Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/75/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116203786 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116203786.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUD. Anny Snopčokovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú W. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny H. H., dieťa matky I.. V. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., G. XX a otca V.. N. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. T. R., R. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, A. Hlinku 736/3, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14. 07. 2016 č. k. 32P/73/2016 - 178, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o vyživovacej povinnosti otca a o zročnom výživnom p o t v r d z u j e . V napadnutom výroku, ktorým súd uložil rodičom maloletej W. F. povinnosť podrobiť sa poradenskému procesu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. H., rozsudok okresného súdu z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka je oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 120,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom XX. XX. XXXX. Zročné výživné za obdobie od XX. XX. XXXX do 14. 07. 2016 vo výške 992,88 Eur povolil otcovi splácať v 30,- Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným až do zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Zároveň určil styk otca s maloletou na každý týždeň v roku vo štvrtok od 17.00 h do 19.00 h a každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 17.00 h do 19.00 h za prítomnosti matky. Obom rodičom maloletej uložil povinnosť podrobiť sa poradenskému procesu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. H.. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky vysvetlil okresný súd tým, že otec maloletej súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, nemal voči starostlivosti matky o maloletú výhrady. K styku otca s maloletou poukázal okresný súd na zistenie, že doposiaľ bol styk realizovaný nepravidelne a v minimálnom rozsahu, aj to za prítomnosti matky. Vzhľadom na nízky vek maloletej, ako aj skutočnosť, že medzi otcom a dieťaťom nebola vytvorená citová väzba, dospel k záveru, že je potrebné stanoviť jasné, pevné pravidlá pre stretávanie sa otca s maloletou, a to v krátkom časovom rozpätí vždy za prítomnosti matky, ktorá je maloletej blízka a dáva jej pocit istoty a bezpečia. S prihliadnutím na denný režim maloletej určil styk tak, ako bolo uvedené vyššie. Rodičia maloletej sa nedohodli na výške výživného, keď matka požadovala výživné vo výške 220,- Eur mesačne, otec považoval za primerané výživné vo výške 90,- Eur mesačne. Súd po vyhodnotení odôvodnených potrieb maloletej a možností a schopností otca dospel k záveru, že výživné je dôvodné určiť sumou 120,- Eur mesačne, ktorá zodpovedá zákonným kritériám, teda rovná sa odôvodneným potrebám maloletej (ako ich vyčíslil aj samotný otec v písomnom vyjadrení), ako aj možnostiam a schopnostiam otca maloletej, keď pri určovaní výšky výživného tiež zohľadnil nepomer príjmov v domácnosti otca na dve dospelé osoby a jedno dieťa a príjem v domácnosti matky na jednu dospelú osobu a jednu maloletú osobu. Vzhľadom na preukázanú nefunkčnú komunikáciu rodičov ohľadom maloletej, keď v rodičovskom vzťahu panuje vzájomná nedôvera, nerešpektovanie sa, neúcta, čo im zasahuje do riadneho výkonu rodičovských práv a povinností, uložil súd rodičom povinnosť podrobiť sa poradensko-psychologickému procesu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. H., a to z úradnej moci. Nariadenie výchovného opatrenia považoval súd za potrebné aj z dôvodu poskytnutia pomoci rodičom pre zabezpečenie plynulého, kľudného priebehu styku otca s maloletou za prítomnosti matky. 2. Otec maloletej podal proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to voči výroku o určení vyživovacej povinnosti a voči výroku o zročnom výživnom. Navrhol v napadnutej časti rozsudok zmeniť tak, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 90,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 29. 01. 2016 s tým, že zročné výživné za obdobie od 29. 01. 2016 do rozhodnutia odvolacieho súdu súd povolí splácať v 10,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. e/ a písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") a § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP"), teda tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasí s výdavkami na maloletú tak, ako tieto uviedla matka a v tejto časti označuje rozsudok za nepreskúmateľný, pretože tvrdené výdavky nie sú doložené dokladmi a nie je preskúmané, či matka tieto uhrádza vo výške, akú udáva. Spochybňuje existenciu výdavkov na nájomné bývanie v H. H. a vytýka súdu, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v čase rozhodovania už matka s maloletou opätovne bývala vo F. G. a tu ani neboli prešetrené pomery. V rozsudku majú absentovať významné skutočnosti, ktoré sú predmetom spisového materiálu, konkrétne, že maloletá W. sa narodila za trvania manželstva matky s jej exmanželom a o zapretí jeho otcovstva sa rozhodovalo v mesiaci S. XXXX, súd sa nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami matky o jej nemajetnosti a následným vyjadrením o vlastníctve nehnuteľného majetku. Tiež sa súd nevysporiadal s tým, že nebolo vyporiadané BSM matky a matke nevznikol nárok na výživu rozvedeného manžela. Všetky tieto skutočnosti majú priamy vplyv na finančnú situáciu matky a tvoria zložku jej finančných príjmov. Vytýka nevykonanie šetrenia na skutočnosť, že maloleté dieťa opätovne býva vo F. G., v rozsudku nie je uvedená podstatná skutočnosť, že maloleté dieťa z rozhodnutia matky nebolo B. napriek tejto povinnosti vyplývajúcej zo Zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia č. 355/2007 Z. z. Poukazuje na skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa jeho - otca nikdy nepožiadala o udelenie súhlasu na zmenu bydliska maloletej aj napriek tomu, že v priebehu roka 2016 svojvoľne a bezdôvodne zmenila najmenej dvakrát bydlisko aj s maloletým dieťaťom. V ďalšej časti svojho odvolania podrobne rozoberá svoje mesačné výdavky, ktoré vyčíslil sumou spolu (za rodinu) vo výške 1 089,45 Eur s tým, že ani jednu z týchto položiek nemožno znížiť, či už trvalo, alebo jednorazovo, niektoré sú zmluvnými záväzkami, bolo by to na ujmu nevyhnutných základných životných potrieb členov otcovej domácnosti a riadneho chodu domácnosti, resp. existencia bývania rodiny otca. Vytýka súdu, že sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že matka maloletej má od N. XXXX do januára 2016 príjem - materskú do 486,10 Eur, od 01. 01. 2016 rodičovský príspevok 203,20 Eur a rodinné prídavky 23,52 Eur. Súd však poukázal na skutočnosť, že matke sa znížil príjem od 01. 08. 2016, kedy jej bude vyplácaný len rodičovský príspevok 203,20 Eur a rodinný príspevok 23,52 Eur, mal teda selektívne rozhodnúť o spätnom výživnom do januára 2016 a od januára 2016. Rovnako v rozsudku nie je uvedené, že matka poberala výživné od svojho vtedajšieho manžela a toto tvorilo ďalšiu súčasť príjmu matky najmenej za obdobie trvania manželstva matky a pravdepodobne aj následne. Vytýka súdu, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že matka svojvoľne odmietla povinné B. maloletého dieťaťa, a to bez súhlasu otca. V odôvodnení rozsudku otcovi chýba vysporiadanie sa zákonnou povinnosťou matky plniť hoc aj minimálnu, ale konkrétnu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Pokiaľ súd v rozhodnutí uvádza „určitú finančnú čiastku zo strany matky", považuje za to nedostatočné, nepreskúmateľné, nie je teda zrejmé, akou konkrétnou čiastkou by mala prispievať maloletej matka, a to napriek tomu, že súd pozná konkrétne mesačné príjmy matky za celé posudzované obdobie. Spochybňuje i matkou uvádzaný výdavok na nájomné v byte v H. H. vo výške 150,- Eur mesačne, označuje to za účelové navyšovanie výdavkov so snahou negatívne ovplyvniť svoju finančnú situáciu. Vytýka súdu nedostatočné zistenie skutkového stavu v tomto smere a poukazuje na to, že on všetky výdavky riadne preukázal, a pokiaľ by niektorý výdavok preukázaný nebol, vie to urobiť dodatočne. Tiež nesúhlasí s konštatovaním súdu, že matka podala návrh neodkladne, pretože matka podala návrh po viac ako mesiaci po tom, ako on uznal otcovstvo voči maloletej W. a tiež po tom, ako obdržala prvé úhrady výživného, ktoré sa nezhodovali s predstavou matky o výške výživného. Nesúhlasí s tým, že mu vznikla vyživovacia povinnosť od narodenia maloletej W., v dobe narodenia maloletej bola matka vydatá za bývalého manželstva, manželstvo trvalo aj v mesiaci S. XXXX, kedy malo dôjsť k zapretiu otcovstva zo strany bývalého manžela matky. Súd teda určil úhradu výživného na maloletú aj spätne napriek tomu, že otcovstvo bolo určené, resp. uznané dňom 29. 01. 2016 a súd sa nezaoberal tým, či matke bolo uhrádzané výživné na maloletú počas trvania manželstva matky a po dobu trvania otcovstva bývalého manžela k maloletej W.. Má za to, že matke bolo až do rozvodu jej manželstva vyplácané výživné na maloletú W. aj zo strany bývalého manžela a zaviazaním na úhradu výživného spätne by išlo o duplicitu výživného na maloletú W.. V tomto smere považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné a nedostatočné. Poukazuje na to, že v zmysle Zákona č. XX/XXXX Z. z. o D. má jediný príjem a zo zákona nemôže mať iný príjem. Od 01. 08. 2016 došlo k poklesu mesačného príjmu jeho manželky. Maloletej poskytuje mesačne výživné podľa svojich schopností a možností vo výške 80,- Eur, v rámci pokusu o dohodu s matkou navrhol toto zvýšiť na 90,- Eur mesačne, ktorú sumu považuje za primeranú veku potrebám a zdravotnému stavu maloletého dieťaťa. Ide pritom o prvé výživné, ktoré sa s vekom maloletej bude zvyšovať. Určenie vyššieho výživného by uvrhlo rodinu otca do neschopnosti riadne si plniť záväzky. On už nemá možnosť výdavky na bývanie svojej rodiny znížiť, bežné výdavky vynakladá výlučne racionálne, pričom jeho rodina žije spôsobom finančného pokrytia z mesiaca na mesiac. Vyživovacej povinnosti sa nebráni, túto má záujem plniť. 3. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uvádza, že určené výživné 120,- Eur nepokrýva ani základné životné potreby dieťaťa, pretože pri sume 120,- Eur mesačne ide o sumu 4,- Eur na deň. Táto niekedy nepokrýva ani denné náklady na stravu maloletej. Pritom príjem otca predstavuje dvojnásobok priemernej hrubej mzdy v SR, ide teda o nadpriemerný príjem v SR. Domácnosť otca tvoria tri osoby, ich spoločný mesačný príjem je približne 1.300,- Eur a na jednu osobu pripadne suma 433,- Eur. V domácnosti matky a maloletej pripadne mesačne na osobu 115,- Eur. Nie je v záujme maloletej výživné znížiť. Otec maloletej má stabilný pravidelný príjem, prislúchajú mu stravné lístky, rôzne príspevky k mzde, ako napríklad odevné, príspevok na bývanie a ďalšie. Výživné 120,- Eur nezodpovedá príjmu otca, je to len približne 10 % z jeho príjmu, čo považuje za zanedbateľnú časť. Nechápe niektoré odvolacie námietky otca vzhľadom na predmet odvolacieho konania, týkajúce sa bývania matky a poukazuje na skutočnosť, že v čase súdneho konania riadne bývala v H. H., dôkazom čoho je aj neohlásené šetrenie zo strany kolízneho opatrovníka v máji 2016. Preto tvrdenie otca o fiktívnom bývaní matky v H. H. sa nezakladá na pravde a vyvrátené je správou zo sociálneho šetrenia založenou v spise. Prešetrovanie pomerov a bydlisko matky nesúvisí s predmetom odvolania otca, teda výškou výživného. K otázke výživného na manželku uvádza, že okresný súd nemal dôvod v odôvodnení prihliadať na vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k manželke, pretože táto nastáva zo zákona po tom, keď manželia spolu nehospodária. Naviac, pre účely súdneho konania, ktorého predmetom je určenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, nie je rozhodujúci príjem manželky otca a jej výdavky, ale príjem otca a jeho výdavky, pretože on je povinným subjektom, ktorý bude v rozsudku zaviazaný platiť výživné. Rozhodujúci je skutkový a právny stav v čase vyhlásenia a skutočnosť, že od 01. 08. 2016 poberá manželka otca maloletej len rodičovský príspevok, je absolútne irelevantná. Naviac, manželka otca maloletej nie je účastníčkou konania vyživovacej povinnosti otca k maloletej. K námietke otca maloletej, že súd nekonkrétne bez uvedenia určitej sumy uviedol povinnosť matky prispievať na výživu maloletej, poukázala na skutočnosť, že súd v konaní, predmetom ktorého je určenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu, neurčuje vyživovaciu povinnosť matke k dieťaťu, a preto nebolo dôvodné, aby túto sumu uvádzal. Je síce pravda, že do januára 2016 poberala matka maloletej materské dávky približne 470,- Eur, avšak do januára 2016 otec dieťaťa nemal ďalšie vyživovacie povinnosti ako k maloletej W., syn sa narodil až na konci S. XXXX. Na jeho strane preto neexistovali výdavky spojené s ďalšou vyživovacou povinnosťou. Pokiaľ splnomocnený zástupca otca dieťaťa poukazuje na povinnosť učiť výživné otca od zápisu otca do matriky, poukazuje na skutočnosť, že takýto zápis má deklaratórny charakter, konštitutívnym charakterom je narodenie dieťaťa, t. j. deň XX. XX. XXXX a ten je právnou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká povinnosť otca platiť výživné na dieťa. Nie je pravdou, že by v predchádzajúcich podaniach uvádzala, že od bývalého manžela obdržala nejaké výživné. V prípade duplicitného platenia výživného by dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu a bolo by potrebné ho vrátiť, na strane matky však k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu nedošlo, pretože od XX. XX. XXXX nikto na výživu dieťaťa neprispel. Za neprípustné považuje, aby otec maloletej preniesol zodpovednosť za výživu dieťaťa na bývalého manžela matky. Rovnako si otec dieťaťa nemôže jednostranne určovať, od kedy sa stal otcom dieťaťa. Pokiaľ otec maloletej tvrdí, že matka uvádzala svoju nemajetnosť, vysvetľuje, že túto skutočnosť uviedla v súvislosti s tým, že nemá vlastné bývanie, a teda je nemajetná, na rozdiel od otca dieťaťa, ktorý má vlastné bývanie. Nemajetnosť teda dala do kontextu s bývaním. Pozemky, ktoré vlastní v H. H., sú trvalým trávny porastom v malej výmere, ktoré jej darovali rodičia v čase dosiahnutia plnoletosti. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že aj otec maloletej vlastní trvalé trávne porasty a lesné pozemky na C. a platí daň obci 135-násobne vyššiu, ako matka. Veľkosť jeho pozemkov zodpovedá rozmerom farmy (XX,X hektára). Skutočnosť, či matka preukázala alebo nepreukázala výdavky na bývanie, nie je rozhodujúca pre určenie výšky výživného pre otca maloletej. Má za to, že vo svojich podaniach jasným a stručným preukázateľným spôsobom uviedla svoje výdavky na bývanie. Pritom Zákon o rodine prikazuje súdu, aby pri určovaní výšky výživného prihliadol predovšetkým na príjmy otca a odôvodnené potreby dieťaťa. To, ktoré dôkazy súd vykoná, je vecou súdu, rozsah dokazovacej povinnosti v prípade nesporového konania jasne definuje Zákon o rodine. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej odporučil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Doplnil, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ďalej uviedol, že v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Matka preukázala výdavky na starostlivosť o maloletú spojené nielen so zabezpečením bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, ale aj na zabezpečenie jej ošatenia, obutia a iných potrieb. 5. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie aj matka maloletej, a to do výroku o uložení povinnosti rodičom podrobiť sa poradenskému procesu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. H.. Má za to, že uloženie tejto povinnosti nemá skutkový ani právny základ podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, pretože výchovné opatrenie súd môže uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom, v tomto prípade bolo nariadené výchovné opatrenie len rodičom a nie aj maloletému dieťaťu, čo je v rozpore s dikciou Zákona o rodine a účelom, ktoré toto ustanovenie sleduje. Len zo samotných podaní založených v spise nemožno usudzovať, že komunikácia matky s otcom ohľadne dieťaťa je nefunkčná a že panuje medzi nimi nedôvera, nerešpektovanie, neúcta a podobne. S otcom maloletej nemali stanovené žiadne pravidlá stykov, tieto sa realizovali dobrovoľne, nikto nevedel v akej dĺžke a kde sa budú realizovať, a preto požiadali súd o určenie týchto pravidiel. Nemôže byť matke nariadené výchovné opatrenie len preto, že súd rozhodoval o pravidlách styku dieťaťa s otcom. Rovnako, písomné vyjadrenie matky nemôže byť podkladom pre nariadenie poradní, pretože išlo o právo matky slobodne sa vyjadriť, ktoré jej garantuje procesný poriadok. Komunikáciu medzi ňou a otcom maloletej označila za dobrú (ohodnotila známkou X), nikdy nedošlo k výmene názorov, každý styk prebehol pokojne, hladko a v harmónii. Zo strany matky nikdy nedošlo k zvýšenému hlasovému prejavu, slovným útokom alebo výčitkám. Rovnako, dĺžka aj styk s maloletou sa uskutočnili po vzájomnej dohode k obojstrannej spokojnosti. Súd nemá podklad pre to, aby matke nariadil poradňu na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, toto nenavrhol ani samotný kolízny opatrovník, nie sú na to ani znalecké posudky od psychológa, že by medzi rodičmi bola zlá komunikácia. Z podaní matky vyplýva, že sa snaží s otcom vychádzať dobre, doposiaľ sa styk realizoval veľmi krátku dobu, asi štyri a pol mesiaca a za túto dobu nemožno usudzovať a zakladať povinnosti rodičom, aby sa zúčastňovali poradní. Príčina nedorozumení, ktoré sú uvedené v záznamoch zo stykov zo strany otca, vyplýva z toho, čo predchádzalo styku, napríklad, že otec prišiel niekoľkokrát bez ohlásenia, tieto nedorozumenia však boli rozsudkom odstránené. Samotný priebeh, to znamená priamy kontakt otca s dieťaťom, bol vždy dobrý a komunikácia počas tohto medzi rodičmi bola dobrá a každým ďalším stretnutím sa vylepšovala. Matka uvádza, že sama má záujem na tom, aby si otec budoval vzťah s dcérou a na to dáva súdu písomnú záruku. Dieťa je veľmi útleho veku, potrebuje 24-hodinovú starostlivosť, a preto nie je v záujme maloletej, aby matka od dieťaťa odchádzala do poradne. Sám Zákon o rodine v § 37 ustanovuje, že výchovné opatrenie sa nariadi súbežne maloletému dieťaťu a rodičom, je to zvýraznené spojkou „a". Maloletej W. však nemožno nariaďovať zúčastňovať sa poradní vzhľadom na vek (XX mesiacov). Nie je preto dôvod, aby boli poradne nariaďované len samotným rodičom. Má za to, že po ustanovení pravidiel styku sa komunikácia matky s otcom dieťaťa ešte zlepšila, ohodnotila by to známkou výborná, každý vie, čo má očakávať, kedy sa styk bude realizovať a po akú dobu, neexistujú teda žiadne nejasnosti. Poukazuje na to, že otcovi umožnila aj vstup do domácnosti, a to aj so svojimi rodičmi, a to aj so svojimi rodičmi, tiež ich niečím ponúkla, pretože pricestovali. Takisto aj on a starí rodičia z otcovej strany ponúkli matku občerstvením. Má za to, že výchovné opatrenie nariadené len rodičom dieťaťa stráca svoj účel a účinok a súd nemôže výlučne len rodičom nariadiť výchovné opatrenie, pretože je to v rozpore s § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine. 6. Otec maloletej k odvolaniu matky v písomnom vyjadrení vyjadril názor, že okresný súd tým, že rodičom nariadil podrobiť sa výchovnému opatreniu, sledoval najlepší záujem dieťaťa. Má za to, že matka nepochopila správne dôvody uloženia opatrenia rodičom, a to tak, že tieto nespočívajú na dieťati ako takom, ale pramenia z vnútorných psychických a osobných prekážok na strane rodičov, ktoré sa prejavujú formami porúch a zlyhaní vo vzájomnej komunikácii. Ide napríklad o bránenie zo strany matky v styku otca s dieťaťom, ktorý bol naposledy umožnený dňa 19. 06. 2016. Otec viackrát od uvedeného dňa žiadal o umožnenie styku s dieťaťom, čo matka rázne a bez odôvodnenia odmietala a odmieta. Tiež otec žiadal matku o poskytnutie aktuálnych informácií, napriek tomu matka otca o dieťati neinformuje. Matka sa zjavne snaží o odcudzenie vzťahu medzi otcom a dieťaťom spôsobom bránenia a odopierania styku otca s dieťaťom, neinformovania otca o dieťati, vyhýbaniu sa akejkoľvek komunikácii s otcom dieťaťa, pričom na to nemá žiadny racionálny dôvod. Za pravdivé označuje tvrdenie matky, že v prípade uskutočnených stykov otca s dieťaťom bol priebeh pokojný a náladovo príjemný, avšak matka otca žiadnym spôsobom o konkrétnych a podstatných skutočnostiach o dieťati napriek opakovaným otázkam otca neinformovala. Vždy odpovedala jednotne „W. sa má dobre". Žiadna komunikácia medzi otcom a matkou, týkajúca sa dieťaťa, prakticky neexistuje a on nemá o dieťati žiadne informácie. Matka síce uvádza, že má záujem na tom, aby si otec dieťaťa budoval vzťah s dcérou, avšak nezdôvodnila, prečo takémuto vzťahu a styku až do súčasnej doby bráni, bezdôvodne ho odkladá na dobu právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ matka poukazuje na potrebu venovať sa dieťaťu a neodchádzať do poradne, má za to, že matke nič nebráni tomu, aby sa poradne zúčastnila spoločne s dieťaťom, poukazuje na skutočnosť, že matka si robila D. kurz v priebehu roku 2016 a ani tento neabsolvovala spoločne s maloletým dieťaťom. Nie je pravdou tvrdenie matky, že otec dieťaťa neprejavuje o dieťa záujem a poradne nie sú potrebné, pravdou je opak, on má trvalý, riadny a eminentný záujem o maloletú, má záujem pravidelného riadneho osobného styku s dieťaťom, najmenej v rozsahu určeného rozsudkom, čo však zo strany matky nie je umožnené. Trvá na uloženej povinnosti rodičom podrobiť sa poradenskému procesu. Poukazuje na ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má ten rodič, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. 7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky odporučil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Má za to, že súd preukázal nefunkčnú komunikáciu rodičov ohľadne maloletej a je preto v záujme dieťaťa, aby rodičom maloletej bola poskytnutá odborná pomoc pre zabezpečenie riadneho výkonu rodičovských práv a povinností. 8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie otca aj odvolanie matky maloletej s tým, že odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania v súdenej veci nebol viazaný (§ 65, § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP") a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o vyživovacej povinnosti a v závislom výroku o zročnom výživnom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny, vo výroku o uložení povinnosti rodičom maloletej W., podrobiť sa poradenskému procesu, rozsudok s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil. 9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. K odvolaniu otca maloletej krajský súd po podrobnom preskúmaní všetkých rozhodujúcich otázok a odvolacích námietok vznesených v odvolaní uvádza, že v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie v danej veci, vecne správne rozhodol a rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, dostatočné, zrozumiteľné, preto sa odvolací súd obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uvádza: 11. Odvolací súd považuje zistenia súdu prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre určenie ako výšky výživného na maloleté dieťa, tak aj momentu určenia povinnosti plniť toto výživné za správne, zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu a príslušnej zákonnej úprave vyjadrenej v ustanovení § 62 až § 65 a § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. 12. K momentu určenia vzniku vyživovacej povinnosti, ktorú súd určil od narodenia dieťaťa, to znamená spätne (keď návrh bol doručený súdu dňa 02. 03. 2016, maloletá sa narodila dňa XX. XX. XXXX a od tohto dátumu narodenia bola určená aj vyživovacia povinnosť súdom prvej inštancie), odvolací súd upriamuje pozornosť na zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu, keď relevantnou objektívnou právnou skutočnosťou pre vznik tejto vyživovacej povinnosti je narodenie dieťaťa. K odvolacej námietke otca, podľa ktorej mal bývalý manžel matky maloletej poskytovať mesačne matke na výživu maloletej W. finančné čiastky až do doby rozvodu manželstva, nie je ničím preukázané, ide len o domnienku otca maloletej, ktorá však je zjavne nepodložená, pretože z vykonaného dokazovania je zistené, že matka spolu s maloletou W.ijú od narodenia maloletej samotne (prvé X mesiace v Y. u rodičov, neskôr vo F. G. a H. H.). Súd prvej inštancie sa teda s otázkou vzniku vyživovacej povinnosti otca maloletej vysporiadal dostatočne a v súlade so zákonnou úpravou tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku v odseku 22, na ktorý odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. 13. Pokiaľ ide o výšku určeného výživného, ani v tomto smere nezistil odvolací súd dôvod pre zmenu rozhodnutia. Len naviac odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na útly vek maloletého dieťaťa je samozrejmé, že finančné plnenie vyživovacej povinnosti je zatiaľ v prevažne rozhodujúcej miere na otcovi, pretože matka plní svoju vyživovaciu povinnosť naturálnou formou, o maloletú sa nepretržite stará, takže táto osobná starostlivosť môže úplne vyvážiť peňažné plnenie zo strany otca. Pokiaľ ide o určenú výšku mesačného výživného 120,- Eur, táto je v súčasnosti dôvodná a zodpovedajúca kritériám uvedeným v ustanovení § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine. V súvislosti s výškou výživného odvolací súd nevidí dôvod na doplnenie dokazovania tak, ako to navrhuje, resp. vytýka v odvolaní otec maloletej (doplnenie šetrenia a odstránenia nedostatkov s dôrazom na skutočnosť, kde maloletá reálne s matkou bývala), pretože takéto doplnenie dokazovania nesmeruje k predmetu konania, ktorým je určenie výživného, ktoré v zmysle Zákona o rodine musí zodpovedať možnostiam a schopnostiam povinného rodiča a odôvodneným potrebám dieťaťa. Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tomto smere za dostatočne odôvodnený a súladný so zákonom. Odvolací súd podotýka, že uvedené konanie je tzv. mimosporové (teda nesporové) konanie a rozhodnutie o výživnom nemožno chápať ako matematický výpočet jednotlivých konkrétnych položiek, pretože takýto postup, teda zisťovanie výdavkov a hodnotenie ich účelnosti, je len jedným z dôkazných prostriedkov, na základe ktorých môže súd dospieť k určeniu výšky výživného tak, aby toto zodpovedalo zákonnej úprave. 14. Ďalšie dôvody, resp. návrhy v odvolaní otca - B. maloletej, prešetrovanie bydliska, sťahovanie sa matky s maloletou bez jeho súhlasu - sú bez relevancie na predmet odvolacieho konania. 15. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd považoval rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o vyživovacej povinnosti otca a o zročnom výživnom za vecne správne a náležite odôvodnené. Odvolaniu otca maloletej, ktoré odvolací súd považoval za nedôvodné, preto nebolo vyhovené. 16. K odvolaniu matky maloletej, ktorá z uvedených dôvodov navrhovala zrušiť uloženú povinnosť rodičom podriadiť sa poradenskému procesu, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere je odvolanie dôvodné. Podľa ustanovenia § 37 Zákona o rodine - výchovné opatrenia, súd môže rozhodnúť o uložení výchovných opatrení v prípade, že je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Uloženie výchovného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak sa zistí buď nevhodné správanie sa detí, alebo porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práva (ods. 1 citovaného zákona a ustanovenia). V súdenej veci však odvolací súd musí konštatovať, že v tomto prípade nebolo zistené ani konštatované žiadne porušovanie povinností rodičov, ktoré by vyplývali z ich rodičovských práv, resp. povinností. Samotná animozita medzi rodičmi maloletého dieťaťa, ani preukázaná nefunkčná komunikácia rodičov ohľadne maloletej nemôžu byť považované za porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol teda v tomto prípade zákonný dôvod na uloženie uvedeného výchovného opatrenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. d/ toto rozhodnutie zrušil, nešlo o rozhodnutie vo veci samej (vecou samou bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu) a dôvody, pre ktoré ho súd vydal, neexistovali. 17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Pritom o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh (§ 57 CMP) a takýto návrh podaný nebol. 18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).