Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/99/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010322 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116010322.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Alojza Palaja, v trestnej veci obžalovaného Q. Q., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. októbra 2016, o odvolaní obžalovaného ako aj okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.06.2016 sp.zn. 1T/32/2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného Q. Q. a okresného prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.06.2016 sp.zn. 1T/32/2016 bol obžalovaný Q. Q. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2015 na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom období od mája 2011 do 12. marca 2015 v Banskej Bystrici najskôr v byte na ul. Družby, neskôr v bytoch na Severnej ulici, Radvanskej ulici a znovu na Severnej ulici svoju družku, s ktorou žil v spoločnej domácnosti U. W., nar. XX.XX.XXXX týral takým spôsobom, že ju fyzicky napádal, viackrát opakovane udieral päsťou do brucha, fackal po hlave, ťahal za vlasy, zakazoval jej stýkať sa s jej matkou, často jej telefonoval a hovoril jej, že ho podvádza, že je obyčajná piča, že je neschopná, vyhrážal sa jej, že ju zabije, keď príde domov, že má oceľovú tyčku a s ňou jej rozbije hlavu, hovoril jej, že je darebná, nič nerobí a z ich syna vychová len kokota, musela nakupovať a variť len to, čo on chcel, aj napriek tomu hádzal jedlo o stenu, keď ostala tehotná, tak jej povedal, že ak nepôjde na potrat, tak on sa postará, aby potratila a toto jeho správanie bolo čoraz hrubšie, dňa 07.03.2015 jej povedal, že ak zistí, že príde o rodinu, tak ich radšej pozabíja, čo viedlo k tomu, že poškodená spolu so svojimi deťmi dňa 09.03.2015 ušla z ich spoločnej domácnosti, napísala mu list, že od neho odchádza, aby zariadil život po svojom a aj napriek tomu po nej vyhlásil pátranie, aby zistil, kde je, čoho sa ona bála, čím jej spôsoboval psychické a fyzické utrpenie. Za to mu bol uložený podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola obžalovanému ustanovená skúšobná doba v trvaní štyroch rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil príkaz v skúšobnej dobe nepriblížiť sa k poškodenej U. W., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 m a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, kde sa táto osoba zdržuje bez jej súhlasu. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolanie jednak okresný prokurátor, ako aj obžalovaný Q. Q.. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie smeruje do výroku o treste, pretože má za to, že aplikácia mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. je neprípustná. Zdôraznil, že v danom prípade musí ísť o nie bežné okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, pričom u poškodenej bol podľa záverov znalcov zistený syndróm týranej osoby a boli u nej zistené aj známky psychotraumatizácie v súvislosti s týraním v zmysle úzkostne depresívneho prežívania. Ďalej dodal, že hmotným predmetom útoku pri spáchaní trestného činu bola jeho družka, blízka osoba a objektom trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ust. § 208 Tr. zák. je ochrana blízkej osoby, pričom trestný čin je systematicky zaradený do tretej hlavy druhej časti Trestného zákona, kde sú ustanovené trestné činy proti rodine a mládeži. Je zjavne nespravodlivé aplikovať ustanovenie mimoriadneho zníženia trestu práve z dôvodu, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby napriek tomu, že obžalovaný sa dopustil trestného činu proti rodine. Zdôraznil, že v tejto súvislosti zároveň nenachádza žiadne iné okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by neboli v občianskej spoločnosti bežné a pri ktorých použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo by pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Aplikácia ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. podľa názoru okresného prokurátora je v danom prípade vylúčená. Keďže nie sú splnené uvedené skutočnosti, navrhol odvolaciemu súdu zrušiť výrok o treste rozsudku a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť tak, že uloží obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a pre výkon trestu ho zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Ako je už vyššie uvedené, odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu podal prostredníctvom svojho obhajcu aj obžalovaný, a to jednak do výroku o vine, ako aj do výroku o treste. Poznamenal, že z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva, aké skutočnosti a dôkazy svedčiace v jeho prospech zobral súd prvého stupňa do úvahy a ak ich súd prvého stupňa nešpecifikuje, domnieva sa, že nezohľadnil žiadne. Tieto skutočnosti uviedol vo výpovediach, aj v písomných podaniach, adresovaných orgánom činným v trestnom konaní a súdu, ako napríklad fotografie a listinné dôkazy vyvracajúce tvrdenia poškodenej U. W. a spochybňujúce jej hodnovernosť, ktorá je spochybnená aj záznamom obsiahnutých v trestnom spise, spísaným T.. L. L., vyšetrovateľkou v prípravnom konaní, kde vyšetrovateľka popiera pravdivosť vyjadrení poškodenej o vyšetrovateľke, ktoré poškodená zverejnila v priebehu prípravného konania na sociálnej sieti. Naopak, súd prvého stupňa dospel pre neho k nepochopiteľnému záveru, že výpoveď jeho matky F. Q. je nedôveryhodná, hoci aj poškodená U. W. opisovala prežité udalosti konštante a nemenne. Svedkyňa F. Q. uviedla skutočnosti, ktorými spochybňovala vierohodnosť a motiváciu poškodenej, ktorá ju viedla k podaniu trestného oznámenia, hoci ide o pravdivé tvrdenie preukázané aj inými dôkazmi a súd prvého stupňa začal nepochopiteľne za nedôveryhodnú považovať práve výpoveď jeho matky F. Q. a nie poškodenej. Namietal aj tú skutočnosť, že súd prvého stupňa sa nezaoberal aj otázku vyplývajúcou z trestného spisu, a to, či vyšetrovateľka v prípravnom konaní mala alebo nemala byť vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania z dôvodov, ktoré podrobne uviedol vo svojich podaniach v prípravnom konaní. Vyslovil názor, že vyšetrovateľka mala byť vylúčená a keď k tomu nedošlo, boli porušené jeho práva obhajoby. Okrem toho viackrát poukázal na nehodnovernosť U. W. a na dôvody, ktoré ju pravdepodobne viedli k tomu, že na neho podala trestné oznámenie, nakoľko motiváciou z jej strany bolo to, že chcela získať do osobnej starostlivosti ich deti a s tým súvisiace výživné. Okrem toho podaním trestného oznámenia sa U. W. snažila skončiť ich vzťah, keďže už mala v tom čase vzťah s iným mužom. Nie je pravda tá skutočnosť, že bol večne opitý, resp. že sa nestaral o ich deti a že im dokonca ubližoval, nakoľko tieto skutočnosti popreli všetci svedkovia, ktorým bola položená otázka o jeho vzťahu k deťom, resp. bolo to vyvrátené aj potvrdením zo základnej školy, ktorú navštevoval syn P. a z ktorého takéto skutočnosti nevyplývajú. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, že svedkovia U. W. a F. Q., ktorí boli s ním a poškodenou najčastejšie v osobnom kontakte, opisovali prípadné nezhody medzi ním a poškodenou ako bežné partnerské nezhody, pričom U. W. síce uviedol, že cez zatvorené dvere jeden až dvakrát počul akoby poškodenú fackal, avšak to nevidel a na otázku, či mal vtedy vypité, odpovedal kladne. Napriek tomu, že svedok U. W. bol skoro stále pod vplyvom alkoholu, súd prvého stupňa jeho výpoveď považoval za oveľa dôveryhodnejšiu, ako výpoveď jeho matky. Zdôraznil, že poškodená sa nikdy na jeho fyzické alebo psychické útoky z jeho strany nesťažovala, pričom svedkyňa F. Q. na poškodenej nevidela žiadne zranenia ani modriny, či opuchliny. Okrem toho zranenia ani modriny nevidel na poškodenej žiadny z vypočutých svedkov, ani svedkyňa I. R., na ktorú si poškodená spomenula až na hlavnom pojednávaní. Svedok U. W., otec poškodenej síce uviedol, že videl zranenia na poškodenej, avšak jeho výpovede sú rozporné, keď v prípravnom konaní uviedol, že poškodená mala raz modrinu na oku a na hlavnom pojednávaní už uviedol, že poškodená mala párkrát modriny a opuchliny. Svedkovia, ktorí boli v danej trestnej veci vypočutí a to I. U., L. B., L. P., taktiež nezaznamenali medzi ním a poškodenou výraznejšie nezhody, nikdy nepočuli hádky alebo krik z ich bytu a na poškodenej ani nevideli zranenia alebo modriny. Pokiaľ ide o svedkyňu T. L., na ktorej výpoveď súd prvého stupňa tak isto podľa rozsudku významným spôsobom prihliadol, táto svedkyňa vypovedala o jeho údajných útokoch na poškodenú len na základe toho, čo sa dozvedela, od samotnej poškodenej. Pokiaľ ide o znalecký posudok L.. C. a jej výpoveď ako znalkyne na hlavnom pojednávaní, súd prvého stupňa uvedené považoval za významný dôkaz, avšak treba zdôrazniť, že L.. C. pri svojich záveroch vychádzala najmä z toho, čo jej uviedla samotná poškodená pri rozhovore. Uvedená znalkyňa síce diagnostikovala u poškodenej úzkostno-depresívnu poruchu, avšak podľa jeho názoru nebolo preukázané, že by táto porucha bola dôsledkom týrania, keďže ani týranie samotné preukázané nebolo. Okrem toho L.. C. uviedla, že syndróm týranej osoby nie je medicínsky pojem, nejde o diagnózu, ale ide o právnu otázku posúdenia toho, či osoba bola týraná alebo nie a takúto otázku môže posúdiť len súd. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 Tr. por. vo výroku o vine, ako aj vo výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad a aby sám rozhodol vo veci podľa ust. § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že ho podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodí spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Súčasne k odvolaniu okresného prokurátora pripojil aj svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že aj keď popiera spáchanie skutku a trestného činu kladeného mu za vinu, myslí si, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa v danom prípade, keď mal za to, že sa daného trestného činu dopustil, správne posúdil jeho pomery a poukázal na ust. § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Neprehliadnuteľnou skutočnosťou je to, že má vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom maloletým deťom vo veku 8 a 2 roky, ktoré pochádzajú zo vzťahu s U. W. a ktorú vyživovaciu povinnosť si musí plniť, pretože na výživu sú jeho dve deti odkázané. Vyslovil presvedčenie, že prípadný nepodmienečný trest odňatia slobody by postihol obidve deti a to značne negatívne a neprimerane najmä v spojitosti s tým, že on ich matku nikdy netýral. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu postupoval podľa ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. a keďže dôvody odvolania okresného prokurátora nie sú dôvodné, navrhol ho v zmysle § 319 Tr. por. zamietnuť. Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor predniesol svoj návrh v súlade s písomným vyhotovením odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a pre výkon trestu ho zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného navrhol podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Tak obhajca obžalovaného, ako aj obžalovaný predniesli svoj návrh v súlade s písomným vyhotovením odvolania, navrhli zrušiť napadnutý výrok o vine a treste a odvolaniu obžalovaného vyhovieť za súčasného zamietnutia odvolania okresného prokurátora. K svojmu vyjadreniu obžalovaný priložil psychiatrický lekársky posudok zo dňa 14.10.2016 vypracovaný L.. I., z obsahu ktorého vyplýva, že klinický stav obžalovaného si v súčasnej dobe vyžaduje dlhodobú psychiatrickú liečbu doplnenú o interpersonálnu psychoterapiu s tým, že obžalovaný je dispenzarizovaný na psychiatrickej ambulancii od júla 2016 a bola mu nasadená antidepresívna liečba. K tomuto psychiatrickému lekárskemu posudku priložil aj vyjadrenie zo dňa 18.10.2016, v ktorom sa odvoláva na závery psychiatrického posudku a poukazuje na svoje osobné a charakterové vlastnosti. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou ) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por. a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obaja odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že tak odvolanie obžalovaného, ako aj okresného prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného Q. Q. podaná. Odvolací súd poznamenáva, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. v znení účinného do 31.12.2015, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Tr. por. a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd hodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne logickým a zároveň podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pri hodnotení dôkazov tak, ako sú uvedené v § 2 ods. 12 Tr. por. nemožno nič vytknúť. V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podrobne a aj presvedčivo uviedol skutočnosti, ktoré vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozhodnutia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Súd v rozhodnutí objektívne rozviedol, z akých dôvodov a prečo obžalovaného uznal vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. v znení účinného do 31.12.2015 a preto odvolací súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku totiž súd prvého stupňa podrobne, zrozumiteľne a aj vyčerpávajúcim spôsobom rozanalyzoval dôkaznú situáciu a vyjadril svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať všetky dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu. K odvolacím námietkam obžalovaného však odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. Je síce pravdou, že obž. Q. Q. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní rozhodne poprel, že by svoju družku U. W. akýmkoľvek spôsobom týral, resp. jej spôsoboval fyzické, resp. psychické utrpenie v takom slova zmysle, ako mu to kládla obžaloba za vinu s argumentáciou, že ich spolužitie bolo bezproblémové a ak aj k nejakým nezhodám došlo, jednalo sa o bežné nedorozumenia, ktoré sa vyskytujú aj v iných rodinách. Rozhodne tiež poprel, že by poškodenú fyzicky napádal s tvrdením, že poškodená sa na takéto jeho možné správanie nikomu jednak nesťažovala, ako aj že žiadny z vypočutých svedkov jej tvrdenia ani nepotvrdil. Tak, ako v priebehu celého prípravného konania, aj na hlavnom pojednávaní spochybňoval výpovede svedka U. W. ohľadne jeho počutia zvukov, ktoré by potvrdili, že napadol poškodenú a spochybnil aj závery znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychológie ( psychiatrie ) L.. D. C., ktorá zistila u poškodenej zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu. Okrem toho nestotožnil sa aj so závermi okresného súdu týkajúcich sa hodnovernosti výpovede jeho matky F. Q.. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že súd prvého stupňa sa s takouto argumentáciou obžalovaného podrobne vysporiadal a potrebným spôsobom na ňu reagoval, pričom uvedená argumentácia je v podstate totožná s tou, ktorú obžalovaný uviedol aj v dôvodoch svojho odvolania. Odvolací súd tak, ako súd prvostupňový, ani v najlepšom prípade nemá dôvody spochybniť závery prvostupňového súdu v tom smere, že skutok sa stal tým spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Tieto skutočnosti sú preukázané nielen podrobnou výpoveďou poškodenej, ktorá tak v prípravnom konaní, ako na hlavnom pojednávaní jednoznačne obžalovaného usvedčila z protiprávneho konania, ale aj ďalšími dôkazmi, ktoré boli v konaní zabezpečené. Do výpovede poškodenej totiž zapadol obsah a závery znaleckého posudku L.. D. C., ktorá berúc v úvahu všetky atribúty, ktoré mohli mať vplyv na zmenu psychického stavu poškodenej v negatívnom slova zmysle, zistila u nej úzkostne-depresívnu poruchu vyvolanú dlhodobým stresom, insuficientným prežívaním, strachom a pocitom bezmocnosti a menejcennosti, majúci základ aj v agresívnych útokoch zo strany obžalovaného. K obhajobným námietkam obžalovaného v tom slova zmysle, že poškodená sa nikde a nikomu na jeho správanie nesťažovala a okolie, v ktorom žili, nespozorovalo nič také, čo by signalizovalo nezákonné konanie z jeho strany, vymykajúce sa bežnému spôsobu života, znalkyňa zaujala jasné stanovisko a vysvetlila, ako môže poškodená vo všeobecnosti prežívať správanie sa zo strany agresora najmä v tom smere, že sa uzavrie do seba a okoliu zamlčuje utrpenie, ktorému je vystavená. Tieto skutočnosti potom dávajú odpovede aj na to, prečo si svedkovia L. P., L. B. a I. U., ako ich susedia, nevšimli nič, čo by naznačovalo, že zo strany obžalovaného dochádzalo k fyzickým, resp. psychickým atakom voči poškodenej. Ak obžalovaný v dôvodoch odvolania poukázal aj na to, že súd prvého stupňa vyhodnotil svedeckú výpoveď otca poškodenej U. W. ako dôveryhodnejšiu oproti výpovedi jeho matky F. Q., odvolací súd dospel k záveru, že uvedená svedkyňa bagatelizovala správanie sa obžalovaného pod vplyvnom alkoholu, keď poškodená so svojim deťmi, ako aj jej otcom, museli z miesta ich pobytu nie v jednom prípade doslova ujsť, lebo mali pred jeho správaním strach a obavu. Že zo strany obžalovaného dochádzalo k správaniu sa voči poškodenej nesmierne ponižujúco, svedčí aj tvrdenie poškodenej potvrdené výpoveďou jej otca o jeho ponuke mať sexuálny styk s jej otcom. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj tých, na ktoré poukázal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku, dospel k záveru, že zo strany obžalovaného voči poškodenej dlhšiu dobu a to približne od mája 2011 až do marca 2015 dochádzalo k týraniu spôsobujúce jej fyzické a psychické utrpenie a to nielen bitím, ale najmä ponižovaním a pohŕdavým zaobchádzaním, resp. vyhrážaním, nevynímajúc vyvolávaním strachu, čím bola naplnená skutková podstata zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. , teda spáchaný závažnejším spôsobom konania. Ak obžalovaný namietal aj skutočnosť, že v prípravnom konaní mala byť vyšetrovateľka jeho prípadu z konania vylúčená pre jej zaujatosť, odvolací súd poukazuje na právoplatné uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, Odbor kriminálnej polície Banská Bystrica zo dňa 18.12.2015, sp.zn. ČVS: ORP-222/2-VYS-BB-2015, právoplatným dňa 04.01.2016, ktorým bola zamietnutá sťažnosť v tom čase obvineného z dôvodu podľa § 32 ods.3 Tr. por., pretože uvedená sťažnosť nie je dôvodná (predmetné uznesenie sa nachádza na č.l. 258-259). Odvolací súd preskúmaním výroku o treste dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď zistil všetky skutočnosti rozhodné pre určenie druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 a nasl. Tr. zák. Bral do úvahy spôsob spáchania, motív, spôsobený následok, ako i osobu obžalovaného, pričom u obžalovanom zistil, že doposiaľ súdom trestaný nebol, je zamestnaný v U. N. Q. Q. v odbore pekár, od zamestnávateľa je hodnotený kladne a pre priestupok doposiaľ nebol postihnutý. U obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., pretože viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, na druhej strane priťažujúce okolnosti nezistil. Pri úvahách o treste zvážil i možnosť postupu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. a vzhľadom na osobu obžalovaného dospel k záveru, že nie je potrebné na neho pôsobiť trestom odňatia slobody a účel trestu je možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania s poukazom na to, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a z tohto dôvodu uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil s probačným dohľadom nad jeho správaním a zároveň mu ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ako aj príkaz nepriblížiť sa k poškodenej U. W. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, kde sa táto zdržuje bez jej súhlasu. Uvedený trest podľa názoru odvolacieho súdu zohľadňuje tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a je potrebný na to, aby obžalovaný v budúcnosti sa vyvaroval páchaniu protispoločenskej činnosti. K argumentácii okresného prokurátora, ktorý sa domáhal uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody bez použitia ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd poznamenáva, že jeho odvolanie nemožno akceptovať, nakoľko v danom prípade nemožno opomenúť ani okolnosti, ktoré čiastočne mohli určitým spôsobom ovplyvniť správanie sa obžalovaného voči poškodenej najmä v tom smere, na ktorý poukázala znalkyňa vo svojej výpovedi k znaleckému posudku. Týkalo sa to predovšetkým spoločného bývania v jednej domácnosti spolu s otcom poškodenej, ako aj riešeniu jeho dlhov, ktoré nepriaznivo vplývali na ich nelichotivú finančnú situáciu najmä v období, keď obžalovaný nikde nepracoval. Na druhej strane znalkyňa uviedla, že väčší podiel na zlom psychickom stave poškodenej v danom prípade u nej zohrávalo to, že v tom čase obvinený sa jej priamo vyhrážal, že ak on skončí v base, tak má utekať z Bystrice, čomu predchádzalo fyzické napádanie z jeho strany, urážky a obmedzovanie, resp. nadávky, čím u nej neustále vyvolával stres a násobil napätie. Súhrn týchto okolností prípadu mohli ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd tak odvolanie obžalovaného ako aj okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por., ako nedôvodné, zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.