Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4To/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010508 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116010508.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí 7. septembra 2016 v trestnej veci obžalovaného A. H. za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 3 písm. c) Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. o odvolaní obžalovaného A. H. proti rozsudku senátu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Tk 1/2016 zo dňa 29. 6. 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. H. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom senátu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Tk 1/2016 zo dňa 29. 6. 2016 bol obž. A. H. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 3 písm. c) Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že od presne nezisteného času do dňa 14.12.2015 v obci K., časť D., okres D. D. v rodinnom dome súpisné č. X a garáži k nemu patriacej, ktorého majiteľom bol K. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, vo vedľa stojacej rekreačnej chate súpisné č. X, ktorej majiteľom je A. H. a v byte č. XX na ulici T. C. vo vchode č. XXX/XX v D. D., ktorého majiteľom je A. H., po predchádzajúcej dohode s K. I. špeciálne upravili podmienky na pestovanie rastlín rodu Cannabis (konopa) tým spôsobom, že v objektoch vytvorili viac samostatných miestností s vlastnou ventiláciou a filtráciou vzduchu, rastliny zasadili do kvetináčov, tieto pestovali pod umelým osvetlením vysokotlakových sodíkových lámp a zalievali špeciálnymi roztokmi na urýchlenie rastu rastlín a ich skvalitnenie, zrelé rastliny s vrcholcovými šiškami odrezávali a sušili, pričom tieto činnosti uskutočňovali až do dňa 14.12.2015, kedy boli u nich rastliny rodu Cannabis (konopa) nájdené a zaistené pri domovej prehliadke v rodinnom dome súpisné č. X v množstve 12.356,5 g usušených úlomkov súkvetí konopných rastlín a usušenej rozdrobenej vňate z konopných rastlín s miestami sa vyskytujúcimi úlomkami súkvetí so zastúpením THC od 12,5 do 23,7 %, v rodinnom dome súpisné č. X v množstve 419 rastlín rodu Cannabic (konopa) rôznej zrelosti a výšky zasadených v kvetináčoch, v rekreačnej chate súpisné č. X v množstve 502 kusov rastlín rodu Cannabis (konopa) rôznej zrelosti a výšky zasadených v kvetináčoch, ktorých upotrebiteľná hmotnosť po usušení bola 3.342,11 g so zastúpením THC od 1,1 % do 10 %, v byte č. XX v množstve 12 ks rastlín rodu Cannabis (konopa) s výškou okolo 100 cm a 104 ks rastlín rodu Cannabis (konopa) s výškou 3-6 cm, ktoré po usušení mali upotrebiteľnú hmotnosť 147,3 g so zastúpením THC od 2,8 % do 4,3 %, a to spolu s predmetmi slúžiacimi na urýchlenie pestovania týchto rastlín s tým, že celková hmotnosť upotrebiteľného usušeného materiálu rastlín rodu Cannabis (konopa) bola 15.845,91 g s obsahom tetrahydrokanabinolu (THC) od 1,1 - 23,7 % hmotnostných v hodnote na čiernom trhu 95.075,46 €, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) podľa ustanovení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch sú zaradené do I. skupiny omamných látok, Tetrahydrokanabinol (THC), ako hlavná aktívna zložka konopy, je zaradený do I. skupiny psychotropných látok. Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov nepodmienečne, kde pre výkon trestu bol podľa § 48 ods. 1 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne prvostupňový súd podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 77 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil i ochranný dohľad v trvaní 2 roky a podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému trest prepadnutia majetku a to rekreačnej chaty a pozemkov špecifikovaných vo výroku rozsudku, bytu č. XX v bytovom dome v D. D. na ul. C. č. XX, nákladné motorové vozidlo zn. Mitsubishi ev. č. D. M., ako i 1 ks mobilného telefónu zn. Apple iPhone 6. Rovnako tak podľa § 83 ods. 1 písm. b), g) Tr. zák. uložil i zhabanie veci a to rozličných prostriedkov slúžiacich na pestovanie rastlín rodu Cannabis a to elektrocentrály, sodíkové výbojky a podobne, ktoré sú presne špecifikované vo výroku rozsudku. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že v prípade viny prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného a to v zmysle ust. § 257 ods. 7 Tr. por. a pri úvahách o druhu a výmere trestu prvostupňový súd konštatuje, že vzal v úvahu, že obžalovaný je rozvedený, bezdetný a nezamestnaný, že doposiaľ súdne trestaný nebol a aj priestupkovo bol postihnutý len výnimočne a to za priestupok na úseku cestnej dopravy, pričom jeho chovanie v priebehu doterajšieho výkonu väzby je dobré. Vo vzťahu k motivácii konania vzal v úvahu prvostupňový súd, že motívom konania obžalovaného bola snaha získať finančný prospech a v konečnom dôsledku prvostupňový súd v prípade obžalovaného aplikoval pri ukladaní trestu i ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože na osobu obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody, tak ako je trestná sadzba uvedená v zákone, ale je možné dosiahnuť účel trestu i trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Zohľadnil pritom doterajší riadny život obžalovaného, kde trestná činnosť, za ktorú je postihovaný, sa javí ako výnimočné vybočenie z inak bezproblémového spôsobu života. S poukazom potom na tento záver prvostupňový súd znížil trest odňatia slobody pri aplikácii ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. na výmeru 10 rokov a následne potom obligatórne obžalovanému uložil i ochranný dohľad a trest prepadnutia majetku, kde pre výkon trestu taktiež obligatórne obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Vo vzťahu k zhabaným veciam prvostupňový súd konštatuje, že veci, ktoré boli použité na páchanie trestnej činnosti patrili buď nebohému K. I., ktorého už nemožno stíhať, ani odsúdiť, resp. sa ich vlastníka nepodarilo zistiť a preto vo verejnom záujme rozhodol prvostupňový súd i o zhabaní vecí, ktoré slúžili ako pomôcky na pestovanie rastliny rodu Cannabis. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, pričom prokurátor v zákonom stanovenej lehote po vyhlásení rozsudku doručil prvostupňovému súdu svoje výslovné vzdanie sa opravného prostriedku, ktoré bolo okresnému súdu doručené 4. 7. 2016. V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného uvádza, že obžalovaný podáva odvolanie výlučne voči výroku o treste. Zdôrazňuje pritom, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal, oľutoval ho, pričom viedol pred spáchaním trestného činu riadny život s tým, že si je vedomý, že v jeho prípade prvostupňový súd aplikoval pri ukladaní trestu i ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., že mu znížil zákonom stanovenú trestnú sadzbu, avšak aj napriek tomu považuje trest v trvaní 10 rokov za neprimerane prísny, kde poukazuje najmä na ostatné sankcie, ktoré mu boli v danom konkrétnom prípade uložené, kde okrem trestu odňatia slobody mu bol uložený i trest prepadnutia majetku v celom rozsahu, pričom sa jednalo o majetok, ktorý žiadnym spôsobom nemal súvis s predmetnou trestnou činnosťou, resp. majetok, ktorý obžalovaný nadobudol ďaleko predtým, ako sa dopustil predmetnej trestnej činnosti. Možno teda konštatovať, že sa nejednalo o majetok pochádzajúci z trestnej činnosti, alebo majetok nadobudnutý z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. ďalej uvádza, že vzhľadom na prepadnutie majetku, po odpykaní trestu, obžalovaný už nebude mať svoj domov, miesto, kde sa bude môcť zdržiavať. Zdôrazňuje pritom, že v prípade obžalovaného nebolo preukázané, že by tento sa snažil zaistenú marihuanu ponúkať, resp. zabezpečovať pre iné osoby, resp. distribuovať medzi iné osoby. Ďalej tiež obhajca obžalovaného poukazuje na to, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, nebol trestne stíhaný a má evidovaný iba jeden priestupok a to vo vzťahu k bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Záverom dôvodov odvolania obhajca obžalovaného uvádza, že obžalovaný sa z dôvodu väzby nemohol zúčastniť ani pohrebu vlastnej matky. Podaním odvolania sa domáha zníženia trestu odňatia slobody s tým, aby odvolací súd zrušil výrok prvostupňového súdu o treste a aby rozhodujúc sám tento obžalovanému uložil trest, podľa možností, čo najnižší pri aplikácii ust. § 39 ods. 3 písm. b) Tr. zák. za súčasného uloženia maximálnej doby ochranného dohľadu podľa § 78 Tr. zák. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi explicitne rozviedol svoje úvahy týkajúce sa záverov o treste, ktoré napáda odvolaním obžalovaný. S týmito závermi sa i krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a to vrátane aplikácie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný podal svoje odvolanie v súvislosti s výmerou uloženého trestu s tým, že i znížený trest prostredníctvom ust. § 39 Tr. zák. považuje obžalovaný za neprimerane prísny. Obžalovaný teda, podľa názoru krajského súdu, podal odvolanie vo vzťahu k primeranosti trestu. Súd v takomto prípade, v záujme individualizácie trestu, je povinný pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery páchateľa, či možnosť jeho nápravy. Krajský súd je toho názoru, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol všetky svoje úvahy týkajúce sa týchto skutočností a v zásade správne individualizoval trest i za použitia zmierňovacích ustanovení. Zohľadnil pritom nielen individuálnu rovinu, t.j. osobu obžalovaného, ale i všeobecnú rovinu a to normotvornú činnosť zákonodarcu, ktorý pre takto závažnú trestnú činnosť stanovil prísne tresty. V prípade trestu, ktorý bol uložený obžalovanému, nemožno hovoriť, že by išlo o nejaký neprimerane prísny trest. Práve naopak prvostupňový súd citlivo zvážil možnosť zníženia zákonom stanovenej trestnej sadzby a jeho rozhodnutie považuje i krajský súd za správne. Nemožno opomenúť, že motívom trestnej činnosti bola ziskuchtivosť, že rozsah trestnej činnosti bol veľmi veľký, a že po právnej stránke bol skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin. Všetko to sú skutočnosti, ktoré prvostupňový súd pri individualizácii trestu obžalovanému zohľadnil tak, ako to uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vo vzťahu k argumentácii obžalovaného, že mu bol prepadnutý majetok, treba konštatovať, že toto ustanovenie paragrafu zaradil zákonodarca do systematiky Trestného zákona ako trest obligatórny a to povinný pri spáchaní trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V súvislosti s argumentáciou obhajcu obžalovaného, že odvolací súd má pri ukladaní trestu obžalovanému zohľadniť najmä individuálnu prevenciu, v tomto smere krajský súd poznamenáva, že nemôže zvýrazňovať individuálnu prevenciu na úkor všeobecnej prevencie a ďalších zásad, ktoré sú uvedené v tomto zákonom ustanovení, kde treba tiež vyjadriť i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou pri takto závažnej trestnej činnosti. Všetky tieto zásady je potrebné aplikovať vyvážene vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti a krajský súd je toho názoru, že prvostupňový súd takto postupoval, keď v danom prípade uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov. S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu ohľadne druhu a výmery trestu odňatia slobody, považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a toto v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.