Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/51/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115219664 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115219664.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého L. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v V. V., dieťaťa rodičov - matky F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, V. V., a otca L. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, V. V., právne zastúpeného JUDr. Alžbetou Slašťanovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Matice Slovenskej č. 6, 965 01 Žiar nad Hronom, o zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 31P/241/2015-95 zo dňa 23. 10. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 23. 10. 2015 na základe návrhu matky maloletého o zvýšenie výživného zmenil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. P 2/1999-19 zo dňa 08. 04. 1999 vo výroku o výžive maloletého L. K., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletý“) tak, že otcovi maloletého (ďalej len „otec“) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od 24. 09. 2015 zvýšeným výživným zo sumy 500,- Sk (16,60 Eur, poznámka odvolacieho súdu) mesačne sumou 130 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že zročné výživné za čas od 24. 09. 2015 do 23. 10. 2015 vo výške 37 Eur povoľuje otcovi splácať v 10 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do úplného zaplatenia a to pod stratou výhody týchto splátok (druhý výrok). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že matka maloletého (ďalej len „matka“) sa návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo sumy zo sumy 500,-Sk (16,60 Eur) mesačne na sumu 250 Eur mesačne. Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému odôvodnila tým, že doteraz stanovená výška výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám a záujmom maloletého. Uviedla, že výživné bolo naposledy upravené v roku 1999, kedy bolo určené výživné v sume 500,- Sk (16,60 Eur) mesačne. V tom čase mal maloletý X mesiacov. Poukázala na to, že maloletý má v súčasnej dobe XX rokov, navštevuje X. ročník F. D.M. R. v V. V., kde sa učí za R., a na jeho konkrétne náklady. Uviedla, že jej zárobok je 340 Eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Okresný súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisového materiálu zistil, že práva a povinnosti rodičov k maloletému boli naposledy upravené, rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. P 2/1999-19 zo dňa 08. 04. 1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27. 04. 1999. Týmto rozhodnutím súdu bola schválená dohoda rodičov na základe, ktorej bol maloletý zverený do výchovy a opatery matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu výživným vo výške 500,-Sk (16,60 Eur) mesačne. V tom čase bolo konštatované, že sa jedná o dieťa narodené mimo manželstva, ku ktorému bolo otcovstvo dobrovoľne uznané. Rodičia dieťaťa v tom čase nežili v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečovali výchovu dieťaťa. Matka dieťaťa mala v tom čase ďalšie dve vyživovacie povinnosti, bola na materskej dovolenke, poberala dávky v materstve vo výške 5.400,- Sk (179,25 Eur) a rodinné prídavky na deti z prvého manželstva vo výške 1.630,- Sk (54,10 Eur). S deťmi žila v 3-izbovom byte, za ktorý platila nájomné s inkasom vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur). Aj otec dieťaťa mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dvom deťom, ktoré mu boli zverené po rozvode manželstva, na výživu ktorých ich matka neprispievala žiadnymi čiastkami, nakoľko bola na materskej dovolenke. Otec žil v tom čase v 3-izbovom byte, kde platil nájomné s inkasom vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur) a vlastnil motorové vozidlo zn. X. XXX. Otec dieťaťa bol zamestnaný s priemerným mesačným čistým príjmom vo výške 11.696,- Sk (388,24 Eur). Ďalej okresný súd uviedol, že je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná a výrazná zmena pomerov najmä na strane maloletého. V čase ostatného rozhodovania súdu bol vo veku O. U. a v súčasnej dobe má už XX rokov a navštevuje X. ročník F. R. v V. V.. Úmerne s rastom a jeho vekom došlo k zvýšeniu nákladov potrebných na zabezpečenie jeho stravovania, ošatenie, obutia, krytia jeho školských, kultúrnych, športových a záujmových potrieb. Matka je v súčasnej dobe zamestnaná, so zárobkom do 340 Eur mesačne a už nemá inú vyživovaciu povinnosť. S maloletým žije naďalej v 3-izbovom byte. Otec podľa potvrdenia T. E. K. X. R. L. F. F., X. X, V., poberá výsluhový dôchodok v celkovej sume 486,68 Eur mesačne. Okrem toho je zamestnaný ako W. vo firme P.-K. K. a.s., P. X/R., V., so zárobkom do 395,18 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť už nemá. Je vlastníkom osobného motorového vozidla a bytu v V. V., za ktorý platí úhrady, pričom však tento byt užíva jeho plnoletá dcéra. Následne okresný súd uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je podaný dôvodne. Od poslednej úpravy výživného na maloletého nastala taká výrazná zmena pomerov na jeho strane, ktorá odôvodňuje zmenu rozsudku súdu o výške výživného. Pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec platí výživné riadne a pravidelne, niekoľko rokov vo väčšej sume, než bolo naposledy upravené rozsudkom súdu, čím v podstate sám uznal, že sa zmenili pomery na strane maloletého a zvýšili sa náklady na jeho potreby. Preto dospel k záveru, že je v súčasných osobných a majetkových možnostiach a schopnostiach otca prispievať na úhradu potrieb maloletého mesačne sumou 130 Eur, odo dňa podania návrhu. Takto stanovená výška výživného spolu s rodinným prídavkom, ktorý matka na maloletého poberá vo výške 23,52 Eur mesačne a určitou finančnou čiastkou aj z jej strany, postačuje na krytie odôvodnených potrieb a záujmov maloletého a zodpovedá aj súčasným osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom oboch rodičov. V súvislosti s výrokom o zročnom výživnom okresný súd v odôvodnení uviedol, že zročné výživné predstavuje rozdiel medzi doteraz platenou sumou výživného a novo stanovenou sumou výživného, pričom doplatok za mesiac september 2015 predstavuje sumu 7 Eur. Spolu tak zročné výživné za čas od 24. 09. 2015 do 23. 10. 2015 predstavuje sumu 37 Eur. Túto sumu povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, až do zaplatenia a to pod hrozbou straty výhody týchto splátok. Proti rozsudku okresného súdu podal otec (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu určí vyživovaciu povinnosť voči maloletému vo výške 110 Eur mesačne. V odôvodnení odvolania uviedol, že okresný súd podľa jeho názoru „vec nesprávne právne posúdil. Uvádza síce správne právne normy, ale ich na danú situáciu vôbec neaplikuje.“ V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine a uviedol, že okresný súd zhodnotil len jednu stránku veci a to, že sa náklady na maloletého zvýšili. Nebral do úvahy jeho (otcove) schopnosti a možnosti, ktoré vyplývali z predložených dôkazov. Poukázal na to, že v konaní predložil pracovnú zmluvu, z ktorej je zrejmé, že má uzatvorený pracovný pomer len na dobu určitú. Touto skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal a ani ju nevyhodnotil, napriek tomu, že tento dôkaz bol predložený. Nie je v budúcnosti isté, či s ním zamestnávateľ uzavrieť ďalšiu zmluvu, respektíve dodatok k zmluve, ktorá by bola na dobu neurčitú. Ďalej uviedol, že súd nezohľadnil ani tie skutočnosti, ktoré vyplývali z predložených dôkazov, že keď bol jeho príjem vyšší, prispieval na maloletého vyššou sumou a tiež mu prispieval na kredit, finančne na sviatky, na nákup oblečenia a aj na cestovné. Nie je teda dôvodné predpokladať, že by tomu tak nebolo aj naďalej. Súd tiež nezohľadnil, že má podlžnosti, ktoré mu vznikli v minulosti v súvislosti s osobnou starostlivosťou o dve dcéry, ktoré sú už síce dospelé, ale dcéra U. sa objektívne nachádza v takej situácii, kedy stále potrebuje jeho finančnú pomoc. Súdom určené výživné je nad hranicou jeho aktuálnych možností a hrozí, že ho nebude vládať platiť. Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že maloletý je v takom veku, keď už má možnosť brigádovať, teda si z takéhoto príjmu môže hradiť prípadné zvýšené výdavky na svoje záľuby. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného z súdu ako vecne správny potvrdil. V súvislosti s odvolacím návrhom otca uviedla, že s výškou ním navrhovaného výživného v sume 110 Eur mesačne nesúhlasí, pretože podľa jej názoru je v jeho v možnostiach a schopnostiach platiť mesačné výživné v súdom určenej výške 130 Eur mesačne, nakoľko nemá inú vyživovaciu povinnosť. Poukázala (okrem iného) i na to, že otec je vylúčeným vlastníkom bytu v V. V., za ktorý platí všetky úhrady a to i napriek tomu, že v ňom nebýva a býva tam jeho dcéra U.C., ktorá je plnoletá, je zdravá a je v produktívnom veku a teda nič jej nebráni riadne sa zamestnať a mať príjem z ktorého by si vedela zabezpečiť svoje životné potreby. Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca odporučil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým s účinnosťou od 24. 09. 2015 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému zo sumy 16,60 Eur (pôvodne 500,- Sk) mesačne na sumu 130 Eur mesačne a vo výroku o zročnom výživnom, je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), ktoré je síce stručné, ale je dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) odvolací súd uvádza, že otec v odvolaní neuviedol žiadne také okolnosti a argumenty, ktoré by neboli prvostupňovým súdom v rozhodnutí zohľadňované a s ktorými by sa prvostupňový súd v nevysporiadal. Ak otec v odvolaní poukázal na to, že okresný súd nevzal do úvahy, že pracovnú zmluvu s aktuálnym zamestnávateľom má uzavretú len na dobu určitú a že nie je isté, či v budúcnosti s ním bude uzatvorená pracovná zmluva na dobu neurčitú, tak z tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o výživnom vychádza súd z aktuálnych okolnosti a tie boli v dobe rozhodovania prvostupňového súdu také, že jeho pracovný pomer trval a otec v rámci prvostupňového konania (a ani v rámci odvolacieho konania) nepreukázal (a dokonca ani netvrdil), že by k ukončeniu jeho pracovného pomeru malo dôjsť v blízkej dobe. Okresný súd teda nemohol prihliadať na hypotetické okolnosti. V prípade, ak by v budúcnosti došlo ku konkrétnej zmene pomerov na strane otca (napríklad, ak dôjde ukončeniu jeho pracovného pomeru z objektívnych dôvodov, teda bez jeho zavinenia), vznikne dôvod na prípadnú úpravu jeho vyživovacej povinnosti. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s ďalším argumentom otca, že okresný súd nezohľadnil, že na maloletého prispieval vyššou sumou, než na akú bol povinný prispievať na základe predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Okresný súd na túto skutočnosť poukázal v odôvodnení rozhodnutia, pričom zároveň podporne uviedol, že ak dobrovoľne prispieval vyššou sumou, je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť určené výživné. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na svoje „podlžnosti, ktoré vznikli v minulosti v súvislosti s osobnou starostlivosťou o dve dcéry“, tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ide o plnoleté dcéry, ktoré sú schopné samé sa živiť. Preto nie je dôvod, aby súd na túto skutočnosť prihliadal. Odvolací súd teda konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď vychádzal z aktuálneho celkového príjmu otca, ktorý je cca 880 Eur a zohľadnil, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Za týchto okolností možno považovať určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému vo výške 130 Eur mesačne za primerané odôvodneným potrebám maloletého, ale i objektívnym možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, t. j. otca. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.