Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218360 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115218360.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Mgr. S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. XXX/XX, J. - M. L. J., proti povinnému S. K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. P. 9, XXX XX E. FG, Talianska republika, zast. JUDr. Petrom Bacíkom, advokátom, so sídlom Lazovná 45, Banská Bystrica, o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi S. K., nar. XX.XX.XXXX a P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: u povinného (matky), zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32Em/5/2015-91 zo dňa 30.11.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku č. I. p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozhodnutím v prvom výroku súdny výkon rozhodnutia vyhlásil za neprípustný a výkon rozhodnutia zastavil, a to s poukazom na § 268 ods.1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku - zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „O.s.p.“). Druhým výrokom uznesenia vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov výkonu rozhodnutia. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 07.09.2015 domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/135/2012-72 zo dňa 14.02.2013, právoplatného a vykonateľného dňa 14.03.2013. Oprávnený v návrhu uviedol, že predmetným rozsudkom bol upravený styk s maloletými deťmi tak, že je oprávnený sa s nimi stretávať každý párny piatok od 16,00 hod. do nedele do 16,00 hod. toho istého týždňa a každú nepárnu stredu od 16,00 do 19,00 hod.. Poznamenal, že povinnej bola uložená povinnosť maloleté deti na styk s ním pripraviť a odovzdať ich pred vchodom do obytného domu na P. ulici č.XX v J. J.. Dňa 04.09.2015 sa dostavil na adresu trvalého bydliska povinnej, aby si maloleté deti prevzal. Povinnú však napriek rozhodnutiu súdu nenašiel a na jeho telefonáty povinná nereagovala. Už v minulosti niekoľkokrát úmyselne obmedzovala jeho styk s deťmi a úmyselne nerešpektovala rozhodnutia súdu a súd ju už niekoľkokrát písomne vyzval, aby rozhodnutia rešpektovala. Navrhol, aby sú povinnú písomne vyzval, aby sa rozhodnutiu dobrovoľne podrobila a poučil ju o následkoch neplnenia súdneho rozhodnutia. Ďalej žiadal, aby súd v prípade neúspešnosti výzvy uložil povinnej pokutu vo výške 200,-Eur za každý nerealizovaný styk a vyzval príslušný štátny orgán, aby zastavil výplatu rodičovského príspevku a prídavku na dieťa povinnej. Súd vyzval povinnú, aby sa dobrovoľne podrobila rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/135/2012-72 zo dňa 14.02.2013, právoplatnému dňa 14.03.2013, s upozornením na následky dobrovoľného nerešpektovania súdneho rozhodnutia (možnosť uloženia poriadkovej pokuty, nariadenia zastavenia vyplácania rodinných prídavkov, nariadenia odňatia dieťaťa, znášania trov výkonu rozhodnutia). Povinná vo svojom vyjadrení, doručenom Okresnému súdu dňa 06.10.2015 uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/117/2014-194 zo dňa 24.06.2015 jej súd povolil vysťahovanie sa s maloletými deťmi na územie Talianskej republiky. Návrh v časti úpravy styku súd zamietol. V tom čase oprávnený podal proti predmetnému rozsudku odvolanie. Nakoľko deti mali od septembra 2015 nastúpiť na povinnú školskú dochádzku v Taliansku, podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia a súd uznesením č.k. 31P/117/2014-214 zo dňa 19.08.2015 udelil súhlas na dočasné vycestovanie maloletých detí z územia Slovenskej republiky na územie Talianskej republiky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní 31P/117/2014. Úpravu styku v predbežnom opatrení súd neupravoval. Predbežné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 25.08.2015. Pokiaľ oprávnený uviedol, že zmarila styk dňa 04.09.2015, neporušila žiadnu povinnosť, pretože rešpektovala rozhodnutie súdu, ktorým jej bolo umožnené s maloletými deťmi vycestovať do Talianska. V rozsudku, ktorým bol upravený styk oprávneného s maloletými deťmi bolo stanovené miesto prevzatia maloletých detí oprávneným pred vchodom do obytného domu povinnej. V rozhodnutí nie je uvedená adresa, na ktorej by si oprávnený mal maloleté deti prebrať, a teda kde by sa mala nachádzať. So súhlasom súdu opustila doterajšie bydlisko, a preto v teoretickej rovine, ak by oprávnený chcel, aby rozhodnutie o úprave styku bolo realizované v nezmenenej forme, mal by si po deti prísť do Talianska, kde s deťmi býva v súčasnej dobe so súhlasom súdu. Oprávnený však uvedené neurobil. Navrhla, aby súd zamietol návrh oprávneného ako nedôvodný, keďže sám spôsobil nerealizáciu styku, prípadne, aby súd vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný z dôvodu neskoršieho rozhodnutia súdu (uznesenie č.k. 31P/117/2014-214 zo dňa 19.08.2015), v dôsledku ktorého nemôže byť styk reálne realizovaný. V rámci sociálneho zisťovania kolízny opatrovník opakovane telefonicky kontaktoval povinnú, táto uviedla, že od 06.10.2015 má spolu s maloletými deťmi oficiálne trvalý pobyt v meste Vieste v Taliansku, kde vycestovala dňa 28.08.2015. Oprávneného informovala vopred prostredníctvom sms správy, preto nechápe, z akého dôvodu oprávnený sústavne podáva na súd návrhy na výkon súdneho rozhodnutia, keď vie, že sa odsťahovali. Ďalej uviedla, že oprávnený je v kontakte s maloletými deťmi prostredníctvom mobilnej aplikácie Viber a maloleté deti píšu oprávnenému jedenkrát týždenne mail. Poukázala na skutočnosť, že oprávnený má možnosť telefonovať maloletým deťom na mobilný telefón povinnej, ale nevolá im vôbec. Styk maloletých detí s oprávneným neprebieha, oprávnený ich osobne nenavštívil, pričom v prípade, ak by tak urobil, nebude mu brániť. V rámci sociálneho zisťovania dňa 11.11.2015 povinná uviedla, že oprávnený ju nekontaktoval za účelom, že sa dostaví s maloletými deťmi do Talianska, ale vždy predtým ako sa má s maloletými deťmi stretnúť, kontaktuje ju prostredníctvom sms správy, či sú deti pripravené na styk. Vždy mu odpíše, že sú na novej adrese a sú pripravené na styk. Povinná nesúhlasila s tvrdením oprávneného, že o maloletých deťoch nie je informovaný. Opakovane uviedla, že maloleté deti sú naďalej v kontakte s povinným prostredníctvom mobilnej aplikácie Viber, jedenkrát týždenne mu píšu mail a volajú s ním prostredníctvom mobilného telefónu matky. Dňa 10.09.2015, 21.09.2015, 24.09.2015, 05.10.2015, 08.10.2015, 20.10.2015, 22.10.2015, 05.11.2015, 16.11.2015, 23.11.2015 boli tunajšiemu súdu doručené podania oprávneného označené ako „návrh na súdny výkon rozhodnutia“, v ktorých sa oprávnený domáhal výkonu rozhodnutia- rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/135/2012-72 zo dňa 14.02.2013. Podania oprávneného boli podľa ich obsahu posúdené súdom ako oznámenia o ďalšej nerealizácii styku oprávneného s maloletými deťmi, nakoľko išlo o výkon rozhodnutia totožného exekučného titulu a podania sa týkali tých istých účastníkov konania. Oprávnený v predmetných, čo do odôvodnenia totožných, podaniach konštatoval, že povinnej bola uložená povinnosť maloleté deti na styk s ním pripraviť a odovzdať ich pred vchodom do obytného domu na Tatranskej ulici č. 81 v Banskej Bystrici. V jednotlivých podaniach oprávnený uviedol, že jeho styk s maloletými deťmi nebol realizovaný 09.09.2015, 18.09.2015, 23.09.2015, 02.10.2015, 07.10.2015, 16.10.2015, 21.10.2015, 04.11.2015, 13.11.2015, 18.11.2015. Povinná vo svojom vyjadrení, doručenom okresnému súdu dna 04.11.2015, uviedla, že ani v jednom z označených termínov nebol styk oprávneného s maloletými deťmi realizovaný. Poukázala na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/117/2014-194 zo dňa 24.06.2015 súd povolil vysťahovanie maloletých detí na územie Talianskej republiky, pričom rozhodnutie bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoP/59/2015-252 zo dňa 13.10.2015, čo do výroku o povolení vysťahovania. Poznamenala, že krajský súd výrok o úprave styku zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že maloleté deti sú v Taliansku legálne so súhlasom súdu a rozsudok o udelení súhlasu na vysťahovanie je už právoplatný. Otázka styku oprávneného s maloletými deťmi počas pobytu v Taliansku bude predmetom ďalšieho konania, a teda v teoretickej rovine by naďalej mala platiť súčasná úprava, ktorá je však vzhľadom na rozhodnutie súdov o vysťahovaní prakticky nerealizovateľná. Súd z obsahu spisu zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/19/2008 zo dňa 18.03.2008 rozvedené a na čas po rozvode manželstva schválená dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti povinnej a bol upravený styk oprávneného s maloletými deťmi. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/135/2012-72 zo dňa 14.02.2013, právoplatným a vykonateľným dňa 14.03.2013, došlo k zmene úpravy styku a súd upravil styk oprávneného s maloletými deťmi v rozsahu výroku rozsudku. Súd zároveň rozhodol, že oprávnený si má v stanovené dni a hodiny maloleté deti pred vchodom do obytného domu povinnej prevziať a v stanovené dni a hodiny ich pred vchodom do jej obytného domu odovzdať. Povinnej bola uložená povinnosť maloleté deti na styk s oprávneným pripraviť a styk s deťmi umožniť. Súd ďalej zistil, že na tunajšom súde prebieha konanie sp.zn. 31P/117/2014, v ktorom povinná žiadala o povolenie k vysťahovaniu maloletých detí a o zmenu úpravy styku. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/117/2014-194 zo dňa 24.06.2015 súd povolil vysťahovanie maloletých detí na územie Talianskej republiky a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 13CoP/59/2015 zo dňa 13.10.2015, právoplatným do výroku o povolení vysťahovania dňa 21.10.2015, potvrdil rozhodnutie okresného súdu; v časti, v ktorej súd zamietol návrh vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V rámci konania uznesením č.k. 31P/117/2014-214 zo dňa 19.08.2015 súd udelil povinnej súhlas na dočasné vycestovanie maloletých detí na územie Talianskej republiky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinná v súlade s uznesením, so súhlasom súdu dňa 25.08.2015 vycestovala z územia Slovenskej republiky na územie Talianskej republiky. Od tej doby sa s maloletými deťmi zdržuje v Talianskej republike, kde maloleté deti aj s povinnou žijú a od 06.10.2015 sú tam aj prihlásené k trvalému pobytu. Súd povolil aj vysťahovanie maloletých detí na územie Talianskej republiky, pričom rozhodnutie o povolení vysťahovania je už právoplatné. Ohľadom úpravy styku oprávneného s maloletými deťmi súdne konanie nie je ešte právoplatne ukončené a platí úprava styku stanovená rozsudkom č.k. 32P/135/2012-72 zo dňa 14.02.2013, ktorého vykonania sa domáha oprávnený. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade nie je možné rozhodnutie, ktorým je v súčasnosti upravený styk oprávneného s maloletými deťmi vykonať. Hoci rozhodnutie o úprave styku formálne existuje naďalej, nie je možné, aby prišlo k splneniu povinnosti, ktorá bola predmetným rozhodnutím uložená. Dôvodom nemožnosti vykonania rozhodnutia je skutočnosť, že maloleté deti v súčasnosti žijú na území Talianskej republiky, v osobnej starostlivosti povinnej a v zmysle rozhodnutia by malo prísť k prevzatiu maloletých detí pred vchodom do obytného domu povinnej, t.j. v súčasnosti v Taliansku. Súd je toho názoru, že vzhľadom na pobyt povinnej a maloletých detí v Taliansku sa úprava styku daná rozsudkom č.k. 32P/135/2012-72 zo dňa 14.02.2013, ktorý bol podkladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia stala objektívne nerealizovateľnou a oprávnený si len sťažene môže uplatňovať právo na styk s maloletými deťmi. Súd preto výkon rozhodnutia s poukazom na § 268 ods.1 písm. e) O.s.p. vyhlásil za neprípustný a zastavil ho. O trovách výkonu rozhodnutia súd rozhodol tak, že v zmysle § 271 O.s.p. a § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na trovy výkonu rozhodnutia, výkon rozhodnutia bol vyhlásený za neprípustný a zastavený. Proti výroku č. I uznesenia okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že: - okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia opieral len o tvrdenia matky. Matka počas celého konania vedeného tunajším súdom pod sp.zn. 31P/117/2014 tvrdila, že deti sú na vysťahovanie pripravené, ovládajú dobre taliansky jazyk, majú vytvorené vhodné podmienky na život a vysťahovanie je v ich záujme, - postupom okresného súdu bol obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv výrazným spôsobom. Okresný súd sa vôbec nezaoberal výkonom jeho rodičovských práv. Protichodné konštatovania matky nemôžu byť podkladom pre takéto obmedzenie vo výkone jeho práv. Domnieva sa, že postupom súdu a matky vznikla ujma, ktorú nezvráti absolútne nič, - takýmto postupom sa nielenže úplne zamedzil jeho styk s deťmi, ale takýto postup je spôsobilý privodiť im neprimeraný stres. Od 23.08.2015 svoje dcéry nevidel a komunikácia s nimi je pod prísnym dohľadom matky, - samotná zmena trvalého bydliska nemôže byť dôvodom zmeny rozsudku. V rozhodnutí č.k.32P/135/2012-72 je v úvode jasne vymedzená adresa, kde matka býva, taktiež povinnosť matky je v rozsudku jasne stanovená. Ak zmena adresy bráni vykonateľnosti rozsudku, tak sa za daného stavu jeho styk s vlastnými deťmi úplne zamedzil, - protichodné tvrdenia navrhovateľky, neúplnosť skutkových zistení, nesprávne vyhodnotenie už zisteného skutkového stavu, neúplnosť rozhodnutí v konaniach sp.zn. 31P/117/2014 a sp.zn. 32Em/5/2015 nemôže postačovať na odlúčenie otca od svojich detí. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica sa k odvolaniu oprávneného vyjadril v tom zmysle, že odporúča napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.1, ods.2 O.s.p. vo výroku č. I. ako vecne správne potvrdil. Krajský súd plne odkazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods.2 O.s.p.. Podľa § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 272 ods.1 O.s.p., súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe a) vykonateľného rozhodnutia súdu, b) rozhodnutia cudzieho orgánu, cudzej verejnej listiny alebo dohody uzavretej v cudzine, ktoré sú vykonateľné v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu. Podľa § 272 ods.3 O.s.p., pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce. Podľa § 268 ods.1 písm. e) O.s.p., výkon rozhodnutia sa zastaví, ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že manželstvo rodičov maloletých detí K. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/19/2008 zo dňa 18.03.2008, ktorým došlo zároveň k zvereniu maloletých detí do starostlivosti matky a k úprave styku otca s maloletými deťmi. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/135/2012-72 zo dňa 14.02.2013, právoplatným dňa 14.03.2013, súd schválil dohodu rodičov v tom znení, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi (v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia) v stanovené dni a hodiny, ďalej je oprávnený deti pred vchodom do obytného domu matky prevziať a povinný deti pred vchodom do jej obytného domu odovzdať. Matka je povinná deti na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s deťmi umožniť. Uvedeným uznesením zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/19/2008-32 zo dňa 18.03.2008 vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi- S. a P. K.. Okresný súd Banská Bystrica rozhodnutím č.k. 31P/117/2014-194 zo dňa 24.06.2015 povolil vysťahovanie maloletých detí K. na územie Talianskej republiky; v časti návrhu na úpravu styku otca s maloletými návrh zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 13CoP/59/2015-252 zo dňa 13.10.2015, právoplatným do výroku o povolení vysťahovania dňa 21.10.2015, potvrdil rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým povolil vysťahovanie maloletých detí K. na územie Talianskej republiky. V časti, v ktorej okresný súd (v prevyšujúcej časti) návrh matky zamietol, krajský súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že „pokiaľ ide o odvolanie otca maloletých proti rozhodnutiu prvostupňového súdu v časti, ktorou bol zamietnutý návrh matky na zmenu styku otca s maloletými deťmi z dôvodu, že je návrh predčasne podaný, z dôvodu, že deti sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky a tento je upravený a nie je možné zatiaľ vedieť a predpokladať aké budú mať deti školské povinnosti, vyučovanie a kedy budú mať deti školské prázdniny na území Talianskej republiky, považoval odvolací súd odvolanie otca za dôvodné. Je nesporné, že došlo k zmene pomerov, a teda je dôvod aj na zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi, nakoľko povolením vysťahovania maloletých detí do Talianska, keď bolo aj rozhodnuté predbežným opatrením o udelení súhlasu na dočasné vycestovanie maloletých detí do Talianska rozhodnutím zo dňa 19.08.2015 č.k. 31P/117/2014-214, je pôvodné rozhodnutie o úprave styku ťažko realizovateľné a je na mieste zistiť skutkové okolnosti a upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, aby neboli porušované jeho práva, aby ostal zachovaný vzťah otca a maloletých detí, čo je nevyhnutné na rozvoj vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi, umožnenie styku patrí aj k základným právam maloletých. Vzhľadom na to, že okresný súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.“ V danej veci je nesporné, že na základe právoplatného rozhodnutia súdu došlo k povoleniu vysťahovania maloletých deti K., S., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX, obe štátne občianky Slovenskej republiky, na územie Talianskej republiky, kde tieto spolu s matkou (povinnou) žijú, sú v jej osobnej starostlivosti a od 06.10.2015 sú aj prihlásení na trvalý pobyt. Čo sa týka úpravy styku oprávneného s maloletými deťmi, súdne konanie nie je ešte právoplatne ukončené, nakoľko Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 13CoP/59/2015-252 zo dňa 13.10.2015 rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/117/2014-194 zo dňa 24.06.2015 v časti, v ktorej (v prevyšujúcej časti) návrh matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi zamietol, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (z dôvodov vyššie uvedených). Do súčasnosti teda platí pre oprávneného úprava styku s maloletými deťmi, stanovená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/135/2012-72 zo dňa 14.02.2013, právoplatným dňa 14.03.2013, ktoré je podkladom pre súdny výkon rozhodnutia v prejednávanej veci podľa § 251 ods.1 O.s.p.. Vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý je záväzný pre účastníkov konania a všetky orgány (§ 159 ods.2 O.s.p.), sú jasne a nezameniteľne pre oprávneného stanovené oprávnenie, resp. povinnosť maloleté deti „pred vchodom do obytného domu matky“ prevziať, resp. ich tam odovzdať. Matka (povinná) aj maloleté deti medzičasom zmenili svoj trvalý pobyt na územie Talianskej republiky, kde aj žijú, a teda hoci rozhodnutie o úprave styku oprávneného s maloletými deťmi existuje naďalej, nie je ho možné objektívne (celkom bez ťažkostí aj ohľadom prepravy a s ňou spojených nákladov) vykonať a deti si z pred vchodu obytného domu matky (povinnej) v Taliansku aj prevziať. Preto námietky oprávneného v odvolaní, že adresa matky (v tom čase na území Slovenskej republiky- P. XX, J. J.), uvedená v záhlaví uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/135/2012-72 zo dňa 14.02.2013 je skutočnosťou, od ktorej sa v súčasnosti odvíja plnenie povinnosti matky možno považovať za irelevantné. Z týchto dôvodov niet inej možnosti, ako súdny výkon rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/135/2012-72 zo dňa 14.02.2013, právoplatného dňa 14.03.2013 vyhlásiť za neprípustný a zastaviť ho. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uznesenie okresného súdu vo výroku č.I. podľa § 219 ods.1, ods.2 O.s.p. potvrdil. V ostatnom odvolací súd len odkazuje na správnosť dôvodov napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa plne stotožňuje. Výrok č. II uznesenia okresného súdu ako odvolaním nenapadnutý, zostáva nedotknutý. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.