v čistom, tento jej umožňuje podieľať sa na výžive maloletých detí aj keď od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloleté deti ako aj ich výživu v rovnakom rozsahu ako odporca, ktorého povinnosťou je podieľať sa na výžive maloletých detí vo väčšom rozsahu. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 18, § 19 ods. 1 a 2, § 22, § 23, § 24 ods. 1, 2 a 4, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj s poukazom na ustanovenie § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“); o trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenie § 144 O.s.p. Proti rozsudku okresného súdu podal odporca včas odvolanie zo dňa 18.04.2016 (č.l. 139-140 spisu). Vyčítal okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Domáhal sa zmeny rozsudku okresného súdu a určenia výživného v sume 27,13 € mesačne na každé dieťa zvlášť. Vyjadril názor, že stanovené výživné ho existenčne ohrozuje. Poukázal na skutočnosť, že v roku 2015 dosiahol priemerný príjem v sume 235,59 € mesačne, v roku 2016 má nulový príjem a v roku 2017 by mal byť jeho príjem v sume 1.223,50 € mesačne. Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že neexistujú objektívne dôvody, pre ktoré by sa nemohol zamestnať a dosahovať primeraný príjem, pretože to vylučujú dva rozhodujúce dôvody a to, že kvôli budúcemu príjmu v roku 2017 musí v priebehu roka 2016 udržiavať existujúcich zákazníkov a poskytovať im zaplatené služby (pričom všetky poplatky sa museli vynaložiť na výpočtovú techniku z dôvodu konkurenčnej ponuky), čo vylučuje možnosť zamestnať sa (preto bol aj vyradený z evidencie nezamestnaných na úrade práce) a súčasne keby aj bola možnosť zamestnať sa, nebolo by to možné z dôvodu, že 24 rokov robí v špecializovanom vývojovom nástroji Microsoft Access (asi 3 % zastúpenie vo svete a na Slovensku) a v špecifickej oblasti verejnej správy, keď nepozná firmu, ktorá by v tomto nástroji robila a potrebovala by takto špecificky zameranú osobu; poukázal aj na svoj vek 55 rokov, ktorý by tiež zohral svoju úlohu. Preto jeho jediná šanca na zárobok je pokračovanie v podnikaní v roku 2017. Aj keď ich prípad s navrhovateľkou bol špecifický a mal aj iné výhrady proti rozsudku okresného súdu, rozhodol sa na tieto rezignovať a nesúhlasiť len s určeným výživným. Dokladoval, že v roku 2016 bude mať nulový príjem, rastie mu dlh v zdravotnej poisťovni o 50,- € mesačne a jeho náklady na bývanie predstavujú sumu 145,- € mesačne, preto výživné v sume 200,- € mesačne je pre neho likvidačné, pretože v prípade trestného oznámenia zo strany navrhovateľky by musel ukončiť podnikanie, keďže tam je podmienka mať čistý register trestov; podotkol, že v tejto situácii má platiť navrhovateľke, ktorá mu pri odchode zo spoločnej domácnosti odcudzila všetku finančnú hotovosť. Plateniu výživného sa nevyhýba, ale jeho výška by mala byť určená korektne podľa aktuálnej situácie zvlášť pri samostatne zárobkovo činnej osobe. Na základe uvedeného navrhol zníženie výživného na minimálnu hodnotu v sume 27,13 € mesačne na každé dieťa zvlášť. Navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 31.05.2016 (č.l. 151-154 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu odporcu uviedla, že v konaní riadne preukázala mesačné výdavky maloletých detí, ktoré okresný súd správne vyhodnotil. Nesúhlasila s tvrdením odporcu o odcudzení finančných prostriedkov pri odchode zo spoločnej domácnosti. Odporca si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom s poukazom na nedostatočné príjmy z podnikania, žiadnym spôsobom sa však nesnaží nájsť si lepšie zamestnanie, žije vo svojom nereálnom svete budúcich vyšších príjmov z podnikania a odmieta prijať realitu. Poukázala na skutočnosť, že do pol roka od odchodu zo spoločnej domácnosti bola schopná nájsť si zamestnanie v IT sektore s dostatočným príjmom a zabezpečiť maloletým deťom bývanie v prenajatom byte. Navrhla potvrdenie rozsudku okresného súdu. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 03.05.2016 (č.l. 146 spisu) k odvolaniu odporcu navrhol potvrdenie rozsudku okresného súdu, ktorý považoval za správny v súlade so zistenými pomermi rodičov a nákladmi maloletých detí. Vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu doručil odvolací súd odporcovi a kolíznemu opatrovníkovi na vedomie. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolanie odporcu smerovalo proti napadnutému rozsudku okresného súdu len vo výroku o určení výživného na maloleté deti (tretí výrok); odvolací súd tiež preskúmal závislý výrok o trovách konania (piaty výrok); ostatné výroky napadnutého rozsudku okresného súdu neboli odvolaním odporcu dotknuté. Odvolanie odporcu nie je dôvodné. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že sú splnené podmienky na určenie výživného zo strany odporcu na maloleté deti v stanovenej sume na každé dieťa zvlášť. Odvolacie námietky odporcu nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. V podrobnostiach preto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na odvolacie námietky odporcu odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, t.j. dôkazy vykonané ohľadne pomerov účastníkov konania pre účely rozhodnutia o výživnom správne vyhodnotil. Zo spisu okresného súdu vyplýva skutkový stav tak, ako je opísaný v napadnutom rozsudku okresného súdu (v podrobnostiach aj v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku). Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci. Odvolací súd sa zhoduje s okresným súdom, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky na určenie výživného na maloleté deti zo strany odporcu v sume 100,- € mesačne na každé dieťa zvlášť, pretože v tejto výške určené výživné na základe vykonaného dokazovania zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí na jednej strane ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Maloleté deti pochádzajú z rozvedeného manželstva navrhovateľky a odporcu, vyživovacia povinnosť rodičov voči nim stále trvá, pretože obidve maloleté deti navštevujú základnú školu a vzhľadom na svoj vek nie je ani jedno z nich schopné samé sa živiť. Maloleté deti majú príjem len v podobe výživného od odporcu. Napadnutým rozsudkom boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Maloleté deti sú zdravé (maloletý Z. pravidelne navštevuje len zubnú ambulanciu a maloletý S. ambulanciu alergológa s čím sú u obidvoch spojené zvýšené výdavky), obidvaja majú výdavky najmä na stravu, oblečenie a v súvislosti s návštevou školy, obidvaja sa venujú aj mimoškolským športovým aktivitám a žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Odporca v podanom odvolaní výdavky maloletých detí žiadnym spôsobom nespochybnil, preto z nich pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd. Navrhovateľka je zdravá, zamestnaná s priemerným príjmom v sume 1.059,89 € v čistom mesačne, vyživovaciu povinnosť má len k maloletým deťom z manželstva s odporcom, okrem výdavkov na maloleté deti platí nájom v sume 200,- € mesačne. Odporca je zdravý, je držiteľom živnostenského oprávnenia v súčasnosti s pozastavenou živnosťou, nie je vedený v evidencii nezamestnaných, nepoberá dávku v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi, má vyživovaciu povinnosť len k maloletým deťom z manželstva s navrhovateľkou; má výdavky na bývanie v sume 145,- € mesačne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť maloletým deťom výživné v sume 100,- € mesačne na každé dieťa zvlášť. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť je primárna povinnosť rodičov a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami odporcu. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu okresný súd správne prihliadal na skutočnosť, že aj keď odporca nemá v súčasnosti pravidelný príjem, nejde o rozhodujúcu skutočnosť, pretože vzhľadom na jeho zdravotný stav, vek a vzdelanie je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť určené výživné; okresný súd správne prihliadol aj na sumu 4.000,- €, ktorá bola odporcovi podľa jeho vyjadrenia vyplatená v januári 2016 a ktorá má vplyv na hodnotenie jeho pomerov vo vzťahu k možnosti platiť určené výživné. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený charakterom konania o rozvod manželstva. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie v prejednávanej veci mohlo začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.