Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/75/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211206154 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6211206154.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. J., C. XXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava, Podjavorinskej 2, proti odporkyni R. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, o zaplatenie 4.643,49 Eur istiny s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 08. 01. 2015, č. k.: 1C/1412011-174, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 99,58 € zastavil, odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3498,13 € istiny s 9,5 % ročným úrokom zo meškania od 07. 10. 2011 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach 150 € splatných k rukám navrhovateľa vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na začatie konania navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu čiastku 4.643,49 Eur istiny s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01. 06. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu plnenia zo zmluvy o pôžičke. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13. 12. 2012, č. k.: 1C/141/2011-117, súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi čiastku 3.597,71 Eur istiny s 9,5 % ročným úrokom od 07. 10. 2011 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 150 €, počnúc januárom 2013 vždy do 20. dňa v mesiaci pod stratou lehoty. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 871,56 Eur na účet advokáta navrhovateľa. Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29. 1 2014 č. k.: 15Co/75/2013-130 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3597,71 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporkyňa dňa 10. 05. 2010 písomne uznala dlh zo zmlúv o pôžičke zo dňa 30. 08. 2003, 05. 09. 2007, 02. 03. 2007, 07. 07. 2007, 15. 08. 2007, 04. 11. 2007, 03. 12. 2007 a 03. 02. 2008 v celkovej výške 2894 €. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 02. 2008 vyplynulo, že navrhovateľ požičal odporkyni 1311,20 € a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03. 06. 2008 požičal odporkyni 448,29 €. Odporkyňa nepopierala, že uznanie dlhu zo dňa 10. 05. 2010 ako aj zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 02. 2008 a 13. 06. 2008 vlastnoručne podpísala a peniaze od navrhovateľa prevzala. Až počas odvolacieho konania vzniesla námietku premlčania. Namietala, že dohodu o uznaní dlhu zo dňa 10. 05. 2010 podpísala pod nátlakom, že na dohode o uznaní dlhu sa nenachádza podpis navrhovateľa, pričom má ísť o dvojstranný právny úkon medzi ňou a navrhovateľom. Namietala, že navrhovateľ jej neposkytoval iba finančné prostriedky, ale jej predal aj rôzne potraviny a výrobky, ktoré si sám vyčíslil v určitom finančnom vyjadrení. Pretože navrhovateľ zobral návrh späť o sumu 99,58 €, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. Následne na zistený skutkový stav aplikoval § 657, § 558, § 37 ods. 1 OZ. K námietke odporkyne, že uznanie dlhu je dvojstranný právny úkon, uviedol, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi a preto nie je potrebný podpis ani súhlas veriteľa na platnosť uznania dlhu. Uznanie dlhu malo písomnú formu ako aj zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, taktiež bola presne určená výška pohľadávky ako aj prísľub dlžníka, že tento dlh splatí. Vypočutí svedkovia uviedli, že navrhovateľ sa v rodine vyhrážal v súvislosti s dlhmi, z tohto dokazovania nevyplynulo, že by zisťovali také skutočnosti, že k uznaniu dlhu došlo pod tlakom. Súd zdôraznil, že odporkyňa aj jej rodinní príslušníci takéto konanie neoznámili na polícii, z čoho je zrejmé, že vyhrážky navrhovateľa, pokiaľ k nim došlo, nevzbudzovali u nich vážne obavy. Taktiež prihliadol na to, že svedecké výpovede rodinných príslušníkov nemožno považovať za vierohodné vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah k odporkyni ako aj to, že sami si od navrhovateľa požičiavali finančné prostriedky. Návrhu navrhovateľa preto vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie odporkyňa voči 2. a 3. výroku. Odvolanie odôvodnila podľa § 205 ods. 1, 2 písm. d), f ) O.s.p. z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok žiadala zmeniť tak, že súd návrh navrhovateľa zamietne a prizná jej trovy konania. Poukázala na to, že spornými otázkami, ktoré súd riešil v konaní, bolo to, aká suma bola požičaná zo strany navrhovateľa jej osobe, aká suma bola vrátená a či uznanie dlhu, ktoré podpísala, je zákonné a platné. Tvrdila, že navrhovateľ jej požičal rôzne sumy na vysoký úrok, kde tieto úroky boli zahrnuté tak, že v skutočnosti podpísala, že jej požičal oveľa vyššiu sumu, ako jej v skutočnosti dal finančné prostriedky s tým, že všetky finančné prostriedky mu vrátila, t. j. ak úroky najvyššie. Podpísala listinu, ktorá by mala mať charakter uznania dlhu, pretože na tejto listine je jej podpis, tvrdila však, že takéto uznanie dlhu je neplatné a nezákonné. Písomné dohody, z ktorých malo vyplývať, že si požičala konkrétnu sumu, boli viackrát prepisované, dopĺňané a v tomto smere jej uznanie dlhu nemá žiadny význam, pretože vychádza z nepresných, neúplných a dopisovaných potvrdení. Súd postavil svoje rozhodnutie na uznaní dlhu podľa § 558 OZ. Takéto uznanie dlhu datované 10. 05. 2010 je podpísané len jej osobou, pričom veriteľ túto listinu nepodpísal a jej podpis na tejto listine nie je úradne overený, pričom navrhovateľ sa jej vyhrážal, nútil ju, aby takúto listinu podpísala a z obavy pred jeho správaním tak urobila, pričom takéto uznanie je v rozpore s obsahom. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Súčet jednotlivých súm v slovenských korunách, ktorý je v celkovej výške 87 200 SK, nezodpovedá presne sume 2894 €, pričom je nelogické, že mu vždy pravidelne vracala predmetné sumy v jednotlivých splátkach. Uvedomuje si, že dôkazné bremeno, aby preukázala, že dlh bol splatený alebo že neexistuje, je na jej osobe, podľa jej názoru v konaní táto skutočnosť preukazovaná bola. K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Odvolanie považoval za nedôvodné, pretože skutočnosti, ktorými odporkyňa argumentuje, sa nezakladajú na pravde. Ide o zavádzajúce a účelové vyjadrenia. Súd na základe vykonaných dôkazov rozhodol spravodlivo a podľa zákona. Už z výsluchu svedkov, ktorí sú rodinní príslušníci odporkyne, je zrejmé a nepochybné, že odporkyňa si uvedené finančné prostriedky požičala vo výške niekoľkonásobne vyššej, ako navrhovateľ žiadal v konaní, preto je samozrejmé, že došlo aj k vráteniu určitej časti finančných prostriedkov, čo navrhovateľ v konaní nepopieral. Odporkyňa mala celkovo 3 krát možnosť predkladať nové dôkazy, ani na jednom pojednávaní tieto neoznačila. Podané odvolanie je bez jediného argumentu, ktorý by mal oporu v zákone. Je vymyslené, účelové a bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia, ktoré je podľa jeho názoru zapríčinené nesprávnym výkladom jednotlivých ustanovení zákona. Z tohto dôvodu žiadal odvolanie odporkyne ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. V zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. platí, že odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vo výroku vecne správne, taktiež sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na doplnenie reagujúc na námietky odvolateľa uvedené v odvolaní dodáva nasledovné. Odporkyňa v odvolaní neviedla žiadne nové skutočnosti ako tie, ktoré uvádzala pred súdom 1. stupňa a s ktorými sa tento vo svojom rozhodnutí vyporiadal. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 29. 01. 2014, č. k.: 15 Co/75/2013 - 130 uviedol právne závery, z ktorých je potrebné vychádzať, pričom poukázal aj na potrebu doplnenia dokazovania na tvrdenia odporkyne, ktorá uviedla až v odvolacom konaní. Prvostupňový súd sa dôsledne riadil názorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie, z ktorého nevyplynuli tvrdené skutočnosti odporkyňou v predchádzajúcom odvolaní. Prvostupňový súd správne posúdil uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon, odvolací súd nezistil na základe odvolania žiadne pochybenie prvostupňového súdu v tomto smere. V odvolaní odporkyňa produkuje iba tvrdenia, ale bez patričných dôkazov, ktoré by presvedčili súd o pravdivosti jej tvrdení. Aj v odvolaní odporkyňa potvrdila, že podpísala listinu - uznanie dlhu, pričom jej obranu v tomto smere ohľadom neplatnosti odvolací súd považuje za účelovú. Skutočnosť, že navrhovateľ nepodpísal uznanie dlhu a jej podpis nie je úradne overený, nespôsobuje neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu. Odporkyňa opakovane poukazuje na nátlak pri podpísaní tejto listiny (uznanie dlhu), odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že uznanie dlhu podľa § 558 OZ je často využívaným zabezpečovacím prostriedkom, podstatou ktorého je, že ním spravidla dochádza k predĺženiu zákonnej premlčacej doby. Uznanie dlhu má aj významné procesné dôsledky, a to, že ním dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, ktorého v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že v čase uznania dlhu tento netrval. Pre platnosť úkonu nie je rozhodujúce, či dlh v čase prejavu skutočne existoval. Prejav odporkyne spĺňa všetky náležitosti predpokladané § 34 a nasledujúcich OZ a § 558 OZ. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnej odporkyni právo na náhradu trov konania. Keďže navrhovateľ nedal návrh na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s § 151 O. s. p., odvolací súd mu ich nepriznal. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.