Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222006 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115222006.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Kataríny Katkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti B. J., nar. XX.XX.XXXX a O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z. Z., Z. č. XXXX/XX, obidve zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky Ing. M. J., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z. Z., Z. č. XXXX/XX a otca V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., č. XX, v odvolacom konaní zastúpeného JUDr. Pavlom Boroňom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Martina Rázusa č. 25, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/273/2015-42 zo dňa 08.12.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 01.10.2015 platiť maloletému B. J., nar. XX.XX.XXXX výživné v sume 70,- € mesačne a maloletej O. J., nar. XX.XX.XXXX výživné v sume 80,- € mesačne, v obidvoch prípadoch vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie od 01.10.2015 do 30.04.2016 v sume rozdielu medzi zvýšeným výživným a skutočne zaplateným výživným na každé dieťa zvlášť p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v splátkach v sume 10,- € mesačne na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich. Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 35P/29/2012-26 zo dňa 17.04.2012 v časti o určení výživného na maloleté deti. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť maloletému B. zvýšené výživné v sume 90,- € mesačne a maloletej O. v sume 90,- € mesačne s účinnosťou od 01.10.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (prvý výrok), súčasne uložil otcovi povinnosť zaplatiť maloletým deťom zameškané výživné za obdobie od 01.10.2015 do 08.12.2015 u každého v sume 80,- € a to v mesačných splátkach v sume 10,- € mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok (druhý výrok) a vyslovil, že napadnutým rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 35P/29/2012-26 zo dňa 17.04.2012 vo výroku o výživnom na maloleté deti (tretí výrok). Okresný súd rozhodoval o návrhu matky maloletých detí na zvýšenie výživného na sumu 100,- € mesačne na každé dieťa s účinnosťou od 01.09.2015. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba necelých štyroch rokov; maloletý Peter prestúpil z prvého ročníka základnej školy do piateho ročníka základnej školy, čiže na druhý stupeň, má 11 rokov, nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, je vedený v alergologickej ambulancii, kde počas sezóny užíva lieky, na ktoré sa dopláca 5,- €; maloletá O. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala materskú školu, bola vedená v očnej ambulancii; v súčasnosti má maloletá osem rokov a navštevuje tretí ročník základnej školy; v súkromnej umeleckej škole navštevuje hru na gitare za mesačný poplatok 23,- €, naďalej nosí okuliare; prestup maloletého B. na druhý stupeň základnej školy a prestup maloletej O. z materskej školy na prvý stupeň základnej školy považoval okresný súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu výšky výživného; okresný súd mal tak jednoznačne a nepochybne preukázané zvýšené výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb a zdravotného stavu maloletých detí; otec v čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem v sume 340,- € mesačne, okrem toho si privyrábal; v súčasnosti je otec dlhodobo evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 15,90 € a na základe dohody o pracovnej činnosti ako čašník dosahuje príjem v sume 60,99 € mesačne; otec iné vyživovacie povinnosti nemá; z vyjadrenia otca nevyplynul žiadny objektívny dôvod, pre ktorý by sa nemohol zamestnať a dosahovať príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi a zdravotnému stavu; otec napriek absolvovanej operácii nie je invalidný, zdravotne ťažko postihnutý, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, nezabezpečuje starostlivosť o žiadne maloleté dieťa; otec je vyučený ako čašník, v čom má aj dlhoročnú prax a preto je v jeho možnostiach, schopnostiach sa zamestnať aj mimo miesta trvalého bydliska a dosahovať tak príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy; okresný súd pri hodnotení možností a schopností otca nevychádzal len z preukázaného príjmu, ale z príjmu potencionálneho, ktorý si je schopný otec zabezpečiť; okresný súd mal tak aj na strane otca preukázanú zmenu pomerov spočívajúcu vo zvýšení jeho príjmu; s prihliadnutím na valorizačnú klauzulu považoval návrh matky za dôvodný; pri určovaní samotnej výšky zvýšeného výživného vychádzal z veku a odôvodnených potrieb maloletých detí a možností, schopností a majetkových pomerov otca; na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s vyššie uvedenými zákonnými kritériami zvýšil výživné otcovi na každé maloleté dieťa zo sumy 50,- € mesačne na sumu 90,- € mesačne; pri určovaní výšky zvýšeného výživného zohľadnil právo maloletých detí mať zachované aspoň životné minimum, ktoré práve takto zvýšeným výživným majú zachované a tiež právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov; v neposlednom rade okresný súd pri zvyšovaní výšky výživného zobral do úvahy dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, t.j. necelé štyri roky a tým vývoj cien spotrebného koša; okresný súd poznamenal, že otec si musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktoré sú vzhľadom na svoj vek plne odkázané na výživu zo strany svojich rodičov a preto musí vyvíjať takú snahu a úsilie, aby sa zamestnal; okresný súd vzal do úvahy, že otec sa nepodieľa na osobnej starostlivosti o maloleté deti, preto je jeho povinnosťou podieľať sa na výžive maloletých detí vo väčšom rozsahu; okresný súd neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom; príjem matky u jej zamestnávateľa sa od poslednej úpravy výživného znížil, v súčasnosti matka dosahuje čistý príjem v sume 294,03 € mesačne, naďalej je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, ktorý sa zvýšil na sumu 165,80 € mesačne; inú vyživovaciu povinnosť nemá; od matky nemožno spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloleté deti, chod domácnosti ako aj ich výživu v rovnakom ako otec. Počiatok zvýšenia výživného okresný súd určil od 01.10.2015, t.j. od mesiaca, v ktorom si matka podala riadny návrh na zvýšenie výživného. Otcovi vzniklo zročné výživné za obdobie od 01.10.2015 do 08.12.2015 (t.j. do rozhodnutia so veci samej) na každé maloleté dieťa v sume 80,- €, ktoré mu povolil splácať v splátkach po 10,- € mesačne spolu s bežným výživným. Okresný súd súčasne vyslovil, že došlo k zmene rozsudku o poslednej úprave výživného na maloleté deti. Svoje rozhodnutie oprel okresný súd o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 75 ods. 1 prvá veta, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Proti rozsudku okresného súdu podal otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 03.01.2016 (č.l. 49-53 spisu). Vyjadril názor, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že prestup maloletého B. z prvého na druhý stupeň základnej školy predstavuje podstatnú zmenu jeho pomerov, pretože za takúto zmenu pomerov by bolo možné považovať jeho prechod na školu vyššieho stupňa, t.j. na strednú školu, kedy sa zvyšujú náklady na výživné maloletého dieťaťa, ktoré je množné považovať za podstatnú zmenu pomerov; vyjadril názor, že ani z matkou vyčíslených výdavkov nevyplýva, že prechodom do piateho ročníka základnej školy sa nejakým spôsobom zmenili nároky na výživu maloletého B., ktorý nevykonáva žiadnu mimoriadnu mimoškolskú činnosť zvyšujúcu jeho nároky na výživu a ani nie je predpoklad, že je vzhľadom na svoj vek v pubertálnom období so zvýšenými výdavkami na stravu. Vyčítal okresnému súdu, že nesprávne posúdil schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov prispievať na výživu svojich detí a v tejto súvislosti najmä nesprávne posúdil ďaleko vyšší sociálny status matky, ktorý jej s ohľadom na jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery umožňuje prispievať na výživu v ďaleko väčšom rozsahu; vyplýva to predovšetkým z jej vysokoškolského vzdelania, ktoré ju predurčuje na lepšie postavenie na trhu práce, čo potvrdzuje jej príjem a stabilné zamestnanie ako aj zo skutočnosti, že spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome v podielovom spoluvlastníctve so svojim bratom, kde má samostatnú bytovú jednotku, čo je v absolútnom protiklade so sociálnym postavením otca, ktorý je dlhodobo nezamestnaný a je pre neho východiskom z núdze, že môže bývať v rodinnom dome spolu s rodičmi a neplatiť nájom; navyše matka maloletých detí je rentiérka, pretože spolu so svojim bratom prenajíma byt v Z. Z., s ktorou skutočnosťou sa okresný súd vôbec nevysporiadal a to ani zistením príjmu matky z tohto prenájmu a ani zohľadnením, že rentiérstvo je v kapitalistickom systéme hodnotené ako jeden z najvyšších stupňov postavenia fyzickej osoby; rozdiel v sociálnom postavení je zrejmý zo skutočnosti, že napriek nárastu nákladov si matka uhrádza poistenie v sume 27,60 € mesačne, keď o takomto sociálnom statuse sa otcovi nemôže v súčasnosti ani snívať. Okresný súd v napadnutom rozsudku pri zvyšovaní výživného vzal do úvahy dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného a tým aj vývoj cien spotrebného koša; v tomto smere oprel okresný súd svoje rozhodnutie o skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde, pretože podľa oficiálnych štatistických informácii je Slovenská republiky od roku 2014 v deflácii, t.j ceny spotrebného koša nerastú, ale sa znižujú a teda životné náklady občanov Slovenskej republiky sa zlepšujú a nie zhoršujú, keď podľa zverejnených informácií bude deflácia pokračovať aj v roku 2016 z dôvodu zníženia dane z pridanej hodnoty na základné druhy potravín, zvýšenia svetovej produkcie ropy a opatrení Európskej centrálnej banky. Otec vyjadril názor, že otázku zvýšenia výživného je potrebné posudzovať komplexne a vo vzájomnej súvislosti s ohľadom na reálnu skutočnosť a nie z formálnych hľadísk bez vnímania ducha Zákona o rodine; poukázal na skutočnosť, že doterajšie výživné riadne platí a nepožiadal o jeho zníženie ani v čase, keď bol dlhodobo práceneschopný a bez svojho zavinenia nedostával ani dávky nemocenského poistenia; zdôraznil, že vyvíja maximálnu snahu o získanie adekvátnej pozície na pracovnom trhu so záujmom získať dlhodobý pracovný pomer, podľa jeho názoru sa však všetci občania nemôžu zamestnať v Bratislave alebo v zahraničí; poukaz okresného súdu, že sa má zamestnať v zmysle jeho potenciálneho príjmu, považoval otec za formalistický prístup. Na základe uvedeného otec navrhol zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu v zmysle zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka písomným podaním zo dňa 12.01.2016 (č.l. 65 spisu). Navrhla potvrdenie rozsudku okresného súdu. Poukázala na to, že maloletý B. je v pubertálnom veku, o čom otec netuší, pretože deti nenavštevuje; nároky na objem stravy sa zvýšili, po príchode zo školy čaká na maloletého olovrant a dve (niekedy tri) večere, pretože je v období rastu. Maloletá O. má mimoškolské aktivity, krúžok gitary za poplatok 23,- € mesačne (12,- € krúžok gitary plus 11,- € splátka hudobného nástroja) a 10,- € ladička; za školský klub platí 9,- € mesačne; tiež škola v prírode bude stáť 94,- € (preddavok 50,- € je už zaplatený). Mobilný telefón využívajú maloleté deti len na prijímanie hovorov od nej a od svokry. Jej vysokoškolské vzdelanie je irelevantné, pretože má predovšetkým záujem pracovať. Z prenájmu bytu získa sumu 95,- € mesačne, preto jej výdavky za dom predstavujú len 60,- € mesačne; za byt platí daň z nehnuteľnosti a z príjmu v sume 200,- € ročne. Životné poistenie si platí kvôli snahe zabezpečiť maloleté deti keby sa vyskytla nečakaná životná situácia a jej životná poistka nijako nesúvisí s výživným na maloleté deti. Otec sa do jeho finančnej situácie dostal sám, pretože už počas spoločného života nemal záujem pracovať a výplatu často prepíjal; ani v súčasnosti nemá otec záujem pracovať na trvalý pracovný pomer z čisto špekulatívneho postoja, pretože je na neho uvalená exekúcia. Cena ropy nemá na nich vplyv, pretože nevlastní auto, maloleté deti jazdia mestskou hromadnou dopravou a lístky poklesom ceny ropy nezlacneli. Pokiaľ ide o zníženie dane z pridanej hodnoty školská jedáleň ich stojí 41,20 € mesačne; na stravu a základné hygienické potreby minú 360,- € mesačne, čo predstavuje celý jej čistý príjem z práce; tým, že je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku má aj určité obmedzenia a nemôže vykonávať vysokokvalifikovanú prácu, ale stále má snahu pracovať, aby finančne zabezpečila maloleté deti. Vyjadrenie matky k odvolaniu doručil okresný súd právnemu zástupcovi otca na vedomie (č.l. 66 spisu). K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník písomným podaním zo dňa 08.01.2016 (č.l. 64 spisu). Navrhol potvrdenie rozsudku okresného súdu, ktorý považoval za vecne správny. Vyjadril názor, že deti sa majú právo podieľať na životnej úrovni rodičov. V starostlivosti o maloleté deti nezistil žiadne nedostatky; matka maloletých detí preukázala oprávnené výdavky spojené s návštevou základnej školy ako aj náklady súvisiace so zabezpečením bývania maloletých detí ako aj ich ošatenia, obutia, stravovania, kultúrnych a športových potrieb. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Odvolanie otca je čiastočne dôvodné. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť len ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a podobne); pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého však nevyvodil správne právne závery ohľadom dopadu zmeny pomerov maloletých detí a otca na výšku výživného. Odvolací súd sa síce stotožňuje so záverom okresného súdu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného na maloleté deti zo strany otca, konkrétnu výšku výživného však okresný súd nestanovil správne. Maloleté deti pochádzajú z rozvedeného manželstva matky a otca, vyživovacia povinnosť rodičov voči nim stále trvá, pretože maloleté deti vzhľadom na svoj vek navštevujú základnú školu a nie sú schopné samé sa živiť. Maloleté deti majú pravidelný príjem len v podobe výživného od otca. Otec doteraz určené výživné platí; s maloletými deťmi sa pravidelne nestretáva. Matka plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v rozhodujúcom rozsahu osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním ich bývania, pretože maloleté deti boli matke v rozsudku o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti. Od poslednej úpravy výživného zo strany otca voči maloletým deťom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí a otca; na strane matky maloletých detí v podstate k zmene pomerov nedošlo. Naposledy bolo výživné na maloleté deti zo strany otca upravené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 35P/29/2012-26 zo dňa 17.04.2012 s účinnosťou od 24.05.2012 v sume 50,- € mesačne na každé dieťa zvlášť; v tom čase navštevoval maloletý Peter prvý stupeň základnej školy a maloletá XX,XX navštevovala materskú školu; otec v čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem v sume 340,- € mesačne; v súčasnosti je otec dlhodobo evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 15,90 € a na základe dohody o pracovnej činnosti ako čašník dosahuje príjem v sume 60,99 € mesačne; matka maloletých detí v čase poslednej úpravy výživného dosahovala príjem zo zamestnania v sume 320,- € mesačne, dostávala odmeny v sume 40,- € mesačne a poberala invalidný dôchodok v sume 152,- € mesačne; v súčasnosti matka dosahuje príjem zo zamestnania v sume 294,03 € v čistom mesačne a poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 165,80 € mesačne a podľa vlastného udania má príjem v podobe nájomného v sume 95,- € mesačne. U maloletého B. došlo k zmene pomerov v tom smere, že je starší a zvýšili sa najmä jeho výdavky na stravu; u maloletej O. došlo k zmene pomerov najmä v súvislosti s nástupom na základnú školu; obidve detí navštevujú základnú školu v Z. Z.. Pri rozhodovaní odvolací súd predovšetkým prihliadal na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplývajú zvýšené výdavky maloletých detí spojené so štúdiom, stravou a oblečením; u maloletého Petra pravidelné oprávnené výdavky predstavujú sumu 25,- € mesačne na cestovné do školy, sumu 22,- € mesačne na stravu v škole, sumu 7,- € mesačne na školské pomôcky, sumu 5,- € mesačne na lieky a sumu 30,- € mesačne na oblečenie a obuv, t.j. výdavky spolu v sume 89,- € mesačne; u maloletej O. pravidelné oprávnené výdavky predstavujú sumu 25,- € mesačne na cestovné do školy, sumu 20,- € mesačne na stravu v škole, sumu 9,- € mesačne na školský klub, sumu 7,- € mesačne na školské pomôcky, sumu 23,- € mesačne na gitarový krúžok a sumu 20,- € mesačne na oblečenie a obuv, t.j. výdavky spolu v sume 104,- € mesačne (u obidvoch detí odvolací súd medzi oprávnené náklady nepočítal vreckové v sume 10,- € mesačne, ktoré nemožno považovať za nevyhnutné); výživné v sume 70,- € mesačne na maloletého XX,- a v sume 80,- € mesačne na maloletú XX.XX.XXXX tak podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí vo vzťahu ku schopnostiam a možnostiam otca (doterajšie výživné v sume 50,- € mesačne na každé dieťa už vzhľadom na zmenu pomerov odôvodneným potrebám maloletých detí nezodpovedá); napriek zníženiu príjmu otca oproti stavu v čase poslednej úpravy výživného aj podľa názoru odvolacieho súdu je v zistených možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa v rámci výživného na zvýšených výdavkoch maloletých detí tak, ako to odôvodnil okresný súd v napadnutom rozsudku, preto odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a uložil otcovi povinnosť s účinnosťou od 01.10.2015 platiť maloletému Petrovi zvýšené výživné v sume 70,- € mesačne a maloletej O. zvýšené výživné v sume 80,- € mesačne (a to vzhľadom na vyššie výdavky a výraznejšiu zmenu pomerov v dôsledku nástupu na základnú školu). Pokiaľ ide o podstatné odvolacie námietky otca, podľa odvolacieho súdu ani vyšší príjem a majetkové pomery matky neodôvodňujú záver, aby sa popri osobnej starostlivosti o maloleté deti a zabezpečovaní bývania maloletým deťom vo väčšom rozsahu podieľala na výživnom, pretože svoju vyživovaciu povinnosť si v rozhodujúcom rozsahu plní práve osobnou starostlivosťou o maloleté deti a čiastočne aj peňažnou formou, pretože určené výživné nepokrýva všetky zistené oprávnené výdavky maloletých detí. Na druhej strane aj otec si musí byť vedomý svojej prvoradej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, vyučenie a ostatné schopnosti a možnosti zabezpečiť si dostatočný príjem na jej plnenie (vzhľadom na potenciálny príjem, z ktorého bolo potrebné vychádzať, je však dôvodné brať do úvahy len nevyhnutné oprávnené náklady maloletých detí); opačný prístup navrhovaný otcom by bol v rozpore so záujmami maloletých detí, pretože z dokazovania ani podľa odvolacieho súdu nevyplynul žiadny objektívny dôvod na strane otca, ktorý by mu bránil riadne sa zamestnať a dosahovať dostatočný príjem na pnenie vyživovacej povinnosti. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil. V dôsledku rozhodnutia súdu vzniklo otcovi zameškané výživné za obdobie od 01.10.2015 do 30.04.2016 v sume rozdielu medzi zvýšeným výživným a skutočne zaplateným výživným na každé dieťa zvlášť (nakoľko odvolaciemu súdu nie je známe, akú časť výživného splatného od 01.10.2015 otec do rozhodnutia odvolacieho súdu v skutočnosti zaplatil podľa § 155 ods. 3 O.s.p. sumu zameškaného výživného vyjadril iným nezameniteľným spôsobom; v prípade exekúcie na zameškané výživné za uvedené obdobie by bolo na otcovi, aby preukázal, akú sumu výživného skutočne zaplatil); na zaplatenie zameškaného výživného povolil odvolací súd otcovi vzhľadom na jeho aktuálne pomery splátky v sume 10,- € mesačne na každé dieťa zvlášť (t.j. spolu v sume 20,- mesačne) splatné spolu s bežným výživným (§ 160 ods. 1 druhá veta O.s.p.). Týmto súčasne došlo k zmene rozsudku o poslednej úprave výživného na maloleté deti. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie v prejednávanej veci mohlo začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.