Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/623/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115221069 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115221069.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateliek 1/ B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/ XX, XXX XX J. J., 2/ B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX J. J., obidve právne zastúpené Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti odporcom 1/ ProAuctio s.r.o., so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 408 441 a 2/ EURO CASH s.r.o., so sídlom ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637 301, právne zastúpenému JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ul. Prof. Sáru 3873/44, 974 01 Banská Bystrica, o nariadenie predbežného opatrenia, na základe odvolania odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/390/2015-79 zo dňa 11. 11. 2015, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi 2/ nariadil až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam (druhý výrok) p o t v r d z u j e .
Odvolanie odporcu 2/ proti výroku, ktorým okresný súd uložil navrhovateľkám 1/ a 2/ povinnosť, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia podali na súd návrh na začatie konania vo veci samej (tretí výrok) o d m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 11. 11. 2015 vyhovel návrhu navrhovateliek na nariadenie predbežného opatrenia a odporcovi 1/ nariadil až do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec J. J., evidovaných Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, zapísaných na LV č. XXXX, a to bytu č. XX, vchod XX, nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu so súpisným č. XXXX, postavenom na pozemkoch parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podiele na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X vo výške XXXX/XXXXXX z celku, vo vlastníctve navrhovateľky 2/ - ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“, resp. „nehnuteľnosti“ (prvý výrok). Zároveň odporcovi 2/ nariadil až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam (druhý výrok). Navrhovateľkám 1/ a 2/ uložil povinnosť, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia podali na súd návrh na začatie konania vo veci samej (tretí výrok).
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že navrhovateľky 1/ a 2/ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 16. 10. 2015 domáhali nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej zakázal odporcovi 1/ vykonať dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností na základe návrhu odporcu 1/ ako navrhovateľa dražby a odporcovi 2/ zakázal realizovať výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnili tým, že dňa 12. 10. 2015 im bolo doručené Oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX, kde predmetom dražby sú predmetné nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom je navrhovateľka 2/. Záložné právo k nehnuteľnostiam zabezpečuje pohľadávku odporcu 2/ voči navrhovateľke 1/, ktorá vznikla na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX/XX zo dňa 15. 07. 2011. Odporca 2/ mal na základe predmetnej zmluvy poskytnúť úver vo výške 15.000,- Eur navrhovateľke 1/, ktorá je v zmluve označená ako podnikateľka, s tým, že poskytnuté úverové prostriedky použije na rozvoj podnikania. V Dodatku č. 1 k Zmluve o úvere zo dňa 09. 12. 2011 bola výška úveru znížená na sumu 13.878,39 Eur. V tom čase bola navrhovateľka 1/ zapísaná v Živnostenskom registri s jediným predmetom podnikania „poskytovanie služieb pre rodinu a domácnosť“, avšak jedinou jej reálnou činnosťou v tom čase bolo príležitostné vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti pre odporcu 2/ smerujúcej k vytváraniu možnosti uzatvárať zmluvy o poskytnutí úveru. Žiadnu inú činnosť navrhovateľka 1/ na základe živnostenského oprávnenia v rozhodnom čase nevykonávala, bola len osobou zapísanou v Živnostenskom registri, nie podnikateľkou v zmysle zákonnej definície. Navrhovateľka 1/ úver preukázateľne použila na splatenie svojich záväzkov voči navrhovateľke 2/, na finančnú výpomoc pre syna žijúceho v zahraničí a na uspokojovanie základných životných potrieb jej vnuka. Celkovo uhradila odporcovi 2/ sumu 16.614,46 Eur, napriek tomu jej odporca 2/ listom zo dňa 30. 04. 2015 oznámil, že pohľadávka zo zmluvy sa stala splatnou a vyzval ju na úhradu nesplatenej istiny a úroku vo výške 27.797,79 Eur s príslušenstvom. Následne listom zo dňa 20. 07. 2015 odporca 2/ vyčíslil svoju pohľadávku na sumu 39.218,44 Eur. Listom zo dňa 19. 08. 2015 jej odporca 2/ oznámil začatie výkonu záložného práva. Keďže navrhovateľka 1/ uzavrela Zmluvu o úvere ako spotrebiteľka, je táto absolútne neplatným úkonom v zmysle § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka. Dohodnutý úrok z omeškania vo výške 73 % ročne je v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/19945 Z. z.. V rozpore s dobrými mravmi sú podľa navrhovateliek aj ďalšie ustanovenia Zmluvy o úvere. V prípade rozhodnutia o určení neplatnosti Zmluvy o úvere alebo niektorých jej častí odporca 2/ ako navrhovateľ dražby nebude disponovať pohľadávkou zabezpečenou záložným právom, nakoľko mu v takomto prípade vznikne voči navrhovateľke 1/ len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúci v nároku na vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov. Navrhovateľka 1/ však ku dňu podania tohto návrhu uhradila sumu vyššiu, ako bol poskytnutý úver. Potrebu dočasnej úpravy pomerov odôvodnili navrhovateľky tým, že výkonom dobrovoľnej dražby by došlo k fakticky nereparovateľnej zmene ich práv, pretože navrhovateľka 1/ by stratila akúkoľvek reálnu možnosť nadobudnúť späť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim záloh. Na druhej strany, v prípade nariadenia predbežného opatrenia by žiadnym spôsobom nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia odporcov, nakoľko existencia a platnosť záložného práva odporcu 2/ nebude takýmto predbežným opatrením žiadnym spôsobom dotknutá. Jediným obmedzením odporcu 2/ bude časovo presne ohraničené obmedzenie jeho práva realizovať výkon záložného práva. Vydanie predbežného opatrenia nebude mať žiadny negatívny vplyv ani na existenciu alebo výšku pohľadávky odporcu 2/. Navrhovateľka 1/ sa návrhom na začatie konania vo veci samej bude domáhať určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodov uvedených v ustanovení § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka pričom pre prípad neúspechu v konaní o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere bude žiadať o vydanie rozhodnutia, ktorým bude stanovená výška pohľadávky odporcu 2/ zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam. V súvislosti s navrhovateľkami uplatneným petitom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd konštatoval, že v ňom došlo k chybe v písaní, pretože navrhovateľky v petite za výlučného vlastníka nehnuteľnosti označili navrhovateľku 1/ avšak z obsahu samotného návrhu, ako aj z príslušného listu vlastníctva vyplýva, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve navrhovateľky 2/. V súvislosti s osvedčením skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia okresný súd uviedol, že z výpisu z príslušného (presne špecifikovaného) listu vlastníctva zistil, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je navrhovateľka 2/. Na predmetnej nehnuteľnosti viazne ťarcha spočívajúca v záložnom práve pre pohľadávku spoločnosti EURO CASH s.r.o. so sídlom ČSA 24, Banská Bystrica, IČO: 36 367 301, číslo zmluvy V XXXX/XXXX. Z predloženého Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19. 08. 2015 okresný súd zistil, že odporca 2/ oznámil navrhovateľkám začatie výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach, a to pre pohľadávku vzniknutú z titulu Zmluvy o podnikateľskom úvere č. XXXXXX/XX zo dňa 15. 07. 2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 09. 12. 2011, ktorá
je zabezpečená záložným právom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 15. 07. 2011, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXXX/XXXX. Z predloženého Oznámenia o dražbe zn. XXXXXXX zo dňa 02. 10. 2015 mal okresný súd preukázané, že došlo k začatiu výkonu záložného práva, a to predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra dražieb sp. zn. XXXX/XXXX mal preukázané, že prvé kolo dražby sa bude konať dňa 11. 12. 2015 o 9.00 hod. Po zohľadnení osvedčených skutkových okolností a právnych skutočností dospel okresný súd k záveru, že „pokiaľ ide o výkon dobrovoľnej dražby zo strany odporcu 1/ a záložného práva zo strany odporcu 2/, súd považuje za osvedčené nebezpečenstvo reálne hroziacej ujmy, ako aj dôvodnosť potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi konania do rozhodnutia vo veci samej. V dôsledku realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe by v konečnom dôsledku mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na tretiu osobu, čím by v prípade úspechu navrhovateliek vo veci samej došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Nariadený rozsah predbežného opatrenia je podľa názoru súdu primeraný, nariadením tohto predbežného opatrenia nevznikne odporcovi 1/ ani odporcovi 2/ žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmenil - záložné právo naďalej existuje a dočasne pozastavený je len jeho výkon. Na základe uvedených skutočností súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a jeho príloh dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je možné vyhovieť. Preto súd o návrhu navrhovateľky 1/ a navrhovateľky 2/ na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.“ V závere odôvodnenia rozhodnutia okresný súd uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia navrhovateľky nepodali návrh vo veci samej a nejedná sa o konanie, ktoré by súd mohol začať v zmysle § 81 ods. 1 O. s. p. z úradnej moci, preto podľa § 76 ods. 3 O. s. p. uložil navrhovateľkám povinnosť, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia podali návrh vo veci samej. Zároveň poukázal na ustanovenie § 77 ods. 1 písm. a) O. s. p., z ktorého vyplýva, že predbežné opatrenia zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania.
Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku, ktorým nariadil odporcovi 2/ do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam (druhý výrok) a do výroku, ktorým uložil navrhovateľkám 1/ a 2/ povinnosť, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia podali na súd návrh na začatie konania vo veci samej (tretí výrok) podal odporca 2/ (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. V odôvodnení odvolania namietal, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatku riadneho odôvodnenia. Ďalej namietal nedostatok právomoci súdu. V tejto súvislosti poukázal na to, že v článku XI. Zmluvy o úvere č. XXXXXX/XX zo dňa 15. 07. 2011 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich z touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadenému pri Rozhodcovskom súde Banská Bystrica, s. r. o.. Keďže medzi zmluvnými stranami bola podľa uvedeného článku Zmluvy o úvere dohodnutá rozhodcovská doložka, nie je podľa jeho názoru daná právomoc konajúceho súdu, a to nie len rozhodnúť vo veci samej (o určenie neplatnosti právnych úkonov), ale v nadväznosti na to aj nariadiť predbežné opatrenie. Týmto odporca 2/ vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu a na základe toho žiadal, aby odvolací súd konanie zastavil. Okrem toho namietal, že jedným zo zákonných predpokladov nariadenia predbežného opatrenia je i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ku dňu, keď okresný súd rozhodoval o nariadení predbežného opatrenia (11. 11. 2015) však na strane navrhovateliek 1/ a 2/ neexistovalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, z dôvodu, že ešte pred nariadením predbežného opatrenia došlo k upusteniu od vykonania dražby, a to Oznámením o upustení od dražby, ktoré bolo preukázateľne dňa 09. 11. 2015 zverejnené v Obchodnom vestníku 215/2015. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto navrhovateľke 1/ a navrhovateľke 2/ žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy nehrozilo v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia a nehrozí ani v dobe rozhodovania odvolacieho súdu. Z tohto dôvodu považuje návrh navrhovateliek na nariadenie predbežného opatrenia za nedôvodný. Okrem toho odporca 2/ spochybnil i dôvodnosť nároku navrhovateliek vo veci samej. V tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľky vo svojom návrhu uvádzajú, že vo veci samej sa chcú domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere, alternatívne určenia výšky pohľadávky z titulu zmluvy o úvere. Z ich návrhu vyplýva, že zmluvu o úvere považujú za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 39 a 39a Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že podľa ich názoru mala navrhovatelia 1/ pri
odpise úverovej zmluvy postavenie spotrebiteľky. Ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka však nemôže byť ani aplikované na prejednávaný prípad, nakoľko uvedené ustanovenie je účinné odo dňa 01. 06. 2014 a predmetná zmluva o úvere bola uzavretá pred 01. 06. 2014. Aj keby navrhovateľka 1/ skutočne mala postavenie spotrebiteľky (čo on spochybňuje a popiera), má za to, že uvedená samotná skutočnosť by ani teoreticky nemohla zakladať absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere ako celku. Okrem toho odporca 2/ v odvolaní namietal, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľky nezdôvodnili a dokonca ani netvrdili existenciu naliehavého právneho záujmu ohľadom určovacej žaloby, ktorú mienia uplatniť v konaní vo veci samej. Neosvedčením naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe veci samej, nie je ani osvedčená dôvodnosť nároku vo veci samej, čo znamená, že nie je daný základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia. V závere odôvodnenia odvolania odporca 2/ namietal, že tretím výrokom odvolaním napadnutého uznesenia bola navrhovateľke 1/ a navrhovateľke 2/ uložená povinnosť, aby v lehote do 60 dní podali žalobu vo veci samej. Uvedený výrok je podľa jeho názoru „nevykonateľný“, a to z dôvodu jeho neurčitosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má odporca 2/ za to, že dôvody na nariadenie predbežného opatrenia nie sú dané, a v závislosti od právneho posúdenia veci zo strany odvolacieho súdu navrhol, aby bolo konanie zastavené (z dôvodu nedostatku právomoci konajúceho súdu), alternatívne aby bolo odvolaním napadnuté uznesenie (v odvolaním napadnutej časti) zmenené tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta (v prípade, ak podľa názoru odvolacieho súdu je daná právomoc konajúceho súdu).
Navrhovateľky a ani odporca 1/ sa k odvolaniu odporcu 2/ nevyjadrili.
Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým nariadil odporcovi 2/ do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam (druhý výrok) podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil, a odvolanie odporcu 2/ proti výroku, ktorým uložil navrhovateľkám 1/ a 2/ povinnosť, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia podali na súd návrh na začatie konania vo veci samej (tretí výrok) podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odmietol.
V súvislosti s námietkou odporcu 2/ uvedenou v odvolaní, že v tomto prípade nie je daná právomoc všeobecné súdu, pretože v predmetnej zmluve o úvere bola dohodnutá rozhodcovská doložka odvolací súd uvádza, že z jeho rozhodovacej činnosti mu je známe, že rozhodcovské doložky uzatvorené vo forme a spôsobom, ako v tomto prípade, predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože sa nejedná o individuálne dojednanie, ale o dodávateľom formulárovo vopred pripravený návrh dohody, ktorej obsah nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Za situácie, keď s ohľadom na okolnosti vyplývajúce z návrhu možno dôvodne predpokladať, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah (čo sa preukáže alebo vyvráti až v konaní vo veci samej), nie je možné prihliadať na zatiaľ spornú rozhodcovskú doložku a v dôsledku toho navrhovateľkám nepriznať právo na súdnu ochranu. Za tohto stavu odvolací súd konštatuje, že v tejto veci je daná právomoci všeobecného súdu.
Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené okresným súdom na základe návrhu navrhovateliek pred začatím konania vo veci samej.
Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal (§ 76 ods. 1 písm. e/, f/ O. s. p.).
Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.
Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie predbežného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie predbežného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.
V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu navrhovateliek na nariadenie predmetného predbežného opatrenia bolo zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Tento účel vyplýva z ich dôvodnej a oprávnenej obavy, aby eventuálnou realizáciou výkonu zákonného záložného práva zo strany odporcu 2/ (formou vykonania dobrovoľnej dražby) nedošlo k zhoršeniu ich faktického a právneho postavenia, prípadne, aby nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Ďalej je nesporné, že navrhované predbežné opatrenie má priamo väzbu na konanie vo veci samej, predmetom ktorého bude platnosť respektíve neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere, eventuálne otázka existencie, prípadne výšky pohľadávky odporcu 2/ voči v navrhovateľke 1/. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže byť navrhovateľka 1/ v konaní vo veci samej úspešná. Rovnako to nemohol posudzovať ani okresný súd v dobe, keď rozhodoval o nariadení predmetného predbežného opatrenia, avšak v tej dobe už mal osvedčené, že odporca 2/ v spolupráci s odporcom 1/ vykonal konkrétne kroky smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností. V tejto otázke sa odvolací súd plne stotožňuje so skutkovou i právnou argumentáciou okresného súdu uvedenou v odôvodnení rozhodnutia, ktorá je jednak dostatočne podrobná, ale je i jasná, zrozumiteľná a presvedčivá. Už samotná vyššie uvedená okolnosť je dostatočným dôvodom na nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Okrem toho, existuje tu i ďalšia zásadná otázka a to, či existuje skutkový a právny dôvod na realizáciu zákonného záložného práva formou dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností, ak je sporná existencia, eventuálne výška pohľadávky odporcu 2/ voči navrhovateľka 1/, ktorá by mala byť dôvodom na realizáciu zákonného záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Nariadené predbežné opatrenie preto malo za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej (v ktorom sa budú riešiť i vyššie uvedené pochybnosti a otázky, pričom navrhovateľka 1/ v ňom nemusí byť úspešná), nebol zo strany odporcu 2/ realizovaný eventuálny výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia navrhovateliek. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie predmetného predbežného opatrenia.
Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentom odporcu uvedeným v odvolaní, že v tomto konaní nebola osvedčená dôvodnosť a potreba nariadenia predbežného opatrenia. Odvolací súd sa vo viacerých skutkovo a právne obdobných veciach (napr. v uznesení č.k. 17Co/95/2011 z 26. 04. 2011, v uznesení č. k. 12Co/83/2013 z 19. 04. 2013, 12Co/437/2014 z 09. 06. 2014 a 12Co/503/2015, ale i v uznesení č. k. 12Co/126/2013 z 16. 07. 2013, z ktorého vychádzal prvostupňový súd v tomto konaní) zaoberal otázkou osvedčenia dôvodnosti a potreby nariadenia predbežného opatrenia. Okresný súd pri nariadení predbežného opatrenia vychádzal z konštantných a ustálených právnych záverov odvolacieho súdu (uvedených vo vyššie citovaných rozhodnutiach) a keďže i odôvodnenie jeho rozhodnutia korešponduje s doterajšou argumentáciou odvolacieho súdu, odvolací súd naň v celom rozsahu odkazuje. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s argumentom odporcu, že neboli osvedčené základné skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Medzi takéto základné skutočnosti v tejto veci totiž patrí skutočnosť, že zo strany odporcu hrozí realizácia záložného práva vo forme dražby predmetnej nehnuteľnosti, čo bolo v konaní listinnými dôkazmi osvedčené (pričom je nepodstatné, že zatiaľ došlo k upusteniu od konania dražby, pretože v prípade nenariadenia predbežného opatrenia by zo strany odporcu 2/ mohlo kedykoľvek dôjsť opätovnému zahájeniu procesu dobrovoľnej dražby) a ďalej skutočnosť, že právnym dôvodom dražby je záväzok navrhovateľky 1/ vyplývajúci z predmetnej úverovej zmluvy, ktorej neplatnosti sa v priebehu prvostupňového konania mieni domáhať. Za takto osvedčeného skutkového stavu je teda daný dôvod na to, aby došlo k dočasnej úprave pomerov účastníkov konania
formou predbežného opatrenia, ktorého legitímnym účelom je jednak to, aby do vyriešenia sporu vo veci samej (v ktorom navrhovateľka 1/ skutočne nemusí byť úspešná) nedošlo k realizácii výkonu záložného práva, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (bytu a príslušenstvom) na tretiu osobu, čím by sa v priebehu konania vo veci samej dostali navrhovateľky nielen do výrazne horšieho právneho postavenia, ale i do veľmi zhoršeného faktického postavenia (ohrozenia bytových podmienok). Ako správne konštatoval okresný súd, nariadený rozsah predbežného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu, pričom nariadením tohto predbežného opatrenia nevznikne odporcovi 2/ žiadna zásadná ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti sa nezmenil, nakoľko predmetné záložné právo naďalej existuje a dočasne je pozastavený len jeho výkon. Ak by odporcovi 2/ predsa len nariadeným predbežným opatrením nejaká konkrétna ujma vznikla, navrhovateľkám vznikne za podmienok uvedených v ustanovení § 77 ods. 3 O. s. p. povinnosť (a odporcovi 2/ právo) na náhradu takejto ujmy.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým nariadil odporcovi 2/ do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Ako už bolo uvedené, odporca 2/ podal odvolanie i proti výroku, ktorým okresný súd uložil navrhovateľkám 1/ a 2/ povinnosť, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia podali na súd návrh na začatie konania vo veci samej (tretí výrok). Keďže týmto výrokom nebola odporcovi 2/ uložená žiadna povinnosť a ani sa ho priamo nedotýka, odvolací súd jeho odvolanie do tohto výroku podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odmietol. V súvislosti s uvedeným výrokom odvolací súd uvádza, že ide skutočne o všeobecný výrok, v ktorom absentuje presné vymedzenie žaloby vo veci samej, avšak vzhľadom k tomu, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konkretizoval predmet konania vo veci samej, nejedná sa o taký nedostatok, pre ktorý by bolo potrebné uznesenie okresného súdu v uvedenom výroku považovať za zjavne nesprávne a v dôsledku toho ho zrušiť, eventuálne zmeniť.
Predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup, preto sa o náhrade trov konania spojených s týmto procesným úkonom rozhoduje až v rámci rozhodnutia vo veci samej, čo vyplýva aj z výkladu ustanovenia § 145 O. s. p. Z uvedeného dôvodu nebolo o trovách odvolacieho konania rozhodnuté.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.