Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116201482 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116201482.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti o maloletú X. C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov - matky B. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., E. XX, t. č. bytom L. L., A. XX, právne zastúpená JUDr. Stanislavom Pisárom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, P. Rádayho 8 a otca C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. č. XXX, t. č. bytom R. V., Y. XX, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/26/2016-132 zo dňa 30. 06. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorý sa domáhal zníženia výživného voči maloletej X. C. F., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 150 € na sumu 80 € mesačne. 2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že napriek tomu, že na strane otca došlo k poklesu jeho príjmu, nedošlo k zmene pomerov tak podstatného charakteru, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/293/2012-40 zo dňa 10. 01. 2013. Poukázal na to, že otec maloletej sa už v roku 2013 domáhal zníženia výživného, ktorý návrh bol taktiež okresným súdom zamietnutý, a to s odôvodnením, že posledný pracovný pomer v obchodnej spoločnosti Telefonica Slovakia, s. r. o., ukončil dohodou bez toho, aby mal zabezpečené ďalšie zamestnanie, čím sa zbavil príjmu, ktorý by mohol dosahovať, a z ktorého by bol spôsobilý uhrádzať svoje záväzky. Z tohto dôvodu preto ani v tomto konaní nemohol súd zobrať do úvahy zníženie príjmu otca, ktorý by bol spôsobený objektívnou okolnosťou. V tomto smere súd poukázal na vykonané dokazovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 31P/146/2013. Okresný súd tak nemal preukázané, že na strane otca došlo k zníženiu príjmu z objektívneho dôvodu, preto na jeho prvý dôvod, pre ktorý žiadal znížiť výživné, t. j. jeho znížený príjem nemohol prihliadať. Ako ďalší dôvod pre zníženie výživného otec maloletej poukázal na to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd konštatoval, že pribudnutie vyživovacej povinnosti je objektívnym dôvodom pre zníženie výživného, avšak nemožno ho brať samostatne bez súvislostí, ale komplexne. Ani pribudnutie vyživovacej povinnosti otca vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti dosahovať príjem, aký mal v čase poslednej úpravy výživného na maloletú, nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného. Ani posledný dôvod, pre ktorý žiadal otec zníženie výživného, a to splácanie úveru, nepovažoval okresný súd za dôvodný. Konštatoval, že otec si zobral úver v čase, kedy mal vedomosť o vyživovacej povinnosti k maloletej, preto jeho úverové zaťaženie nemôže byť na ujmu výživy dieťaťa. Keďže ani jeden z dôvodov, pre ktorý otec žiadal znížiť výživné, nemohol súd posúdiť ako objektívnu okolnosť, pre ktorú by malo dôjsť k zníženiu výživného, návrh v celom rozsahu zamietol. Na záver porovnal výdavky, ktoré otec maloletej uviedol v konaní ako výdavky na dvojročné dieťa, teda vyživovaciu povinnosť, ktorá mu pribudla a výdavky na maloletú X. Oktorá má tohto času už osem rokov, prestúpila z materskej školy na základnú školu, čím sa objektívne zvýšili výdavky na jej výživu. Preto, ak otec má finančné prostriedky na zakupovanie oblečenia maloletej v značkovom obchode, poskytnutie mobilného telefónu, ktorý má hodnotu 150 €, musí mať podľa názoru súdu finančné prostriedky aj na uhrádzanie pravidelného výživného na maloletú, ktorá si plní povinnú školskú dochádzku, ak výživné je pravidelné mesačné plnenie, z ktorého sa majú pokryť všetky potreby maloletého dieťaťa spojené s jeho bývaním, ošatením, obutím, krytím školských, kultúrnych potrieb a pod. 3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, opätovne poukázal na to, že naposledy bola jeho vyživovacia povinnosť voči maloletej ustanovené v čase, keď jeho príjem presahoval sumu 900 €. Pracovný pomer však bol donútený ukončiť dohodou v marci roku 2013 a neskôr sa mu už takéto zamestnanie nepodarilo zohnať. Poukázal na to, že nemá vysokoškolské vzdelanie, a preto nemá možnosť nájsť si prácu, kde by takýto príjem, ako naposledy mal, dosahoval. Naviac sa mu narodila v januári 2014 dcéra R. s tým, že jej matka poberá rodičovský príspevok, a preto im vypomáha rodina jeho družky. Považuje za nespravodlivé, aby kompenzoval nízke výživné na staršiu dcéru matky maloletej. Má za to, že existujú objektívne skutočnosti, na základe ktorých je jeho návrh na zníženie výživného dôvodný, preto navrhol, aby odvolací súd vyhovel jeho návrhu a výživné na maloletú znížil na sumu, ktorú ponecháva na úvahe súdu. 5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca v písomnom vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť, nakoľko v súvislosti s rastúcim vekom maloletej, jej fyzickým rastom, školskými a mimoškolskými aktivitami sa priamo úmerne zvyšujú aj výdavky na jej potreby. Návrh otca na zníženie výživného nepovažuje za dôvodný a odporúča ho zamietnuť, nakoľko nie je v prospech maloletej. 6. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec maloletej si dlhodobo neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Otec sa teda účelovo vyhýba povinnosti platiť súdom určené výživné na maloletú už dlhodobo, pričom od poslednej úpravy sa podstatne zmenili pomery na strane maloletej, ktorá začala navštevovať základnú školu, čím sa náklady na základné potreby dieťaťa značne zvýšili. Navštevuje aj hudobnú školu, s čím sú ďalšie výdavky. Poukázala na to, že jeho vyživovacia povinnosť je jeho prvoradou povinnosťou, a pokiaľ argumentuje tým, že na jej staršiu dcéru je určené výživné vo výške 50 € mesačne, nejde o dôvodný argument, nakoľko otec platí dobrovoľne na jej staršiu dcéru výživné vo výške 100 € na základe vzájomnej dohody. Tvrdenia otca o nedostatku finančných prostriedkoch sú len účelové, nakoľko má vedomosť, že tento si zakúpil novú motorku, čo určite nie je zanedbateľná suma. Naopak, ona sa sama stará o dve maloleté dcéry a žije so svojimi rodičmi v jednoizbovom byte, ktorí jej finančne pomáhajú. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 7. Okresný súd napadnutý rozsudok vydal dňa 30. 06. 2016 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec predložená 29. 09. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte aj ,,CMP“), ktorý v zmysle §-u 395 ods. 1 CMP upravuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. V dôsledku odvolania otca maloletej krajský súd, ako súd odvolací prejednal jeho odvolanie v zmysle § 62 až 67 CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), rozsudok okresného súdu podľa §-u 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 9. Podľa §-u 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa §-u 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd nepovažuje odvolanie otca maloletej voči rozsudku okresného súdu za opodstatnené a to z nasledovných dôvodov: 12. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil podľa §-u 191 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa §-u 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný a na tieto v podrobnostiach odkazuje v ods. 15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 13. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil v súlade s princípmi formálnej logiky. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne uviedol, že návrh otca maloletej nepovažuje za dôvodný vzhľadom na skutočnosť, že v čase, kedy bolo naposledy o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodované, sa tento dobrovoľne vzdal príjmu, ak ukončil pracovný pomer dohodou bez toho, aby mal zabezpečené ďalšie zamestnanie, teda postupoval ľahkovážne napriek tomu, že si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej. Okresný súd preto dôvodne nemohol ani v tomto čase prihliadať na skutočnosť, že došlo k zníženiu príjmu na strane otca, ak sa tento dobrovoľne zbavil príjmu, ktorý by mohol dosahovať, a z ktorého by bol spôsobilý uhrádzať všetky svoje záväzky. Ani pribudnutie vyživovacej povinnosti samo o sebe nie je dôvodom pre zníženie výživného, ak na druhej strane okresný súd dôvodne poukázal na to, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletej, ktorá v čase poslednej úpravy výživného navštevovala materskú školu, naopak, tohto času už navštevuje školu základnú, v dôsledku čoho podstatným spôsobom vzrástli výdavky na zabezpečenie jej základných potrieb. 14. Pri určovaní výšky výživného podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských potrieb, športových záujmov a pod. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletej rozhodol vecne správne, ak tento návrh zamietol, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Naviac odvolací súd uzatvára, že pred všetkými výdavkami, ktoré rodičom vznikajú, je vyživovacia povinnosť voči maloletej prvoradou zákonnou povinnosťou, ak výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie, ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd podľa §-u 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny, nakoľko odvolanie otca žiadnym spôsobom nespochybnilo vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, tento v odvolaní len zopakoval dôvody, na základe ktorých návrh na zníženie výživného podal, a s ktorými argumentmi sa okresný súd dôsledne vysporiadal v priebehu konania, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 16. Okresný súd pri rozhodovaní prihliadol prioritne na záujem maloletej, a keďže otcovi maloletej nič nebráni v tom, aby primerane svojmu veku, zdravotnému stavu a vzdelaniu, zabezpečil príjem, z ktorého je v prvom rade povinný prispievať na výživu svojich detí, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 17. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).