Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2Tos/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212000211 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6212000211.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci odsúdeného R. U. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.d/ Tr.zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 25.mája 2016 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 0T/53/2012 zo dňa 07.04.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sťažnosť odsúdeného R. U. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením sp.zn. 0T/53/2012 zo dňa 07.04.2016 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš zamietol žiadosť odsúdeného R. U. o podmienečné upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože neboli splnené podmienky v zmysle § 69 ods. 1 Tr.zák. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie ods. R. U.. Z písomných dôvodov sťažnosti v podstate vyplynulo, že odsúdený namietal, že okresný súd sa zaoberal výlučne iba formálnymi podmienkami možnosti podmienečného upustenia zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v zmysle § 69 ods. 4 písm. b/ Tr.zák. V tomto smere odsúdený nesúhlasil so záverom okresného súdu, pretože mal za to, že boli splnené podmienky preto, aby súd mohol upustiť od zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Zo strany súdu sa jedná o retroaktívne spôsoby konania, ktoré by nemali byť aplikované na prípad odsúdeného. Súd totiž pri posudzovaní, či je možné upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, prihliadol aj na konanie, ktoré bolo hodnotené ako priestupok a skončilo uložením sankcie v priestupkovom konaní v r. 2008 a v r. 2011. Odsúdený v závere sťažnosti poukázal na to, že uznaný vinným za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky bol len raz a preto nebola splnená podmienka, že by bol v posledných 10 rokoch odsúdený za trestný čin v súvislosti s tým, že by bol právoplatne odsúdený súdom za vedenie vozidla pod vplyvom návykovej látky. Preto súd v jeho prípade nesprávne postupoval, keď neskúmal zákonné dôvody, ktoré uviedol v jeho žiadosti a formálne nesprávne aplikoval príslušné ustanovenie Tr.zákona z hľadiska možnosti alebo nemožnosti upustiť od zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V priebehu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, dodržal všetky zákazy a ustanovenia v tejto súvislosti, vodičské oprávnenie potrebuje z dôvodov uvedených v jeho žiadosti a doteraz v podstate vykonal trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v podstate od 13.10.2011, t.j. už doba 4 a pol roka. Z uvedeného dôvodu navrhol zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako nezákonné a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa § 192 ods. 1 Tr.por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná. Odsúdený R. U. bol trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 0T/53/2012 zo dňa 29.11.2012 uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.d/ Tr.zák. a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. a za to bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pričom mu výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov. Súčasne podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť všetky motorové vozidlá na dobu troch rokov. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2012. Krajský súd ďalej zo spisového materiálu zistil najmä z výpisu evidenčnej karty vodiča odsúdeného, že doposiaľ mu bol uložený 4-krát zákaz činnosti viesť motorové vozidlá a to v prvom prípade od 24.01.2008 do 24.05.2009 vo výmere 16 mesiacov v konaní na Dopravnom inšpektoráte vo Veľkom Krtíši, sp.zn. ORP - 26-10/DI-DK-2008, kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.03.2008. V tomto prípade odsúdený konal po požití alkoholických nápojov. V druhom prípade mu bol uložený zákaz činnosti od 15.06.2009 do 15.12.2010 vo výmere 18 mesiacov a to v konaní pred OS Veľký Krtíš, sp.zn. 8T/109/2008. V tomto prípade konanie odsúdeného nebolo ovplyvnené alkoholom. Ďalší zákaz činnosti mu bol uložený od 13.10.2011 do 13.04.2014 vo výmere 30 mesiacov, v konaní na Dopravnom inšpektoráte vo Veľkom Krtíši, sp.zn. ORPZ-VK-OPDP 3-P-372/2011. Konanie odsúdeného v tomto prípade nebolo ovplyvnené alkoholom. Vo štvrtom prípade bol odsúdenému uložený zákaz činnosti od 13.04.2014 do 13.04.2017 vo výmere 36 mesiacov, v konaní pred OS Veľký Krtíš, sp.zn. 0T/53/2012, v ktorom sa žiadosť odsúdeného o upustenie od zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá teraz prejednáva. V tomto prípade konanie odsúdeného bolo ovplyvnené požitím alkoholu. Podľa § 69 ods. 4 písm.b/ Tr.zák., súd nemôže podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti podľa ods. 1, ak ide o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, ktorý bol uložený odsúdenému, a) ktorému už bol takýto trest zákazu činnosti uložený v predchádzajúcich 10 rokoch za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, alebo za iný trestný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky, alebo b) ktorý už bol v predchádzajúcich 10 rokoch za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky, ako je uvedený v písm.a) postihnutý zákazom činnosti viesť motorové vozidlo. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je zákonné a vecne správne, pretože odsúdený už bol v predchádzajúcich 10 rokoch za obdobný čin spáchaný pod vplyvnom návykovej látky, ako je uvedený pod bodom a/ postihnutý zákazom činnosti viesť motorové vozidlo. Súd mal zo záznamov z evidenčnej karty vodiča preukázané, že odsúdený bol v posledných 10 rokoch postihnutý zákazom činnosti viesť motorové vozidlo za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky. V tomto smere pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdeného, že podľa jeho názoru sú splnené podmienky pre upustenie od zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, krajský súd k tomu udáva, že ustanovenie § 69 ods. 4 písm.b/ Tr.zák. ustanovuje výnimku zo všeobecnej možnosti rozhodnúť o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti. Teda u odsúdeného, ktorý už v posledných 10 rokoch bol odsúdený za trestný čin spáchaný pod vplyvnom návykovej látky a bol mu uložený trest zákazu činnosti, alebo bol za obdobný čin postihnutý a takýto zákaz mu bol uložený napr. aj v priestupkovom konaní, čo je prípad odsúdeného. V konečnom dôsledku nie je možné upustiť od výkonu zvyšku zákazu činnosti ani u odsúdeného, ktorému bol uložený trest zákazu činnosti na doživotie ( § 69 ods. 5 Tr.zák. ). V týchto troch prípadoch teda nie je možné rozhodnúť o upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Sú to formálne podmienky, ktoré musia byť naplnené, aby došlo k predmetnému rozhodnutiu. Pokiaľ tieto podmienky nie sú naplnené, je irelevantné, aby súd skúmal ďalej konanie odsúdeného počas výkonu zákazu činnosti. Podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr.por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol, pretože u odsúdeného neboli splnené podmienky na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.