Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/58/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116205890 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116205890.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého A. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matky H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Tr. J. XX, XXX XX T. T. a otca S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Za T. XX, XXX XX U., v konaní o návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému A. P., o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/108/2016-141 zo dňa 09. 06. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh matky vo zvyšku zamietol, p o t v r z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd maloletého Leonarda Košča, nar. 29. 03. 2010 zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka maloletého je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi maloletého A. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 04. 2016. Zročné výživné za obdobie od 01. 04. 2016 do 09. 06. 2016 povolil otcovi splácať v 20 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Návrh matky vo zvyšku zamietol. Styk otca s maloletým Leonardom okresný súd neupravil. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP) tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Matka návrhom podaným dňa 04. 04. 2016 sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak: „Súd zveruje maloletého A. P., nar. XX. marca XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. P., nar. XX. marca XXXX výživným vo výške 160 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 03. 2016. Taktiež zameškané výživné a to za obdobie od narodenia dieťaťa, až do rozchodu odporcu s matkou maloletého, t.j. do septembra 2014 vo výške 170 Eur (slovom stosedemdesiat euro) za mesiac (nakoľko odporca neprispieval v tomto období žiadnou sumou na zabezpečenie potrieb na malého, domácnosť a matka si musela požičiavať peniaze, čím sa podstatným spôsobom zadlžila a pôžičky musí splácať), zrušila všetky poistky i sporenia. Toto zameškané výživné predstavuje 9.010 Eur slovom deväťtisícdesať euro. Ďalej za obdobie, kedy už odporca nežil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, od septembra 2014 do marca 2016 sumou 160 Eur. Toto zameškané výživné predstavuje sumu 2.830 Eur slovom dvetisícosemstotridsať euro, nakoľko odporca je otec maloletého, ktorý v septembri 2016 nastupuje na povinnú školskú dochádzku a výška výživného tomu zodpovedá. Styk otca s dieťaťom bude umožnený na základe dohody rodičov.“ Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého neboli zosobášení, zdieľali len spoločnú domácnosť do septembra 2014. Ďalej v návrhu uviedla, že takmer po celú dobu spolužitia otec nikde nepracoval a neprejavoval ani záujem pracovať. Vôbec jej nepomáhal ani s domácimi prácami, zdržiaval sa v mieste bydliska alebo bol so svojim otcom, s ktorým majú firmu VK U. a.s., kde je otec predsedom predstavenstva a jeho otec členom. V návrhu zároveň podrobne opísala spolužitie s otcom a dôvody ukončenia ich vzťahu v auguste 2014. Určenie výživného spätne odôvodnila dôvodmi hodnými osobitného zreteľa uvedenými v ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Otec v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 04. 05. 2016 potvrdil, že s matkou maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Od narodenia sa o maloletého príkladne staral ako to bolo možné. Maloletého naučil bicyklovať, korčuľovať, plávať, športovať, začal s ním chodiť na futbal, následne na hokej. Zakúpil mu celú hokejovú výstroj, platil mu tréningy, aby sa mohol zúčastňovať oddielových tréningov. Ďalej vo výpovedi podrobne opísal spôsob fungovania v spoločnej domácnosti s matkou a hospodárenia. V závere vyjadrenia uviedol, že v súčasnej dobe sa mu nedarí nájsť si stálu prácu, je dlžný matke niekoľko splátok na výživnom, ktoré mieni doplatiť a platiť vo výške 100 Eur a to aj z dôvodu, že sa snaží maloletému niečo kúpiť. Z vyjadrenia otca vyplýva, že má ďalšie 2 vyživ. povinnosti na 2 malol. deti, na ktoré má určené výživné vo výške 100 Eur mesačne, na každé zvlášť. Dňa 02. 06. 2016 otec súdu doručil ospravedlnenie účasti na nariadenom pojednávaní s tým, že súhlasí, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania zo dňa 08. 06. 2016 doporučil súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať primeraným výživným podľa jeho majetkových pomerov, možností, schopností, s prihliadnutím na vek, potreby maloletého a styk otca s maloletým neupraviť. Zo správy kolízneho opatrovníka ďalej vyplýva, že matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. Telefonicky sa skontaktoval s otcom, ktorý vyjadril súhlas so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, určením výživného v sume 100 Eur mesačne. K úprave styku uviedol, že matka mu umožňuje kontakt s maloletým kedykoľvek, preto v tejto časti navrhuje schváliť rodičovskú dohodu. Matka vo výpovedi zotrvala na podanom návrhu. Určenie výživného na maloletého od narodenia odôvodnila tým, že otec sa na výživnom nepodieľal. Po odchode zo spoločnej domácnosti si myslela, že sa mimosúdne dohodnú. Otec jej stále sľuboval, že sa dohodnú, čo sa však nestalo. Uvedené sľuby jej dával po dobu 4-5 mesiacov po rozchode. Pre podanie návrhu skôr sa necítila psychicky v poriadku, hospitalizovaná nebola, nenavštevovala špecializovanú ambulanciu, nebola na liekoch. Ako druhý dôvod, pre ktorý nepodala návrh skôr uviedla, že v ich rodine nebola dobrá situácia z dôvodu, že jej pred rokom zomrel jej synovec, ktorý mal len 4,5 roka. Potreby maloletého od narodenia boli uspokojené. Matka ďalej vo výpovedi uviedla, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu, otcovstvo k maloletému bolo určené na matrike. Od septembra 2014 s otcom nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spolužitie neobnovili, ani oň nemá záujem. Od času ako nežijú v spoločnej domácnosti s otcom nehospodária, spoločne netrávia čas, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého. S otcom maloletého komunikujú len o podstatných veciach, v súčasnosti je to výber školy. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ktorú zvláda, výchovné problémy s maloletým nemá, pre výchovu maloletého má vytvorené vhodné bytové podmienky. Maloletý v jej domácnosti žije od svojich 3 mesiacov. Jej domácnosť je maloletému známa. Otec sa na starostlivosti o maloletého podieľa tým, že chodí za ním, avšak málo, väčšinou je to na jej vyzvanie. T.č. pred pojednávaním za maloletým chodil 1-2 krát do týždňa, mal ho 1 víkend. Inak za maloletým chodil 1× za 2 týždne a trávil s ním čas v rozpätí 2-3 hodín. Maloletý otca neodmieta, má ho rád. Vzťah maloletého k nim obom je na rovnakej úrovni. Otec od nej veľmi nepožaduje informácie o maloletom. Ohľadom maloletého ako rodičia sa dokážu dohodnúť. Maloletý má v súčasnosti 6 rokov, navštevuje materskú školu, do ktorej sa uhrádzajú mesačné poplatky vo výške 34,96 Eur, v čom je stravné zhruba vo výške 23,80 Eur, mesačný poplatok mestu 2,50 Eur a výdavky na program organizovaný materskou školou, ako je karneval, Mikuláš, divadlo, kone, MDD. 2× ročne sa maloletému do škôlky uhrádza poplatok ZRŠ 25 Eur. Polročne maloletému do škôlky zakupuje hygienické potreby, čaj, sirup v hodnote 6 Eur. V rámci materskej školy maloletý navštevuje kurz anglického jazyka za polročný poplatok 33 Eur. Maloletému sa zakupovala učebnica na anglický jazyk v hodnote 12,10 Eur. Po dobu 1 mesiaca je maloletý v prípravke futbalového oddielu Dukla Banská Bystrica, do ktorého sa uhrádzal mesačný poplatok 10 Eur a zakupovala sa mu lopta, kopačky, oblečenie v hodnote necelých 50 Eur. Do marca alebo februára 2016 maloletý bol v prípravke hokejového oddielu HC05, kde bol ročný poplatok 50 Eur. Maloletý je vedený v alergologickej a ortopedickej ambulancii. Počas sezóny užíva spreje, za ktoré sa dopláca 3,60 Eur. V ortopedickej ambulancii je vedený z dôvodu plochých nôh, zakupujú sa mu preto ortopedické vložky v hodnote 4,20 Eur a to vždy spolu s novou obuvou. Maloletému zakupuje ortopedickú obuv a to prezúvky, ktoré naposledy stáli 23,40 Eur. Celoročne maloletý užíva vitamíny, ktoré sa zakupujú zhruba 3× ročne v hodnote 11 Eur. Mesačné výdavky na stravovanie maloletého v domácnosti vyčíslila na 150 Eur, oblečenie mesačne 29,18 Eur, obuv 14,59 Eur, drogériu 15 Eur. S maloletým býva sama v 2-izbovom byte, ktorého je výlučným vlastníkom. Mesačne uhrádza nájomné vo výške 170 Eur, elektriku 29 Eur. Má dlh u matky vo výške 6.500 Eur a u brata vo výške 2.500 Eur, ktoré použila na bežný život v čase, kedy nešlo o podnikanie. Spláca hypotekárny úver v 360,74 Eur mesačných splátkach a ďalšiu pôžičku, ktorú použila na rekonštrukciu bytu v 199 Eur mesačných splátkach. Ako SZČO podniká v oblasti predaja kozmetiky. Svoj mesačný príjem vyčíslila na XXX Eur netto. Je konateľkou a spoločníčkou obch. spol. GO T. s.r.o., ktorú založila XX. XX. XXXX a zaoberá sa predajom kozmetiky. Obchodná spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť a to od marca 2016. Prostredníctvom obch. spoločnosti GO T. s.r.o. fakturuje si províziu firme, pre ktorú pracuje. Ako SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za r. 2015, rovnako predĺženú lehotu na podanie daňového priznania má aj obchodná spoločnosť GO T. s.r.o. Podľa vyjadrenia matky od 01. 04. 2016 jej otec žiadnym spôsobom neprispel na výživu maloletého, maloletému nič nezakúpil, neposkytol jej žiadne finančné prostriedky, nezaplatil poplatky do materskej školy, ani poplatky za krúžky. Kolízny opatrovník vo výpovedi doporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať primeraným výživným, styk otca s maloletým neupravovať. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že matka sa o maloletého riadne stará, otec súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti matky, ako aj neupravením styku. Z lustrácie vykonanej v sociálnej poisťovni vyplýva, že matka ako SZČO má vymeriavací základ vo výške 412-429 Eur, otec ako zamestnanec obch. spol. RK T. s.r.o. dosahuje vymeriavací základ vo výške XXX,XX Eur až XXX Eur. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že matka je SZČO, podniká pod obchodným menom H. A. - GO T. a má zapísaných 11 predmetov činnosti. Z výpisu obchodného registra vyplýva, že matka je jedinou konateľkou a spoločníčkou obch. spol. GO T. s.r.o. založenej dňa XX. XX. XXXX, otec je predsedom predstavenstva obch. spol. VK U. a.s. založenej dňa XX. XX. XXXX a jediným konateľom a spoločníkom obch. spol. RK T. s.r.o. založenej dňa XX. XX. XXXX. Z oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica vyplýva, že obch. spol. GO T. s.r.o. za rok 2014 dosiahla výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške XX,XX Eur, za zdaňovacie obdobie r. XXXX má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania do 30. 06. 2016. Matka ako SZČO za r. 2014 dosiahla daňovú stratu vo výške X.XXX,XX Eur, za zdaňovacie obdobie r. 2015 má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania do 30. 06. 2016. Obch. spol. RK T. s.r.o. za r. XXXX nepodala daňové priznanie. Obch. spol. VK U. a.s. za r. 2015 nepodala daňové priznanie. Z otcom predloženého potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie r. 2015 vyplýva, že za obdobie mesiacov 1-8 dosiahol čiastkový základ dane vo výške X.XXX,XX Eur. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu, otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom úrade. Rodičia maloletého do septembra 2014 žili v spoločnej domácnosti. Od tohto obdobia neobnovili spolužitie, z vyjadrenia matky vyplynul nezáujem na obnovení spolužitia. Od doby ako rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne netrávia čas, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého. Súd tak mal jednoznačne a nepochybne preukázané splnenie podmienky v zmysle § 36 ods. 1 Zák. o rodine a preto návrh matky považoval za dôvodne podaný. Od doby ako rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletého na seba prevzala v celom rozsahu matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia výchovu maloletého zvláda, maloletý ju rešpektuje, nemá s ním výchovné problémy. Maloletý od 3 mesiacov svojho veku žije v súčasnej domácnosti, v ktorej má vytvorené svoje sociálne, citové väzby. Otec podľa správy kolízneho opatrovníka súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu, vývoj maloletého. Maloletý podľa vyjadrenia matky má k nim obom dobrý vzťah, otca neodmieta. Otec sa s maloletým stretáva v minimálnom rozsahu a to 1× za 2 týždne v rozpätí 2-3 hodín. Jeho stretávanie s maloletým, počas ktorého zabezpečuje starostlivosť o maloletého, sa v priebehu konania zintenzívnilo, s maloletým bol v kontakte 1-2 krát do týždňa, maloletý strávil v jeho domácnosti 1 víkend. Otec od matky v minimálnom rozsahu požaduje informácie o maloletom. Súd preto na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že matka z rodičov je tá, ktorá dáva súdu záruku, že aj do budúcna bude zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého a preto návrhu matky v časti zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok, vyhovel. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zák. o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 6 rokov, navštevuje materskú školu, do ktorej sa uhrádzajú bežné výdavky. Maloletý v rámci materskej školy navštevuje kurz anglického jazyka za polročný poplatok 33 Eur. Okrem toho sa maloletému zakupovala učebnica na anglický jazyk v hodnote 12,10 Eur. Maloletý v súčasnosti po dobu 1 mesiaca je v prípravke futbalového oddielu Dukla Banská Bystrica, do ktorého sa uhrádzal mesačný poplatok 10 Eur, zakupovala sa mu lopta, kopačky, oblečenie v hodnote necelých 50 Eur. Do marca alebo februára 2016 maloletý bol v prípravke hokejového oddielu HC05, kde bol ročný poplatok 50 Eur. Maloletý je vedený v alergologickej ambulancii, v ktorej sa mu počas sezóny predpisujú spreje za doplatok 3,60 Eur. V ortopedickej ambulancii je maloletý vedený z dôvodu plochých nôh. Pri zakupovaní novej obuvi sa mu vždy zakupujú nové ortopedické vložky za poplatok 4,20 Eur. Zo špeciálnej obuvi sa mu zakupujú prezúvky. Maloletý celoročne užíva vitamíny, ktoré matka zakupuje 3× ročne v hodnote 11 Eur. Otec maloletého je predsedom predstavenstva obch. spol. VK Holding a.s., ktorá za r. 2015 nepodala daňové priznanie. Dňa 14. 07. 2015 otec založil obchodnú spoločnosť RK T. s.r.o., ktorej je jediným konateľom a spoločníkom a ktorá za r. 2015 nepodala daňové priznanie. Podľa otcom predloženého potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za 8 mesiacov r. 2015 otec dosiahol čiastkový základ dane vo výške X.XXX,XX Eur, čo je XXX,XX Eur mesačne brutto. Vychádzajúc z platnej judikatúry a zaužívanej súdnej praxe pri hodnotení schopností, možností povinného rodiča zabezpečiť si príjem súd zohľadňuje okolnosti na jeho strane ako je jeho vek, zdravotný stav, prax, skúsenosti, vzdelanie, čiže vychádza z možností, schopností povinného rodiča zabezpečiť si potencionálny príjem v zmysle už uvedených kritérií. Súd na strane otca nezistil žiadnu objektívnu okolnosť, pre ktorú by si nemohol zabezpečiť pravidelný, stabilný príjem zodpovedajúci priemernému zárobku pracovníka v národnom hospodárstve, z ktorého aj pri určovaní výšky výživného vychádzal. V tejto súvislosti súd považuje za nutné uviesť, že otec si musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletému, ktorý vzhľadom na svoj vek je plne odkázaný na výživu zo strany svojich rodičov. Je preto povinnosťou otca vyvíjať takú snahu a úsilie, aby si zabezpečil stabilný, pravidelný príjem zodpovedajúci jeho možnostiam, schopnostiam. Otec maloletého je dlhodobo známy v podnikateľských kruhoch. Za toto obdobie si musel vytvoriť meno. Nemožno preto brať na ťarchu výživy maloletého do úvahy neúspech otca v podnikaní. Otec má však ďalšie 2 vyživovacie povinnosti na staršie deti, na ktoré má určené výživné, na každé zvlášť, vo výške 100 Eur. Súd na základe takto vykonaného dokazovania určil výšku výživného na maloletého v sume 100 Eur, ktorú považuje za výživné zodpovedajúce vyššie uvedeným kritériám stanoveným v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zák. o rodine. Matka žiadala určiť výživné na maloletého v sume 160 Eur. Súd v tejto časti návrhu matky nevyhovel z dôvodu 1/ príjmu otca, z ktorého súd vychádzal a zohľadnením jeho 2 ďalších vyživovacích povinností, 2/ aj jej vyživovacej povinnosti k maloletému, 3/ poberaním rodinných prídavkov a uplatňovaním si daňového bonusu, 4/ zohľadnením len odôvodnených potrieb maloletého primeraných jeho veku. V súvislosti s matkou vyčíslenými výdavkami na maloletého súd poznamenáva, že matkou uvádzané mesačné výdavky na maloletého spočívajúce v stravovaní v sume 150 Eur, oblečenia 29,18 Eur, obuvi 14,29 Eur, drogérie 15 Eur, nepovažoval za primerané veku 6 rokov maloletého. K vyživovacej povinnosti matky k maloletému súd uvádza, že podľa jej vlastného vyjadrenia dosahuje príjem vo výške okolo XXX Eur netto. Takýto príjem matke umožňuje taktiež podieľať sa na výžive maloletého, avšak nie v takom rozsahu ako otec, nakoľko si svojou osobnou starostlivosťou o maloletého nahrádza plnenie vyživovacej povinnosti vo forme finančného príspevku. Súd záverom len pre úplnosť uvádza, že skutočnosťami týkajúcimi sa vedenia spoločnej domácnosti rodičmi, prípadne ich narušeného partnerského vzťahu, sa v prejednávanej veci nezaoberal, pretože pre rozhodnutie súdu boli právne irelevantné. Matka maloletého žiadala určiť výživné spätne od narodenia maloletého, t.j. 6 rokov. Ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu určiť výživné spätne len 3 roky od podania návrhu. Súd preto v tejto časti návrhu matky nemohol vyhovieť a preto jej návrh ako nedôvodný zamietol. Súd sa však zaoberal možnosťou určenia výživného 3 roky spätne od podania návrhu, čiže skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa. Z výpovede matky vyplynuli 2 dôvody hodné osobitného zreteľa a to, že sa necítila psychicky v poriadku pre podanie návrhu skôr, avšak nebola hospitalizovaná, nenavštevovala špecializovanú ambulanciu, nebola na liekoch a z dôvodu úmrtia synovca. Súd nespochybňuje, že rozpad vzťahu, resp. úmrtie v rodine je psychická záťaž, ale v zmysle zaužívanej súdnej praxe nemožno ich považovať za objektívne okolnosti hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného spätne. Súd preto ani v tejto časti návrhu matky nemohol vyhovieť a jej návrh ako nedôvodný zamietol. Súd pri rozhodovaní o určení výživného spätne prihliadol aj na samotné vyjadrenie matky, z ktorého vyplynulo, že potreby maloletého 3 roky spätne od podania návrhu boli uspokojené a tiež možnosť matky v samostatnom konaní postupovať podľa § 79 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. požadovať úhradu vyživovacej povinnosti, ktorú celkom alebo sčasti plnila za iného. Keďže súd návrh matky považoval za dôvodne podaný a z jej vyjadrenia, ako aj písomného vyjadrenia otca vyplynulo, že od podania návrhu si neplnil vyživovaciu povinnosť, počiatok určenia výživného otcovi súdnym rozhodnutím súd určil od 01. 04. 2016, t.j. od mesiaca, v ktorom si matka podala riadny návrh na úpravu práv a povinností k maloletému. Neplnením vyživovacej povinnosti otcovi vzniklo zročné výživné za obdobie od 01. 04. 2016 do 09. 06. 2016 (t.j. do rozhodnutia vo veci samej) vo výške 200 Eur (100 Eur × 2 mesiace a to apríl, máj 2016), ktoré otcovi povolil splácať v primeraných 20 Eur mesačných splátkach. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho výšku, ako aj príjem otca. O neupravení styku otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“. 3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa matka maloletého Leonarda odvolala. V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. V spoločnej domácnosti žila s otcom dieťaťa do septembra 2014, neskôr v podnájmoch, potom u jej rodičov, ktorí im až do júna 2010 pomáhali finančne, stravou a bývaním v plnej výške. Dňa 08. 02. 2010 si vzala hypotéku v SLSP, a. s. na kúpu bytu, v ktorom žije s maloletým synom a v ktorom do septembra 2014 býval aj otec maloletého. Neskôr si vzala ďalší úver na jeho rekonštrukciu. Takmer po celú dobu spolužitia otec dieťaťa nikde nepracoval a ani neprejavoval záujem pracovať. So svojím otcom vlastní firmu VK U., a. s., kde je otec dieťaťa predsedom predstavenstva a jeho otec členom predstavenstva. Vzhľadom na to, že otec dieťaťa jej finančne neprispieval bola nútená pracovať vo viacerých zamestnaniach, čo bolo fyzicky i duševne náročné. Uvedené sa odrazilo najmä na jej zdravotnom stave, keď schudla pod 40 kg. Otec dieťaťa je majiteľom luxusného automobilu AUDI A6 Sportline a od roku 2015 si založil ďalšiu firmu RK Build, s. r. o.. Má vysokú životnú úroveň aj keď preukazuje príjem 344,28 € mesačne. Matka maloletého Leonarda v odvolaní ďalej uviedla, že aj keď má otec maloletého okrem syna ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti, má za to, že ňou uplatnený nárok na určenie výživného v sume 160 € mesačne je plne dôvodný. Poukázala na to, že otec dieťaťa sa nezúčastnil pojednávania a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Navrhol určiť výživné v sume 100 € mesačne. Súd sa s jeho návrhom stotožnil a to z dôvodu vykazovaného príjmu, ďalej z toho dôvodu, že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti, zohľadnil vyživovaciu povinnosť matky k maloletému, poberanie rodinných prídavkov a uplatnenie si daňového bonusu matkou dieťaťa. Vyčíslené výdavky na syna, ktorý má 6 rokov, a ktorý sa vyvíja a rastie a potrebuje plnohodnotnú stravu, pričom sa venuje športu a od septembra 2016 nastupuje na povinnú školskú dochádzku súd nepovažoval za primerané jeho veku a rozhodol o výške výživného v sume 100 € mesačne. Podľa názoru matky dieťaťa okresný súd mal predovšetkým zobrať do úvahy, či otec dieťaťa má záujem pracovať a či sa hľadaniu práce nevyhýba len preto, aby platil nízke výživné. Súd nezobral do úvahy jeho účasť v dvoch obchodných spoločnostiach, ani to, že vlastní luxusný automobil a chodí na drahé dovolenky. Zdôraznila, že je povinnosťou otca dieťaťa, aby si zabezpečil príjem primeraný jeho veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam a praxi. Daňové priznania nie sú jediným dokladom preukazujúcim možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a je plne odkázané na výživu zo strany svojich rodičov. Podľa názoru matky dieťaťa snahou otca dieťaťa bude vždy minimalizovať jeho príjmy, aby pred súdom vykonávajúcim dokazovanie prezentoval, že je v strate a že jeho príjmy sú nepostačujúce. Pri určení výšky výživného by súd mal uvedené zohľadniť a vychádzať najmä z kritérií uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t. j. z možností, schopností a majetkových pomerov povinného. Súd prvého stupňa podľa názoru matky dieťaťa nedostatočným spôsobom vyhodnotil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca dieťaťa ako aj odôvodnené potreby maloletého a na základe takto nedostatočne zisteného skutkového stavu nesprávne právne rozhodol, keď priznal na maloletého Leonarda výživné vo výške 100 € mesačne a v prevyšujúcej sume (60 €) návrh matky zamietol. Matka maloletého A. v odvolaní ďalej uviedla, že sa nemôže stotožniť so závermi súdu prvej inštancie, že určené výživné v sume 100 € mesačne zodpovedá právu maloletého dieťaťa podieľať sa na preukázanej životnej úrovni otca dieťaťa. Rovnako sa nemôže stotožniť s tým, že by schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa, neumožňovali otcovi dieťaťa platenie matkou dieťaťa navrhovaného výživného v sume 160 € mesačne. V uvedenej súvislosti matka dieťaťa v odvolaní uviedla, že podrobne rozpísala náklady na maloletého, náklady na ich spoločnú domácnosť a iné aktivity, na jej záväzky a ďalšie životné výdavky. Uviedla, že žiadala, aby jej súd priznal zameškané výživné a to za obdobie od narodenia dieťaťa, až do rozchodu otca dieťaťa s matkou maloletého, t. j. do septembra 2014 vo výške 170 € mesačne z toho dôvodu, že otec dieťaťa jej neprispieval v tomto období žiadnou sumou na zabezpečenie potrieb maloletého syna a na ich domácnosť a preto bola nútená požičiavať si peniaze, čím sa podstatným spôsobom zadĺžila, musela zrušiť poistky a sporenia; toto zameškané výživné predstavuje sumu 9 010 €. Tiež žiadala, aby jej súd priznal zameškané výživné na maloletého A. za obdobie od septembra 2014 do marca 2016 v sume 160 € mesačne; toto zameškané výživné predstavuje sumu 2 830 €. Priznanie vyššie uvedeného zameškaného výživného žiadala aj napriek tomu, že si je vedomá toho, že podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa názoru matky dieťaťa sú na jej strane dané dôvody hodné osobitného zreteľa a preto okresný súd podľa jej názoru nesprávne rozhodol, keď na jej maloletého syna neurčil výživné spätne. Súd prvej inštancie len konštatoval, že skutočnosťami týkajúcimi sa vedenia spoločnej domácnosti rodičmi, prípade ich narušeného partnerského vzťahu, sa v prejednávanej veci nezaoberal, pretože pre rozhodnutie súdu boli právne irelevantné. Určenie výživného spätne od narodenia maloletého Leonarda, t. j. 6 rokov dozadu súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodný, pričom sa zaoberal len možnosťou určenia výživného 3 roky spätne od podania návrhu, čiže skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa názoru matky dieťaťa základným dôvodom na to, aby súd zaviazať otca dieťaťa platením výživného na maloletého A. spätne, bol pretrvávajúci zlý zdravotný stav matky dieťaťa, ktorý jej neumožňoval uplatnenie výživného na maloletého syna skôr. V závere odvolania matka dieťaťa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a to vo výroku, ktorý sa týka určenia výšky vyživovacej povinnosti, zročného výživného a vo výroku, ktorým okresný súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol a vrátil vec súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu na nové konanie a rozhodnutie. 4. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie matky dieťaťa v rozsahu danom ust. § 65, § 66 a § 67 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (CMP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP) a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh matky zamietol podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil; vo zvyšnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním nedotknutý. 5. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP) a zákon č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (CMP), kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá (CSP) a v § 395 ods. 1 a 2 (CMP) uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“. 6. Z uvedeného je zrejmé, že na posúdenie odvolania matky dieťaťa podaného už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. a zákona č. 161/2015 Z. z., aplikoval odvolací súd príslušné ustanovenia zák. č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (CMP) a v súlade s ust. § 2 ods. 1 CMP (kde sa uvádza, že: „Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak“) aj príslušné ustanovenia zák. č. 161/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (CSP). 7. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie na základe odvolania podaného matkou dieťaťa odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť jeho dôvodov, pretože sú súladné so zákonom (§ 62 a § 77 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine) a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza: Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca dieťaťa súd zobral do úvahy nielen ním deklarovaný príjem 344,28 € mesačne, ale zohľadnil aj predpoklady otca dieťaťa, ako osoby dlhodobo známej v podnikateľských kruhoch dosahovať príjem zodpovedajúci jeho veku, zdravotnému stavu, schopnostiam a možnostiam, pretože inak by len vychádzajúc z deklarovaného príjmu 344,28 € mesačne, ktorý nedosahuje ani úroveň minimálnej mzdy za rok 2016 (415 € mesačne) pri dvoch ďalších vyživovacích povinnostiach určených v sume 100 € mesačne na deti vekom staršie ako maloletý Leonard, nemohol určiť na maloletého A. vyživovaciu povinnosť v sume 100 € mesačne. Odvolacia námietka matky dieťaťa, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom neposúdil možnosti a schopnosti otca dieťaťa platiť výživné v požadovanej výške, je preto neopodstatnená. Pokiaľ matka dieťaťa v odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď jej nepriznal nárok na výživné spätne od narodenia dieťaťa, tak ako si podaným návrhom uplatnila, odvolací súd uvádza, že Zákon o rodine v ust. § 77 ods. 1 striktne podmieňuje priznanie práva na výživné pre maloleté dieťaťa obdobím troch rokov spätne od podania návrhu na začatie konania za súčasného splnenia podmienky existencie okolností hodných osobitného zreteľa. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že okresný súd správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že existencia okolností hodných osobitného zreteľa musí byť relevantným spôsobom preukázaná, ktorú dôkaznú povinnosť si matka maloletého A. právne relevantným spôsobom nesplnila, pričom jej argumentácia týkajúca sa okolností hodných osobitného zreteľa zostala len v polohe tvrdení o zlom zdravotnom stave matky dieťaťa, ktorý jej bránil podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca dieťaťa voči maloletému Leonardovi skôr, čo aplikáciu ust. § 77 ods. 1, veta tretia Zákona o rodine samo osebe neodôvodňuje. 8. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh matky vo zvyšku zamietol ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil s tým, že vo zvyšnej časti ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa podstatným spôsobom zmenia pomery tak na strane otca dieťaťa (povinného) ako aj na strane dieťaťa (oprávneného), je možné podať v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine návrh na zmenu vyživovacej povinnosti otca dieťaťa. 9. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).