Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222065 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115222065.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Z., U. Z., nar. XX. XX. XXXX, a H. U. S., nar. XX. XX. XXXX, deti bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov - matky U. Z., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, tohto času bytom Dr. N. - Z. XX, XXXX J., F. republika, štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Ivetou Marcinovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Slobody 13, 071 01 Michalovce, a otca M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H. č. XXX, štátny občan SR, v konaní o zmenu výchovného prostredia maloletých detí, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 36P/31/2015-150 zo dňa 16. 05. 2016, r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom na maloleté deti Sedilekové (výrok v poradí II.), p o t v r d z u j e . Vo zvyšku zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté deti Z., a to maloletú U. Z., nar. XX. XX. XXXX, a maloletú H. U. S., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach. 2. Aplikujúc ust. §-u 26 Zákona o rodine okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že od doby, kedy boli obe maloleté deti zverené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/331/2012-73 zo dňa 04. 06. 2013 na základe schválenej rodičovskej dohody do osobnej starostlivosti otca, došlo k podstatnej zmene pomerov, najmä na strane matky maloletých detí, ktorá preukázala zabezpečenie bytových podmienok, ako aj finančné zabezpečenie, znalosť miestnych pomerov, možnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti maloletým deťom, či ich povinnú školskú dochádzku v Rakúsku. Podľa predloženej nájomnej zmluvy z 02. 03. 2015 a predpisu úhrad platného od 01. 01. 2016 má matka maloletých detí prenajatý na dobu neurčitú na ulici Dr. N. - Z. XX, J., trojizbový byt s priľahlými miestnosťami. Súčasne má matka maloletých detí uzatvorenú služobnú zmluvu u zamestnávateľa InCaTec Austria, GmbH, Wels na prácu upratovačky a okrem toho má od 19. 10. 2015 aj pracovnú zmluvu, ako pomocný kníhviazač v trvalom pracovnom pomere na mieste Freiung 25, Wels. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že matka od marca 2015 sama obýva pre tri osoby dostatočne veľký byt blízko centra mesta, v tichom prostredí, s podmienkami pre trávenie voľného času deťmi, blízko je lekár ako aj základná škola, v ktorej majú obe deti potvrdené miesta už od školského roka 2015/2016. Maloleté deti sú na uvedené prostredie adaptované, strávili tu letné prázdniny v roku 2015, ale aj Vianoce a Silvestra roku 2015. Na strane matky maloletých detí preto nastali podľa súdu také okolnosti, ktoré predstavujú oproti stavu v čase posledného rozhodovania závažnú zmenu pomerov, ktorú je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o návrhu na zmenu doterajšieho výchovného prostredia maloletých detí. Okresný súd naviac podľa §-u 43 ods. 1 Zákona o rodine prihliadal aj na vôľu maloletých detí, ktoré vyslovene uviedli, že túžia byť s matkou. Na základe uvedeného, súd návrhu matky vyhovel a maloleté deti jej zveril do osobnej starostlivosti. Zároveň bol napadnutým rozsudkom zrušený dohľad nad maloletými deťmi v zmysle §-u 37 ods. 8 Zákona o rodine, ktorý stratil zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matke svoj účel ( výrok v poradí III. ) . 3. V poradí druhým výrokom okresný súd uložil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na ich výživu, a to výživným vo výške 100 € mesačne na každé dieťa zvlášť, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom súd vychádzal z kritérií uvedených v ust. §-u 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, t. j. z veku, odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj možností, schopností a majetkových pomerov otca. Mal za preukázané, že celkový mesačný príjem otca vrátane výživného plateného matkou a rodinných prídavkov na štyri deti, spolu s príjmom jeho družky, predstavujú približne 1 100 € mesačne s tým, že mu trvá vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi V. a voči maloletému synovi M.. Matka maloletých detí dosahuje príjem mesačne vo výške približne 1 660 €, z ktorej hradí mesačne náklady na bývanie spolu vo výške 721 € a mesačne spláca úver vo výške 150 €, ako aj súdom určené výživné, spolu vo výške 170 € mesačne, má náklady na lieky na alergiu, ktorou trpí. K príjmom matky pristúpi i rodičovský príspevok na obe deti, prípadne príspevok na bývanie. Matka maloletých detí má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi M., ktorý bol zverený do starostlivosti otca. Pokiaľ ide o maloleté deti, tieto špeciálne, nákladné záujmy nemajú, nákladné a časté je však navštevovane stomatologickej ambulancie, keďže dievčatá majú problematický chrup, H. U. S. už nosí, U. Z. bude mať zubný strojček, jeho hodnota je 450 €. Okrem toho U. Z. chodí aj do ortopedickej ambulancie. 5. Napadnutým rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/331/2012-73j zo dňa 04. 06. 2013 vo výroku o výchove a výžive maloletej D. Z. a maloletej H. U. S.. 6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, a to dňa 30. 05. 2016. Odvolanie podal do výroku o určení vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď sa nestotožnil s výškou jemu uloženej povinnosti prispievať na deti výživným vo výške 100 € mesačne na každé dieťa zvlášť. Zdôraznil, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému 17 ročnémuXXo ktorého matka nejaví žiaden záujem, platí len výživné vo výške 50 € a okrem toho na dieťa ničím neprispieva. Namietal, že doposiaľ, kým boli maloleté deti zverené do jeho výchovy a opatery, na ne matka prispievala sumou 59,75 € na maloletú Sabinu a vo výške 56,43 € na maloletú S.. Matka má vzhľadom na vykonané dokazovanie zjavne dostatok finančných prostriedkov, keď preukázala aj svoje bytové podmienky - má prenajatý byt, za ktorý mesačne platí 603 € za nájom a 118 € za energie. Naviac dostane ešte pomoc na bývanie, ako aj prídavky na deti. Z uvedeného pre neho vyplýva značný nepomer medzi finančnými možnosťami a schopnosťami ich, ako rodičov. Jeho príjem naopak predstavuje mesačne 443 € v čistom, poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti a výživné na maloletého M. vo výške 50 € mesačne. V súčasnej dobe naviac živí aj svoju družku. Z uvedeného príjmu musí hradiť výdavky nielen na prevádzku domu, na ktorej sa podieľa spolu so svojimi rodičmi, ale aj na stravu, oblečenie, obuv, či študijné náklady a iné potreby maloletého M., ktorý je blízko veku dospelých a maloletého V., ktorý začne navštevovať prvý ročník základnej školy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom zmenil tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej U. Z. výživným vo výške 59,75 € mesačne a na výživu maloletej H. U. S. sumou 56,43 € mesačne. 8. Kolízny opatrovník maloletých detí k odvolaniu otca v písomnom vyjadrení uviedol, že odvolaciemu súdu odporúča, aby rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, nakoľko maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a výživné, ktoré bolo určené okresným súdom je primerané možnostiam, schopnostiam aj majetkovým pomerom otca detí, ako aj potrebám maloletých detí. 9. Vyjadrenie matky k odvolaniu nebolo podané. 11. Okresný súd napadnutý rozsudok vydal dňa 16. 05. 2016 s tým, že krajskému súdu, ako súdu odvolaciemu, bola vec predložená dňa 21. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Zb. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte aj ,,CMP“), ktorý v zmysle §-u 395 ods. 1 CMP upravuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. §-u 395 ods. 1 CMP a §-u 395 ods. 2 CMP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 395 ods. 1 CMP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 395 ods. 2 CMP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 36/1995). 13. V dôsledku odvolania otca maloletých detí krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte ,,CSP“), prejednal odvolanie v zmysle §-u 62 až 67 CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP (a contrario), rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom vo výške 100 € mesačne na každé dieťa zvlášť (výrok v poradí II.), vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania (výrok v poradí V.) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 14. Vo zvyšku, teda vo výrokoch, ktorým boli obe maloletého deti zverené do osobnej starostlivosti matky (výrok v poradí I.), ktorým bol zrušený dohľad nad maloletými deťmi (výrok v poradí III.) a ktorým bola konštatovaná zmena rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/331/2012-73 zo dňa 04. 06. 2013 (výrok v poradí IV.), neboli odvolaním otca maloletých detí napadnuté, preto zostávajú v zmysle §-u 367 ods. 2 CSP nedotknuté. 15. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd nepovažuje odvolanie otca maloletých detí voči rozsudku okresného súdu, ktorým bola určená jeho vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom na sumu 100 € mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku za opodstatnené, a to z nasledovných dôvodov: 18. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal v tomto rozsahu (o určenie výšky výživného) dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil podľa §-u 191 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa §-u 220 ods. 2 CSP. odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom (výrok v poradí II.) a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu uvádza nasledovné: 19. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 10 jeho odôvodnenia výslovne uviedol, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z kritérií uvedených v ust. §-u 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Jednoznačne teda prihliadal aj na vek maloletých detí, ich odôvodnené potreby a súčasne prihliadal na možnosti a schopnosti a majetkové pomery nielen otca, ale oboch rodičov, keďže zohľadňoval i osobné zárobkové a majetkové pomery matky maloletých detí. Okresný súd pri rozhodovaní okrem ďalších dôkazov vychádzal ohľadne zisťovania príjmu otca maloletých detí aj z jeho vyjadrenia k návrhu z januára roku 2016, v ktorom sám tvrdil, že jeho celkový mesačný príjem predstavuje približne 1 100 €, ktorý v tom čase zahŕňal aj príjem, ktorý mala dosahovať jeho družka ( cca 250 € mesačne, ktorý dosahovala ako úväzok na 75 % ). Z uvedeného vyjadrenia však vyplýva aj to, že príjmami, ktoré predstavovali príjmy do domácnosti, bol nielen príjem jeho, ako otca maloletých detí, ale i príjem jeho rodičov, starej matky a jeho sestry. Príjem družky, ktorý naviac už v tom čase predstavoval úväzok len na 75 %, nie je skutočnosťou, ktorá by sama o sebe spochybňovala právne závery okresného súdu o celkových osobných, sociálnych zárobkových a majetkových pomeroch otca maloletých detí, u ktorého k zmene pomerov pokiaľ ide o jeho zamestnanie a príjem z neho plynúci, v porovnaní s mesiacom január 2016, nenastala. 20. Pri určovaní výšky výživného v zmysle vyššie už uvedeného §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine je totiž potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských potrieb, športových záujmov a pod.. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom vo výške 100 € mesačne na každé dieťa zvlášť rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Naviac odvolací súd uzatvára, že pred všetkými výdavkami, ktoré rodičom vznikajú, je vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom prvoradou zákonnou povinnosťou, teda výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. 21. K argumentom otca maloletých detí uvedených v odvolaní týkajúcich sa či už zárobkových pomerov oboch rodičov, prípadne odôvodnených potrieb maloletých detí, odvolací súd dodáva, že sám otec maloletých detí v písomnom vyjadrení z januára 2016 (č. l. 65 spisu) vyčíslil mesačné výdavky na maloleté deti, ktoré len pokiaľ ide o zabezpečenie ich stravy, obedov v škole, oblečenia a obuvi, liekov a zdravotných pomôcok, výdavkov na zubára predstavujú 484,60 € na obe maloleté deti mesačne, teda vo výške 242,30 € na každé dieťa zvlášť. Aj z uvedeného preto vyplýva, že ustálenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom vo výške 100 € mesačne na každé dieťa zvlášť zohľadňuje len tie najzákladnejšie potreby maloletých detí a ktoré špecifikoval otec maloletých detí na základe osobnej starostlivosti o ne. 21. Okresný súd zároveň dôvodne prihliadal i na ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré otcovi maloletých detí trvajú voči maloletému XX. Vzhľadoma voči maloletému M., a pokiaľ má otec maloletých detí za to, že vyživovacia povinnosť voči maloletému M. nie je ustálená v primeranej výške, uvedené skutočnosti by eventuálne mohli byť predmetom posúdenia v konaní o vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému M., teda v inom konaní. V súčasnej dobe okresný, ako i odvolací súd vychádzal z toho, v akej výške je vyživovacia povinnosť voči maloletému M. určená súdnym rozhodnutím. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie, ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd podľa §-u 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca voči obom maloletým deťom sumou 100 € mesačne na každé dieťa zvlášť (výrok v poradí II.) vrátane výroku o náhrade trov konania, ako výroku súvisiaceho, ako vecne správne potvrdil. 23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).