Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoD/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116201500 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116201500.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, vo veci súdnej úschovy peňazí, zložených zložiteľom J. Q., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. X/X, B., pre príjemcu F. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. X/X, B., titulom splnenia záväzku, o náhrade trov konania, o odvolaní príjemcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20U/1/2016-50 zo dňa 27. 04. 2016, r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením uložil povinnosť príjemcovi nahradiť zložiteľke náhradu trov konania vo výške 141,45 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z jeho dôvodov vyplýva, že zložiteľka žiadala súd o prijatie finančných prostriedkov vo výške 11 412,33 € do súdnej úschovy a náhradu trov konania. Účelom je vyplatenie finančných prostriedkov za spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/162/2009-293 zo dňa 19. 01. 2012, právoplatného 18. 09. 2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/131/2012-357 zo dňa 12. 09. 2012 jej bola uložená povinnosť, ktorú nemôže splniť, pretože príjemca je v omeškaní a poštové poukážky nepreberá. Dňa 22. 03. 2016 zložila na účet okresného súdu finančné prostriedky vo výške 11 412,33 €, ktoré uznesením č. k. 20U/1/2016-34 zo dňa 23. 03. 2016 Okresný súd Banská Bystrica prijal do úschovy. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016, uložil príjemcovi povinnosť zaplatiť zložiteľke trovy konania vo výške 141,45 €, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 114 € a z hotových výdavkov vo výške 27,45 €, pozostávajúcich z poštovného 12,10 € zo dňa 15. 10. 2015, z poštovného vo výške 1,15 € zo dňa 28. 07. 2015 a z poštovného vo výške 14,20 € zo dňa 28. 12. 2015, ktoré boli vynaložené zložiteľkou v súvislosti s uplatnením práva zložiť veci do úschovy súdu pre príjemcu účelne. O vykonateľnosti rozhodnutia rozhodne súd až po právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie príjemca. Zložiteľka podľa neho nevyčíslila trovy konania v zákonnej trojdňovej lehote, a pokiaľ tak neurobila, súd jej takéto trovy konania nemal priznať. Je možné, že v čase zasielania finančných prostriedkov zložiteľkou nebol doma, pretože sa zdržiava väčšinu času mimo trvalého bydliska. On podal dovolanie proti rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu a v čase doručovania mu finančných prostriedkov dovolacie konanie ešte nebolo ukončené. V návrhu na súdnu úschovu peňažných prostriedkov si zložiteľka žiadala uhradiť trovy konania, ktorú nijako nešpecifikovala, a preto rozhodnutie o trovách konania je nezákonné a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. 3. Zložiteľka po doručení odvolania vo vyjadrení žiadala rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Ak aj príjemca nebol v čase zasielania finančných prostriedkov doma, lehota na výber peňazí je dva mesiace a výber je možný na ktorejkoľvek pošte v Slovenskej republike. Jej nie je známe, že by sa v tom čase zdržiaval mimo domu. Príjemcov právny zástupca sa písomne vyjadril, že jeho klient neprevezme peniaze a ani sám neuhradí súdne trovy. Toto je dôvod, pre ktorý príjemca peniaze neprijal. Pre ňu však bolo rozhodujúce súdne rozhodnutie, ktoré sa stalo vykonateľným, a podľa ktorého teda plnila. O úmysle príjemcu neprevziať peniaze svedčí aj zloženka zo dňa 08.01.2016 s poznámkou ,,adresát odmietol“, a ktorou sa jej vrátili peniaze v priebehu desať dní po odoslaní naspäť. Dovolanie bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky zamietnuté. Svoje trovy riadne uplatnila a vyčíslila. 4. Príjemca ďalším podaním požiadal o vydanie súdnej úschovy od zložiteľky so žiadosťou o vydanie na ním označený účet. 5. Odvolanie bolo podané 23. 05. 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platné a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte aj O. s. p.“). Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,, C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1, 2 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.). 9. Odvolanie nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnené. Je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľné a zrozumiteľné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. 10. V prejednávanej veci bolo preukázané, že na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/162/2009-293 zo dňa 19. 01. 2012, právoplatného 18. 09. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/131/2012-357 zo dňa 12. 09. 2012, právoplatného 18. 09. 2012, ako aj s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 118/2013, právoplatného 01. 07. 2015, bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania (strán sporu) k nehnuteľnostiam, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva zložiteľky, pričom jej bola uložená povinnosť zaplatiť príjemcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel 11 412,33 € do tridsať dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ostatní žalobcovia sa náhrady za spoluvlastnícky podiel vzdali. Príjemcovi (v tom konaní žalovanému) bola uložená povinnosť vyplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Banská Bystrica. Zložiteľka po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v paričnej lehote poštovou poukážkou zo dňa 15. 10. 2012 zaslala príjemcovi súdom uloženú sumu. Príjemca však finančné prostriedky neprijal a 27. 12. 2012 sa zložiteľke predmetná suma vrátila späť. Právny zástupca príjemcu zložiteľke písomne oznámil, že z dôvodu podania dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky príjemca peniaze neprijme. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 21. 04. 2015, právoplatným 01. 07. 2015 dovolanie príjemcu odmietol. Zložiteľka následne vyzvala príjemcu, aby jej oznámil číslo účtu, na ktorý mu môže poslať súdom určenú sumu, prípadne, ak účet nevlastní, aby jej oznámil aj túto skutočnosť. Na výzvu však nereagoval. Preto mu dňa 28. 12. 2015 opätovne zaslala súdom určenú sumu poštovou poukážkou, ale príjemca bez udania dôvodu peniaze opäť neprijal. V súčasnosti disponuje zložiteľka poštovým poukazom na výber. Keďže príjemca, ako veriteľ je v omeškaní, zložiteľkou zaslanú sumu opakovane neprijímal, žiadala, aby finančné prostriedky vo výške 11 412,33 € pre príjemcu uložil súd na účet, vedený v štátnej pokladnici, s uvedením variabilného symbolu. Následne po vydaní poukazu okresný súd vyzval zložiteľku, aby v lehote desať dní od doručenia tejto výzvy zložila na ním určený účet uvedenú finančnú sumu. Po jej zložení a preukázaní tejto skutočnosti súd rozhodol o návrhu zložiteľky o úschove zložených peňazí uznesením zo dňa 23. 03. 2016 pod č. k. 20C/1/2016-34, ktorým prijal do úschovy peňažnú sumu 11 412,33 € na účet, špecifikovaný vo výroku tohto uznesenia. Uznesenie bolo dourčené zložiteľke spolu s výzvou na vyčíslenie trov konania v lehote troch pracovných dní od doručenia výzvy. Výzvu zložiteľka prevzala 01. 04. 2016 a 04. 04. 2016 vyčíslila trovy konania, ktoré podložila listinnými dokladmi; vyčíslenie bolo doručené súdu 05. 04. 2016. Následne okresný súd vydal odvolaním napadnuté uznesenie o povinnosti príjemcovi zaplatiť zložiteľke náhradu trov konania vo výške 141,45 €. 11. Odvolanie príjemcu nie je dôvodné. Ním namietané odvolacie námietky nie sú relevantné. Zložiteľka prevzala uznesenie spolu s výzvou na vyčíslenie náhrady trov konania dňa 01. 04. 2016 (v piatok) a súdu doručila vyčíslenie dňa 05. 04. 2016, t. j. v utorok. Urobila tak pred uplynutím určenej lehoty, ktorá nie je prepadná. Tvrdenie o tom, že sa nezdržiaval v čase doručovania finančných prostriedkov v mieste svojho trvalého bydliska, ničím nepodložil a je vyvrátené fotokópiou poštovej poukážky s poznámkou ,,adresát odmietol“ (viď č. l. 46 spisu). Nie je dôvodná ani námietka ohľadom nedostatočnej špecifikácie žiadosti na úhradu trov konania. 12. Konanie, v ktorom mal príjemca možnosť realizovať svoje procesné oprávnenie, bolo právoplatne ukončené a následne konanie o úschove bolo vyvolané správaním príjemcu, ktoré vyprovokovalo zložiteľku k nutnosti využiť inštitút súdnej úschovy. Hmotnoprávna úprava v ust. § 568 OZ umožňuje, aby sa dlžník zbavil dlhu uložením plnenia do úradnej úschovy v prípade, ak sú prekážky na strane veriteľa, ktoré bránia dlžníkovi v splnení dlhu. Keďže ide o prekážky na strane veriteľa, uvedené ustanovenie aj upravuje, že vynaložená náklady spojené s úschovou znáša veriteľ. Ustanoveniu §568 OZ zodpovedá procesnoprávna úprava, ktorá upravuje procesný postup realizácie úradnej úschovy (do 30. 06. 2016 súdnej, od 30. 06. 2016 notárskej úschovy) za účelom splnenia dlhu (solúcie). Predmetom úradnej úschovy môžu byť výlučne len peniaze, cenné papiera a iné hnuteľné veci, hodiace sa na úschovu. Zložiteľ je povinný zložiť preddavok na úschovu, avšak na ostatné náklady má právo od veriteľa, ktorý je v omeškaní. 13. Súd prvej inštancie teda správne rozhodol o náhrade trov konania vo veci solučnej úschovy; krajský súd jeho rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil. 14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).