Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/182/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115221832 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115221832.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne C. R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Ulica X. H. XX, XXX XX L. L., právne zastúpenej JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, ustanoveným právnym zástupcom z radov advokátov na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica zo dňa 17. 08. 2015, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andra Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15C/185/2015-45 zo dňa 01. 03. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.1 Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie", resp. „prvoinštančný súd") rozsudkom zo dňa 01. 03. 2016 návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol (prvý výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania titulom jeho právneho zastúpenia vo výške 178,99 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). 1.2 Z odôvodnenia uznesenia prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 28. 10. 2015 domáhala aby súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 obsahuje neprijateľné podmienky, a to výšku RPMN a výšku ročnej úrokovej sadzby úveru a ďalej určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 je neplatná a zároveň aby určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 sa považuje za bezúročnú a bez poplatov. Súčasne žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného na náhradu trov konania titulom trov jej právneho zastúpenia. 1. 3 O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol s poukazom na v tom čase platné ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p."), tak že žalovanému ako úspěšnej strane sporu (do 30. 06. 2016 - účastníkovi konania) priznal právo na náhradu trov voči žalobkyni, ktorá v spore úspěšná nebola. 2. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadla výrok o trovách konania (druhý výrok). V odôvodnení odvolania uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nemožno súhlasiť, pretože súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že jej návrh na uzavretie zmluvy na tlačive vypracovanom žalovaným nebol zo strany žalovaného akceptovaný, ale naopak bol pozmenený a zo strany žalovaného išlo o nový návrh, ktorý už žalobkyňa neakceptovala. Absolútnu neplatnosť právného úkonu teda v zmysle uvedeného jednoznačne zavinil žalovaný, pretože išlo o ním predpripravené znenie a ním určený postup pri uzatváraní zmluvy. Keďže žalovaný následne na základe absolútne neplatnej zmluvy vykonával ďalšie kroky (podal žalobu na rozhodcovský súd a v inom obdobnom prípade aj návrh na začatie exekúcie) žalobkyňa sa obrátila na Centrum právnej pomoci, ktoré jej priznalo nárok na bezplatnú právnu pomoc, určilo zástupcu z radov advokátov, kterého poverilo vypracovaním žaloby, na základe ktorej sa žalobkyňa mala domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok a určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Skutočnosť, že súd nakoniec skonštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobu v dôsledku uvedeného zamietol, nemôže byť na jej ťarchu, nakoľko uzavretie neplatnej zmluvy spôsobil žalovaný. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby súd v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Odvolanie žalobkyne bolo podané osobne dňa 06. 04. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01.07.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP"). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti." Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP á contrario a rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenia, ani na jeho zrušenie. 6. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 28. 10. 2015 domáhala aby súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 obsahuje neprijateľné podmienky, a to výšku RPMN a výšku ročnej úrokovej sadzby úveru a ďalej určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 je neplatná a zároveň aby určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Súčasne žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného na náhradu trov konania titulom trov jej právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01. 03. 2016 návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol (prvý výrok) vychádzajúc zo skutočnosti, že nedošlo k uzavretiu platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania titulom jeho právneho zastúpenia vo výške 178,99 Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) s poukazom na v tom čase platné ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. 7. V predmetnom prípade prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podlˇa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., teda aplikujúc zásadu úspechu v konaní, na základe ktorej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu úspešnému žalovanému. Odvolací súd po zvážení argumentov uvedených v odvolaní žalobkyne a po podrobnom oboznámení sa s rozhodnutím prvoinštančného súdu vo veci samej, zistil, že ide o prípad hodný osobitného zretelˇa, že sú tu výnimocˇné okolnosti, ktoré je potrebné vziatˇ do úvahy a je na mieste aplikácia ustanovenia § 257 CSP. 8. V odvolaní žalobkyňa poukazuje na v tom čase platné ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., (aktuálny ekvivalent - § 257 CSP), podlˇa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zretelˇa, nemusí súd výnimocˇne náhradu trov konania celkom alebo scˇasti priznatˇ. Aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku prichádza do úvahy v prípadoch, kedˇ sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zretelˇa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo scˇasti neprizná. Musí však ístˇ o celkom výnimocˇný prípad, ktorý musí bytˇ v rozhodnutí odôvodnený. Výnimocˇnostˇ môže spocˇívatˇ v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach týkajúcich sa strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zretelˇa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadatˇ aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Je potrebné vziatˇ do úvahy aj to, ako by sa uložená povinnostˇ na náhradu trov konania dotkla neúspešnej strany sporu, ale zárovenˇ je potrebné prihliadnutˇ aj na to, ako by sa nepriznanie náhrady trov konania dotklo pomerov úspešnej strany sporu. Pokialˇ súd dospeje k záveru, že pri zohlˇadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, môže rozhodnútˇ o trovách konania podlˇa § 257 CSP. 9. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je žalobný návrh žalobkyne o určenie, že zmluva o revolvingovom č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 obsahuje neprijateľné podmienky, o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 a určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 sa považuje za bezúročnú a bez poplatov. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01. 03. 2016 návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol (prvý výrok). V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z dôvodu absencie obligatórnych údajov v zmluve o revolvingovom úvere by súd považoval revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov avšak za predpokladu, že zmluva je platná. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nakoľko nedošlo k uzavretiu platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere, potom pri posúdení prejudiciálnej otázky vo vzťahu k predmetu prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby v danej veci v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p., a to s prihliadnutím na formuláciu znenia petitu žaloby a následné určenie čo do navrhovaného znenia prvého petitu žalobného návrhu o tom, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to výšku RPMN a výšku ročnej úrokovej sadzby úveru, čomu nezodpovedá ani jednoznačná formulácia petitu ohľadom presného znenia neprijateľných podmienok, ktorému žiadala žalobkyňa vyhovieť. Právne zdôvodnenie vo vzťahu k prvému navrhovanému petitu žalobného návrhu sa týka aj tretieho navrhovaného petitu žalobného návrhu žalobkyne. Z už popísaných dôvodov s prihliadnutím na formuláciu petitu žaloby súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, vychádzajúc zo skutočnosti, že nedošlo k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 10. Odvolací súd prihliadol aj na argumentáciu žalobkyne v odvolaní v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne z dôvodu, že nedošlo k uzavretiu platnej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v dôsledku čoho podľa súdu prvej inštancie nebolo možné konštatovať, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a považuje sa bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko k takýmto záverom možno dospieť len v prípade platnej zmluvy. Návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy na tlačive vypracovanom žalovaným nebol zo strany žalovaného akceptovaný, ale naopak bol pozmenneý a zo strany žalovaného išlo o nový návrh, ktorý už nebol žalobkyňou akceptovaný. Absolútnu neplatnosť právného úkonu podľa žalobkyne jednoznačne zavinil žalovaný, pretože išlo o ním predpripravené znenie a ním určený postup pri uzatváraní zmluvy. Keďže žalovaný následne na základe absolútne neplatnej zmluvy vykonával ďalšie kroky (podal žalobu na rozhodcovský súd a v inom obdobnom prípade aj návrh na začatie exekúcie) žalobkyňa sa obrátila na Centrum právnej pomoci, ktoré jej priznalo nárok na bezplatnú právnu pomoc, určilo zástupcu z radov advokátov, kterého poverilo vypracovaním žaloby, na základe ktorej sa žalobkyňa mala domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok a určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Skutočnosť, že súd nakoniec skonštatoval, absolútnu neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobu v dôsledku uvedeného zamietol, nemôže byť na ťarchu žalobkyne, nakoľko uzavretie neplatnej zmluvy spôsobil žalovaný. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti s prihliadnutím na argumentáciu žalobkyne v odvolaní odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí neposúdil komplexne okolnosti relevantné pre rozhodovanie o náhrade trov konania a na rozhodovanie o náhrade trov nesprávne aplikoval v tom čase platné ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Na strane žalobkyne sú v danom prípade dané dôvody na aplikáciu § 257 CSP v celom rozsahu, a tieto skutočnosti odvolací súd považuje za také, ktoré si zasluhujú osobitný zreteľ. Podľa názoru odvolacieho súdu prihliadnuc na majetkové pomery žalovaného, nepriznanie náhrady trov konania sa nedotkne jeho pomerov. 12. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd zmenil výrok rozsudku o trovách konania (druhý výrok) tak, že žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnila (§ 262 ods. 1 CSP) a ich vznik nemá odvolací súd preukázaný ani zo spisu, a preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).