Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222428 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115222428.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Kataríny Katkovej, ako členiek senátu, vo veci starostlivosti o maloletú S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P., č. XXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky N. G. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P., č. XXX, a otca G. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G., č. XXX, v súčasnosti bytom v J. nad J., D. č. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 36P/37/2015-55 zo dňa 18.01.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd otcovi povinnosť platiť maloletej zvýšené výživné v sume 140,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.11.2015 (prvý výrok), zročné výživné za obdobie od 01.11.2015 do 18.01.2016 v sume 150,- € povolil súd otcovi splácať v splátkach v sume 20,- € mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok (druhý výrok) a vyslovil, že napadnutým rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/199/2010-43 zo dňa 19.10.2010 vo výroku o výživnom na maloletú (tretí výrok). Okresný súd rozhodoval o návrhu matky maloletej na zvýšenie výživného zo sumy 90,- € mesačne na sumu 180,- € mesačne. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného na maloletú ubehla doba päť rokov, maloletá má v súčasnosti šesť rokov, navštevuje prvý ročník základnej školy v J. J., tiež navštevuje tanečnú školu a záujmový krúžok; na maloletú vynakladá matka výdavky v sume 30,- € až 40,- € mesačne na cestovné, v sume 20,- € mesačne na stravné, v sume 15,- € polročne na ZRPŠ, v sume 34,50 € na jednorazový poplatok na školské pomôcky, v sume 20,- € mesačne na školské pomôcky na doma, v sume od 30,- € do 40,- € mesačne na oblečenie; v auguste 2015 vynaložila matka náklady v sume do 20,- € na zakúpenie pomôcok na telesnú a výtvarnú výchovu; maloletá nosí okuliare, ktoré jej každoročne zakupuje matka za sumu 60,- €; náklady na lieky predstavujú sumu 20,- € ročne; zdravotný stav maloletej je dobrý, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii. Okresný súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného sa matke zvýšili výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obutím a krytím školských a kultúrnych potrieb maloletej; maloletá je vo veku, kedy je plne odkázaná na výživu zo strany svojich rodičov; otec maloletej bol v čase poslednej úpravy výživného samostatne zárobkovo činnou osobou, avšak prerušil živnostenské oprávnenie a následne sa evidoval ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce; bol nezamestnaný, ale nebol poberateľom žiadnej dávky, pričom svoj príjem vyčíslil na sumu 700,- € až 900,- € mesačne v hrubom; okrem maloletej mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť; v súčasnosti je otec maloletej odo dňa 31.12.2015 opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce s tým, že do tohto dátumu bol živnostník v stavebníctve; nemá žiadny príjem; podľa vlastného vyjadrenia bol jeho hrubý príjem za rok 2015 od 3.800,- € do 4.200,- €, t.j. v sume 300,- € mesačne; okrem maloletej má vyživovaciu povinnosť k ďalšej maloletej dcére v sume 50,- € mesačne; je vyučený stolár, prax má v tejto oblasti a v oblasti stavebníctva; jeho zdravotný stav je dobrý; vzhľadom na zvýšené výdavky na maloleté dieťa, považoval okresný súd návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný; pri určovaní samotnej výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb a veku maloletej ako aj z možností a schopností otca a zvýšil výživné zo sumy 90,- € mesačne na sumu 140,- € mesačne; okresný súd mal za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá aj vývoju životných nákladov; pri zvýšení výšky výživného neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej; matka maloletej je v súčasnosti na materskej dovolenke; poberá rodičovský príspevok v sume 203,- € mesačne a tiež prídavky na dve deti; iný príjem nemá; daňový bonus nepoberá; okrem maloletej má vyživovaciu povinnosť k ďalšej maloletej dcére; jediným príjmom matky je rodičovský príspevok a rodinné prídavky; podľa okresného súdu nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby zabezpečila osobnú starostlivosť o maloletú ako aj jej výživu v rovnakom rozsahu ako otec, pretože matka svojou osobnou starostlivosťou o maloletú nahrádza plnenie vyživovacej povinnosti; okresný súd poukázal na to, že otec maloletej si musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletej, ktorá je vzhľadom na svoj vek plne odkázaná na výživu zo strany rodičov a preto musí vyvíjať takú snahu a úsilie, aby sa riadne zamestnal, dosahoval príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxe a zdravotnému stavu; okresný súd pri zvyšovaní výšky výživného prihliadol aj na to, že otec sa obmedzil pri plnení svojich rodičovských povinností len na úhradu výživného a inou formou sa na výchove maloletej nepodieľa; okresný súd dospel k názoru, že je v možnostiach otca, aby dosahoval príjem, ktorý by bol adekvátny jeho vzdelaniu, schopnostiam a skúsenostiam v doposiaľ vykonávanej práci. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné od 01.09.2015, okresný súd ho zvýšil od 01.11.2015, t.j. od mesiaca, v ktorom matka podala riadny návrh na súd, pretože nezistil objektívne dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie výživného spätne. Otcovi vzniklo zročné výživné za obdobie od 01.11.2015 do 18.01.2016 (do rozhodnutia okresného súdu) v sume 150,- € (tri mesiace krát 50,- € ako rozdiel medzi doterajším výživným v sume 90,- € a zvýšeným výživným v sume 140,- €), ktoré okresný súd povolil otcovi splácať v splátkach v sume 20,- € mesačne; pri určovaní výšky splátok zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného ako aj možnosti a schopnosti otca maloletej. Okresný súd súčasne vyslovil, že k zmene rozsudku o poslednej úprave výživného na maloletú. Svoje rozhodnutie oprel okresný súd o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 75 ods. 1 prvá veta, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Proti rozsudku okresného súdu podal otec včas odvolanie zo dňa 08.02.2016 (č.l. 63 spisu). V odvolaní uviedol, že výživné v sume 140,- € mesačne je pre neho likvidačné, ktoré nie je schopný platiť vzhľadom na svoju finančnú situáciu nakoľko je nezamestnaný a nepoberá žiadne príspevky v nezamestnanosti ani nemá žiadny iný príjem. Pri tejto sume sa dostane do existenčných problémov a stane sa z neho neplatič, čomu by sa rád vyhol. Preto žiadal o opätovné preskúmanie skutočností, zrušenie rozsudku a ponechanie pôvodnej výšky výživného. Uviedol, že má aj druhú vyživovaciu povinnosť v sume 50,- € mesačne na dvanásťročnú dcéru, preto po úprave výživného je tam veľký rozdiel. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu písomným podaním zo dňa 15.02.2016 (č.l. 67 spisu) navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Vyjadril názor, že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky. Matka v konaní preukázala oprávnené výdavky maloletej spojené s návštevou základnej školy, ale aj náklady súvisiace so zabezpečením bývania pre maloletú a na zabezpečenie jej ošatenia, obutia, stravovania, kultúrnych a športových potrieb. Matka vo vyjadrení k odvolaniu písomným podaním zo dňa 23.02.2016 (č.l. 70 spisu) navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vyjadrila názor, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe; vzhľadom na zvýšené výdavky na maloletú vyhodnotil súd jej návrh na zvýšenie výživného za dôvodný; otec sám uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý, nič mu preto nebráni zamestnať sa a riadne si plniť vyživovaciu povinnosť. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolanie otca nie je dôvodné. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletú zo strany otca a určenie výživného v sume 140,- € mesačne s účinnosťou od 01.11.2015. Odvolacie námietky otca nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody otca odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. V podrobnostiach preto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť len ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a podobne); pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci. Odvolací súd sa zhoduje s okresným súdom, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného na maloletú zo strany otca. Maloletá pochádza zo vzťahu otca s matkou, vyživovacia povinnosť rodičov voči nej stále trvá, pretože navštevuje prvý stupeň základnej školy a vzhľadom na svoj vek nie je schopná sama sa živiť. Maloletá má pravidelný príjem len v podobe výživného od otca. Otec doteraz určené výživné riadne platí. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní v prevažujúcom rozsahu v podobe osobnej starostlivosti a zabezpečovania bývania maloletej. Pokiaľ ide o okruh vyživovacích povinností matky a otca, matke od poslednej úpravy výživného na maloletú pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére, s ktorou je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke; na strane otca sa okruh vyživovacích povinností od poslednej úpravy výživného na maloletú nezmenil, keď naďalej má okrem maloletej vyživovaciu povinnosť k ďalšej maloletej dcére, pričom výživné bolo určené na sumu 50,- € mesačne. Rodičia maloletej rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného nežijú v spoločnej domácnosti; matka maloletej je vydatá a žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je zamestnaný a dosahuje pravidelný príjem zo zamestnania; rovnako otec maloletej je ženatý a žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je zamestnaná a dosahuje pravidelný príjem zo zamestnania. Zdravotný stav maloletej ako aj matky a otca je dobrý. Príjmy a výdavky účastníkov konania popísal okresný súd v napadnutom rozsudku. Matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne a prídavok na dieťa na dve maloleté deti spolu v sume 47,04 € mesačne; otec je po ukončení živnosti s predmetom podnikania stolárstvo v priebehu konania ku dňu 31.12.2015 evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a podľa vlastného udania v súčasnosti bez príjmu; pred ukončením živnosti z nej podľa vlastného udania dosahoval príjem okolo 300,- € mesačne. Posledná úprava výživného na maloletú zo strany otca bola určená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/199/2010-43 zo dňa 19.10.2010 v sume 90,- € mesačne s účinnosťou od 01.07.2010; v tom čase bola matka na materskej dovolenke s maloletou a mala príjem len v podobe rodičovského príspevku a prídavku na dieťa; otec bol v tom čase evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, keď predtým do 31.08.2010 podnikal na základe živnostenského oprávnenia a dosahoval príjem od 700,- € do 800,- € mesačne v hrubom. Otec v podanom odvolaní nespochybnil skutkové zistenia okresného súdu ohľadne pomerov účastníkov konania, nesúhlasil len s výškou určeného výživného. S ohľadom na túto odvolaciu námietku otca odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní správne zohľadnil najmä zmenu pomerov na strane maloletej od poslednej úpravy výživného, ktorá spočíva vo zvýšení výdavkov na maloletú v súvislosti s jej vyšším vekom a hradením nákladov v súvislosti s nástupom na základnú školu. Pravidelné výdavky na maloletú predstavujú sumu 30,- € mesačne na cestovné, sumu 20,- € mesačne na obedy v škole, v sume 20,- € mesačne na školské pomôcky, v sume 30,- € mesačne na oblečenie a obuv; k tomu je potrebné pripočítať ďalšie výdavky na stravu v domácnosti, na lieky v sume 20,- € ročne, na okuliare v sume 60,- € ročne a na záujmovú činnosť maloletej priemerne v sume 6,- € mesačne a ďalšie nepredvídateľné výdavky. Pri rozhodovaní okresný súd správne zohľadnil, že od poslednej úpravy výživného uplynula už doba viac ako piatich rokov. Zvýšenie výživného na sumu 140,- € mesačne postačuje na pokrytie nevyhnutných oprávnených potrieb maloletej po zmene pomerov na jej strane. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v súčasných možnostiach a schopnostiach otca platiť maloletej okresným súdom zvýšené výživné v sume 140,- € mesačne, ktoré zodpovedá jej aktuálnym oprávneným potrebám. Nie je rozhodujúce, že na plnení vyživovacej povinnosti sa otec vo finančnom vyjadrení podieľa vo väčšom rozsahu ako matka, pretože táto si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní v prevažujúcom rozsahu osobnou starostlivosťou o maloletú a zabezpečovaním bývania. Pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci nemá žiadny vplyv akou sumou má otec určené výživné k ďalšej maloletej dcére. Pre rozhodnutie v prejednávanej veci nie je rozhodujúca ani aktuálna evidencia otca na úrade práce v evidencii nezamestnaných, pretože z hľadiska záujmu maloletej na riadnom plnení vyživovacej povinnosti otca je rozhodujúce, že vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, príslušné stredoškolské vzdelanie a pracovné skúsenosti v oblasti stolárstva a stavebníctva, je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať pravidelný príjem, z ktorého bude schopný platiť určené výživné; preto prechodná evidencia otca v evidencii nezamestnaných nemôže byť prekážkou zvýšenia výživného na maloletú, pretože vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť otca vo vzťahu k maloletej. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o zameškanom výživnom a o zmene rozsudku o poslednej úprave výživného na maloletú. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie v prejednávanej veci mohlo začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.