Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/478/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116214520 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116214520.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanému O. J. (J.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. I. XX, XXX XX D. D., o zaplatenie 204,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24. augusta 2016, č. k. 13Csp/26/2016-13, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie, vrátil žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku a zároveň požiadal prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu, a.s. o jeho vrátenie. Žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že osoba označená v žalobe ako „O. J. (v žalobe označený O. J., pozn. odvolacieho súdu), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. I. XX, XXX XX D. D.“ neexistuje, t. j. nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, a teda ani procesnú subjektivitu, čo je neodstrániteľný nedostatok konania, súd nemohol vo veci ďalej konať, preto konanie zastavil v zmysle § 62 v spojení s § 161 ods. 2 CSP. V ďalšom texte odôvodnil súd prvej inštancie vrátenie kráteného súdneho poplatku. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, keď žalovaného nesprávne označil údajmi, ktoré nekorešpondujú s údajmi v registri obyvateľov, súd priznal protistrane (žalovanému) náhradu trov konania v celom rozsahu v zmysle § 256 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávny procesný postup. Poukázal na odôvodnenie okresného súdu, kde uviedol: „Lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný tak, ako je označený v žalobe, neexistuje. V evidencii osôb vystupuje O. J., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom D. XX, D. D..“ Tvrdenie súdu označil za prehnane formalistické, podľa konštantnej rozhodovacej praxe súdov účastník musí byť v žalobe označený údajom umožňujúcim jeho identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou. V danej veci žalovaný sám vyhľadal internetovú stránku žalobcu, sám sa zaregistroval na stránke uvedením osobných údajov (na základe ktorých ho možno jednoznačne identifikovať), pričom pri vypĺňaní dotazníka neuviedol diakritiku, čo je zrejmé aj z ďalších údajov. Absencia diakritiky v mene žalovaného však nemôže znamenať jeho neexistenciu, nakoľko ide o zrejmú nesprávnosť, ktorú možno v súlade s Civilným sporovým poriadkom odstrániť. Ďalej upozornil na skutočnosť, že v žalobe je aj rodné číslo žalovaného, čo je jednoznačný identifikačný osobný údaj, ktorý nie je verejne prístupný. Uznesenie okresného súdu považuje za prehnane formalistické, žalovaného je možné dostatočne identifikovať prostredníctvom rodného čísla a v mene žalovaného chýba len diakritika. Ide len o zrejmú nesprávnosť, ktorú možno kedykoľvek napraviť. Pokiaľ má žalovaný iný trvalý pobyt, môže byť spôsobený jeho presťahovaním, túto skutočnosť však žalobca nemôže zistiť, ani ovplyvniť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 2534/2000 zo dňa 05.02.2002, podľa ktorého pokiaľ nie je chybné označenie účastníka konania v žalobe do tej miery odlišné od jeho správneho (presného) názvu, či mena, aby mohlo dôjsť k zámene s iným subjektom rovnakého alebo obdobného názvu (mena), nemožno takéhoto účastníka z hľadiska procesného posudzovať ako osobu neexistujúcu. V takom prípade musí súd postupovať podľa § 43 O.s.p. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 127/96 Sb. 5 zo dňa 11.07.1996, podľa ktorého pokiaľ procesné právne úkony účastníkov konania obsahujú zjavnú nesprávnosť, ktorej odstránenie umožňuje odstrániť nedostatok podmienky konania, pričom konštatovanie tejto zjavnosti nevyžaduje procesnú aktivitu súdu (napr. dokazovanie), treba dať účastníkom konania príležitosť túto nesprávnosť odstrániť. Opakom tohto postupu je prepiaty formalizmus, ktorého dôsledkom je odôvodňovanie zjavnej nespravodlivosti, čo je v rozpore s § 1 O.s.p. a právom na súdnu ochranu. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahom danom ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. 4. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný tak, ako bol označený v žalobe: O. J., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom T. I. XX, XXX XX D. D. neexistuje, pretože lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že v evidencii osôb vystupuje O. J., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom D. XX, D. D.. So záverom, že v danom prípade označený žalovaný nemá procesnú subjektivitu (podľa § 62 CSP), čo je neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, preto súd nemohol vo veci ďalej konať, konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil. 5. Odvolací súd uvedený záver súdu prvej inštancie nepovažuje za správny. Súd prvej inštancie nerozlíšil nedostatok procesnej podmienky a vadu žaloby, čo sú dva samostatné pojmy procesného práva, samostatne upravené s odlišným dôsledkami a odlišným postupom súdu. Nedostatok procesnej podmienky zároveň nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti, či úplnosti, na druhej strane vada žaloby nepredstavuje nedostatok podmienky konania. Vady žaloby odstraňuje súd postupom podľa ust. § 129 CSP. 6. Z obsahu žaloby je zrejmé už na prvý pohľad, že žalobca nevenoval potrebnú pozornosť označeniu žalovaného, keď ho síce označil menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia a tiež rodným číslom (§ 133 ods. 1 CSP), avšak priezvisko napísal s malým začiatočným písmenom, hoci v priložených listinných dôkazoch (rámcová zmluva, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru) je žalovaný ako spotrebiteľ označený menom a priezviskom: O. J.. Keďže súd prvej inštancie lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že v registri obyvateľov je fyzická osoba s menom O., priezviskom J., dátumom narodenia XX.XX.XXXX, s rodným číslom XXXXXX/XXXX a s bydliskom D. D., D. XX, nebol žiadny vážny dôvod pochybovať o dostatočnej identifikácii žalovaného. Gramatická chyba spočívajúca v napísaní priezviska s malým začiatočným písmenom a chýbajúce diakritické znamienko nad písmenom P. v priezvisku označeného žalovaného pri súčasnom správnom dátume narodenia a naviac zodpovedajúcom rodnom čísle, nemožno vyhodnotiť tak, že ide o osobu neexistujúcu. Pokiaľ ide o inú adresu v Meste D. D., ani táto samotná skutočnosť nemôže mať za následok záver, že ide o neexistujúcu fyzickú osobu tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie. 7. Aj keď je zrejmé, že označenie žalovaného v žalobe nebolo presné, mal súd postupovať podľa § 129 ods. 1, 2 CSP, takýmto spôsobom však nepostupoval. Takýto postup súdu nepovažuje odvolací súd za správny, ide o postup príliš formalistický, odporujúci jednak základným princípom Civilného sporového poriadku, ako aj článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nesprávnym postupom súdu prvej inštancie odňal súd žalobcovi možnosť konať pred súdom, čo bolo dôvodom pre zrušenie tohto rozhodnutia podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 143/2006-84/2006 Zsp). 8. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).