Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/84/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010251 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6213010251.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovaného Z.. E. O. a spol., stíhaných pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 22. decembra 2016, o odvolaní prokurátora a obžalovaného Z.. E. O., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9T/110/2013 zo dňa 12.08.2016, takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9T/110/2013 zo dňa 12.08.2016 vo výroku o uloženom treste u obžalovaného Z.. E. O.. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám o d s u d z u j e obžalovaného Z.. E. O., nar. XX.XX.XXXX v C., podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2,3 a § 56 ods. 1,2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 5.000,- (päťtisíc) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by mohol byť úmyselne zmarený výkon peňažného trestu, u k l a d á mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora vo vzťahu k obž. Z.. F. S. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9T/110/2013 zo dňa 12.08.2016 bol obžalovaný Z.. E. O. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v dňoch 30.07.2010, 03.08.2010 a 04.08.2010 ako izbový lekár a od 06.08.2010 do 08.08.2010 do 22.30 hod. ako lekár poverený Z.. K. N. na jeho zastupovanie počas dovolenky, nezabezpečil štandardný liečebný postup popálením pacientky B. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola 30.07.2010 hospitalizovaná na uvedenom oddelení s popáleninami II. - III. stupňa na ľavej sedacej krajine, na zadnej bočnej a čiastočne prednej ploche ľavého stehna a predkolenia a na pravom predkolení a predlaktí celkom cca 16 % povrchu tela, uvedená pacientka bola nesprávne liečená od jej prijatia predovšetkým nedostatočnou infúznou liečbou, nezaznamenávaním výdaja a príjmu tekutín bez dostatočnej hydratácie pacientky, hoci mala denne prijať 5500 mililitrov tekutín. B. Z. nebol meraný tlak a pulz, v dôsledku nezabezpečeného štandardného liečebného postupu sa zhoršil zdravotný stav pacientky, preto bola 08.08.2010 o 22.30 hod. hospitalizovaná na ARO Všeobecnej nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši s diagnózou ťažkej hydratácie hypovolemickým šokom a metabolickým rozvratom, kde následne došlo k jej úmrtiu 10.08.2010 o 04.35 hod. Za toto konanie prvostupňový súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 2.500,- Eur, pričom pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Naproti tomu podľa § 285 písm. c) Tr. por. obžalovaného Z.. F. S., nar. XX.XX.XXXX v E. H. D., trvale bytom E. H. D. XXX, oslobodil spod obžaloby zo skutku obžalobou kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že v dňoch 07.08.2010 a 08.08.2010 ako ošetrujúci a izbový lekár chirurgického oddelenia Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n.o. vo Veľkom Krtíši, nezabezpečil štandardný liečebný postup popálenín pacientky B. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola 30.07.2010 hospitalizovaná na uvedenom oddelení s popáleninami II. - III. stupňa na ľavej sedacej krajine, zadnej bočnej a čiastočne prednej ploche ľavého stehna a predkolenia a na pravom predkolení a predllaktí, celkom cca 16 % povrchu tela, uvedená pacientka bola nesprávne liečená od jej prijatia predovšetkým nedostatočnou infúznou liečbou, nezaznamenávaním výdaja a príjmu tekutín bez dostatočnej hydratácie pacientky, hoci mala denne prijať 5500 mililitrov tekutín, B. Z. nebol meraný tlak a pulz, v dôsledku nezabezpečeného štandardného liečebného postupu sa zhoršil zdravotný stav pacientky, preto bola 08.08.2010 o 22.30 hod. hospitalizovaná na ARO Všeobecnej nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši s diagnózou ťažkej dehydratácie hypovolemickým šokom a metabolickým rozvratom, kde následne došlo k jej úmrtiu 10.08.2010 o 04.35 hod., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti tomuto rozsudku obžalovaný Z.. E. O. prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote podal odvolanie, ktorým sa v podstate domáhal oslobodenia spod obžaloby. Naďalej tvrdil, že v jeho konaní nemožno vzhliadnuť také dôležité porušenie povinností, riešením ktorej by došlo k následku, ktorý nastal, prípadne porušenie ktorej povinnosti je v bezprostrednej príčinnej súvislosti so smrťou poškodenej. V tejto súvislosti namietal pôvodný znalecký posudok Univerzitnej nemocnice Martin, ktorý je podľa neho v rozpore s inštrukciou 12/2005 Ministerstva spravodlivosti SR z 19.07.2005 o organizácií a riadení znaleckej tlmočníckej a prekladateľskej činnosti a o súčinnosti pri jej kontrole. Podstatou namietania tohto znaleckého posudku je skutočnosť, že v znaleckom posudku Univerzitnej nemocnice Martin ani jeden zo znalcov nebol z odvetvia 480601 traumatológia, alebo 480604 plastická chirurgia. V ďalšom v súvislosti s touto námietkou odkázal na stanoviská vypočutého znalca M.. Z.. A. E., S.., ako aj na ďalší znalecký posudok č. 1/2015 z Nemocnice Košice - Šaca a.s. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie aj okresný prokurátor, a to u obžalovaného Z.. E. O. do výroku o treste a Z.. F. S. do výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. V odvolaní okresný prokurátor v podstate namietal výrok napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovaného Z.. F. S. spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. V tejto súvislosti poukázal na stručné odôvodnenie napadnutého rozsudku. V tomto smere hodnotil výpoveď svedkyne T. S. - nevesty poškodenej B. Z., ktorá chodila na návštevy za svojou svokrou každý deň do Všeobecnej nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši. Svedkyňa už 05.08.2010 zistila, že poškodená B. Z. prestávala prijímať potravu aj vodu. Dňa 06.08.2010 nevládala jesť, ani piť, popoludní 06.08.2010 sa jej stav zhoršil, už len spala, veľmi málo komunikovala so svedkyňou. Dňa 07.08.2010 sa stav poškodenej rapídne zhoršil, vôbec nejedla, neprijímala ani tekutiny a nepodávali jej infúznu liečbu, pokiaľ ju prinútili niečo vypiť, tak tekutiny vyzvracala. Z výpovede svedka A. S. - syna poškodenej vyplynulo, že zhoršený zdravotný stav svojej matky oznámil lekárovi, ktorý mal službu dňa 07.08.2010, teda Z.. F. S., ktorý sa s ním odmietol rozprávať a zabuchol dvere na svojej pracovni. Z výsluchu zdravotnej sestry N. C., ktorá pracovala na chirurgickom oddelení, kde bola hospitalizovaná B. Z., v čase od 07.08.2010 do 08.08.2010 vykonávala službu ako sestrička na tomto oddelení, pričom zistila, že po uplynutí jedného týždňa od 01.08.2010 sa jej zdravotný stav zhoršil, odmietala jesť a piť, sestrička podala B. Z. polovičný fyziologický roztok ako náhradu za stratu tekutín v objeme minimálne 1 liter. Túto okolnosť zapísala do hlásenia. Počas celej služby svedkyne poškodená odmietala jesť aj piť. Na zhoršený zdravotný stav poškodenej obžalovaný Z.. F. S. nereagoval ako lekár. Dňa 07.08.2010 a 08.08.2010 vykonával vizitu, teda už 07.08.2010 mohol zistiť, že pacientka je v ohrození života, napriek uvedenému obžalovaný Z.. F. S. zabezpečil preloženie poškodenej na oddelenie ÁRO Nemocnice vo Veľkom Krtíši až 08.08.2010 o 23.10 hod. U poškodenej bola nutná hodinová kontrola vitálnych parametrov. Vyšetrenia poškodenej vykonávalo až oddelenie ÁRO 08.08.2010 v neskorých večerných hodinách. Z uvedeného sa preto nemožno stotožniť s výrokom napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému Z.. F. S. o oslobodení spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c) Tr. por. U obžalovaného Z.. E. O. prokurátor namieta výrok o treste v citovanom rozsudku, pretože obžalovanému nebol uložený trest zákazu činnosti, pričom prokurátor má za to, že trest bol uložený v rozpore s ust. § 34 Tr. zák. V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V tejto súvislosti ďalej prokurátor poukázal na § 34 ods. 4 Tr. zák., pokiaľ ide o podmienky pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. V tomto smere prokurátor poukázal na to, že obžalovaný naďalej pracuje ako lekár, kde by mohol ohrozovať svojím konaním non lege artis ďalších pacientov. Preto je potrebné prihliadnuť najmä na následok, poškodená B. Z. totiž zomrela XX.XX.XXXX o 04.35 hod. po krátkej hospitalizácii vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou vo Veľkom Krtíši, kde bola od 30.07.2010. Obžalovanému Z.. E. O. mal byť uložený prísnejší trest odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Z vyjadrenia obžalovaného Z.. F. S. k odvolaniu okresného prokurátora v podstate vyplynulo, že je toho názoru, že okresný súd rozhodol po dostatočne prevedenom dokazovaní a správne dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutku, pre ktorý je stíhaný, sa dopustil. V tejto súvislosti poukázal na dôvody odvolania okresného prokurátora. Následne poukázal na to, že okresný súd správne konštatoval na základe znaleckých posudkov, že zo strany zdravotníckych pracovníkov došlo ku konaniu non lege artis, ale ako sám konštatoval, keďže nebola vykonaná pitva poškodenej a teda nebolo možné určiť príčinu smrti, nie je možné určiť príčinnú súvislosť medzi konaním zdravotníckych pracovníkov a následkom, ktorý je v zmysle obžaloby smrť poškodenej Z.. Okresný súd správne konštatoval, že nebolo preukázané, že skutok spáchal. Naopak, v znaleckých posudkoch bolo konštatované, že zodpovednosť za postup non lege artis nenesie obžalovaný Z.. F. S.. Okresná prokurátorka odvolanie voči obom obžalovaným odôvodňuje zhodne napriek skutočnosti, že zo znaleckých posudkov je zrejmý obsahový aj časový rozdiel poskytovanej zdravotnej starostlivosti jednotlivými zdravotníckymi pracovníkmi. Obžalovaný S. má za to, že bolo v konaní nepochybne preukázané, že zdravotnú starostlivosť poškodenej poskytoval výlučne 07.08.2010 a 08.08.2010. K výpovedi svedkyne T. S., na ktorú poukázal okresný prokurátor, obžalovaný uviedol, že sa jedná o subjektívne názory svedkyne, ktorá nemá medicínske vzdelanie, a preto nie je možné posúdiť, čo v jej ponímaní znamená ,,rapídne zhoršenie zdravotného stavu“ a ďalšie vyjadrenia. Predovšetkým však je potrebné poukázať na zásadný rozpor v jej vyjadrení so zdravotnou dokumentáciu, podľa ktorej došlo k zhoršeniu zdravotného stavu poškodenej až vo večerných hodinách dňa 07.08.2010, na čo obžalovaný Z.. S. podľa záverov znaleckého dokazovania reagoval adekvátne. K vyjadreniu svedka A. S., syna poškodenej, obžalovaný S. uviedol, že okrem služby na chirurgickom oddelení zabezpečoval aj pohotovostnú službu. V neskorých poobedňajších hodinách zabezpečoval prevoz helikoptérou pacienta, ktorý bol v bezprostrednom ohrození života, preto nemal časový priestor na diskusiu s A. S.. Po zabezpečení prevozu pacienta sa A. S. v nemocnici už nenachádzal. Uvedené však neznamená, že sa nevenoval zdravotnému stavu poškodenej. V súvislosti s výpoveďou svedkyne N. C. obžalovaný poukázal na účelovosť interpretácie výpovede tejto svedkyne prokurátorom, pretože svedkyňa do služby nastúpila 07.08.2010 až o 18.00 hod., a preto sa nemohla vyjadrovať k správnosti postupu lekára v priebehu dňa 07.08.2010. Obžalovaný S. nariadil vo večerných hodinách dňa 07.08.2010 podanie fyziologického roztoku s ohľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav poškodenej, čo svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdila. Ako vyplýva zo znaleckých posudkov a odborného stanoviska, obžalovaný Z.. S. od večerných hodín dňa 07.08.2010 a dňa 08.08.2010 aktívne riešil zhoršujúci sa zdravotný stav poškodenej, ktorý však v tom čase už bol neodvratný. V tejto súvislosti nie je pravdou tvrdenie prokuratúry, že vyšetrenie poškodenej sa vykonalo až na oddelení ÁRO vo večerných hodinách dňa 08.08.2010. Obžalovaný S. po celý deň 08.08.2010 aktívne reagoval na zhoršujúci sa zdravotný stav poškodenej, v skorých popoludňajších hodinách požiadal o preloženie poškodenej na ÁRO. Skutočnosť, že k preloženiu došlo až o 18.00 hod., nie je možné pripisovať obžalovanému. V neposlednom rade okresná prokuratúra vo svojom odôvodnení bezdôvodne opomínala vykonanie znaleckého dokazovania Nemocnice Košice - Šaca, a.s. a odborné stanovisko M.. Z.. A. E., S.. Ďalej obžalovaný citoval zo znaleckého posudku Nemocnice Košice - Šaca a.s., 1. súkromná nemocnica č. 1/2015 zo dňa 30.04.2015 na strane 14, kde sa uvádza, že Z.. S. nastúpil do služby dňa 07.08.2010, nastupujúci lekár nemal možnosť porovnať celkový stav, resp. zmeny stavu pacientky, keďže predtým pacientku nevidel, rovnako nemal možnosť vidieť zmeny laboratórnych výsledkov a zmeny príjmu tekutín a výdaja moču, indikoval infúznu liečbu a medikamentóznu liečbu a keď pacientka nezareagovala adekvátne na intravenózny príjem a liečbu, vybavil preloženie na ÁRO. Na základe toho je možné konštatovať, že sa nejedná o priamu zodpovednosť Z.. S. za úmrtie pacientky. Z odborného stanoviska doc. Z.. A. E., S.. strana 14 vyplynulo okrem iného, že Z.. S. nie je stálym pracovníkom oddelenia a vykonával službu na chirurgickom oddelení v dňoch pracovného pokoja, kde mal na starosti asi 30 pacientov. Lekár vykonávajúci službu pri svojej činnosti zásadne vychádza z liečby ordinovanej ošetrujúcim lekárom, ktorý má pacienta v dlhodobej starostlivosti. Službukonajúci lekár nemá možnosť vykonať diagnostiku zdravotného stavu všetkých pacientov a upraviť ich liečený režim. V tomto konkrétnom prípade poukázal na to, že okrem starostlivosti o pacientov na chirurgickom oddelení Z.. S. vykonával aj službu na chirurgickej ambulancii a zabezpečoval akútny prevoz pacienta. Postup Z.. S. dňa 07.08., kedy pokračoval v liečbe, ordinovanej stálym zdravotníckym personálom, hodnotil doc. Z.. A. E., S.. ako správny. Rovnako dňa 08.08.2010 hodnotil jeho postup ako lege artis, pretože vykonával všetky primerané úkony s ohľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav pacientky (prestala prijímať stravu, prestala močiť) a ako Z.. S. počas svojej služby 08.08.2010, tak aj pracovníci oddelenia OAIM nemali už žiadnu reálnu možnosť tento neobratný proces zastaviť. Navyše v tom čase, t.j. večer 08.08.2010 už boli na OAIM zistené klinické a laboratórne príznaky zlyhania obličiek, ktoré potom rýchlo prešlo do viac orgánového zlyhania - zlyhalo dýchanie a následne krvný obeh, čoho následkom bolo úmrtie pacientky 10.10.2010 v skorých ranných hodinách. M.. Z.. A. E., S.. za závažnú chybu a postup v rozpore so zákonom považoval skutočnosť, že nebola nariadená ani vykonaná pitva. Príčinou smrti v uvedenom znaleckom posudku preto hodnotil ako postavenú na ničím nepodložených záveroch znalca. V tejto súvislosti ďalej obžalovaný Z.. S. poukázal na trestnoprávnu náuku, čo sa považuje za porušenie ,,lege artis“, pokiaľ lekár pri výkone svojho povolania nedodrží rámec pravidiel vedy a medicínskych spôsobov, a to v medziach daných rozsahom svojich úloh podľa pracovného zaradenia a konkrétnych podmienok a objektívnych možností. Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný Z.. S. je toho názoru, že na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodenej Z. závažne porušil stanovené postupy pre správne určenie liečby, že nezanedbal žiaden možný liečebný postup a že využil všetky dostupné liečebné možnosti. Podľa neho bolo preukázané, že konal plne v súlade s možnosťami a odbornými požiadavkami. Zdravotný stav poškodenej dňa 07.08.2010, kedy ju prevzal do starostlivosti, bol nezvratný a napriek ním vykonaným medicínskym zákrokom na liečbu nereagovala a zhoršovanie zdravotného stavu sa nepodarilo zvrátiť ani na OAIM. Je toho názoru, že adekvátne reagoval na postupne sa zhoršujúci stav poškodenej a včas požiadal o preloženie pacientky na OAIM. Súčasne poukázal na skutočnosť, že s ohľadom na celkový zdravotný stav poškodenej, trvanie liečby a nevykonanie pitvy, závery o príčine úmrtia sú len v polohe nepotvrdených dohadov. Z uvedeného dôvodu navrhol v zmysle § 319 Tr. por., aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že oproti písomným dôvodom odvolania navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na opätovné prejedanie okresnému súdu. Vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného Z.. O., toto navrhol zamietnuť. Obhajca obžalovaného Z.. O., A.. A. O. na verejnom zasadnutí uviedol, že takisto navrhuje, aby krajský súd zrušil rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, aby bol obžalovaný O. oslobodený spod obžaloby. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri úmrtí poškodenej nebola urobená jej pitva napriek tomu, že právne predpisy v Slovenskej republike v takomto prípade nariaďujú vykonať pitvu. Z uvedeného dôvodu nie je možné ani bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, čo bolo príčinou smrti poškodenej, či nezomrela napríklad na infarkt. Položil otázku: ,,Kto to dnes jednoznačne potvrdí ?“ Takisto poukazál na znalecký posudok Univerzitnej nemocnice Martin, kde proti prof. H. stojí tvrdenie M.. E. z Nemocnice Bratislava a tiež druhý posudok z Nemocnice Košice - Šaca. Obhajca obžalovaného S., Z.. K., na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, keďže bolo vo veci rozhodnuté spravodlivo. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd na základe odvolaní podaných obžalovaným Z.. E. O. a okresným prokurátorom preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Z.. E. O. je nedôvodné a odvolanie okresného prokurátora je čiastočne dôvodné. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v potrebnom rozsahu. Odvolací súd v tomto smere zistil, že napriek tomu, že obžalovaný Z.. E. O. sa považoval za nevineného, zo spáchania predmetného skutku ho usvedčovali závery znaleckého posudku č. 1/2015, ktorého zhotoviteľom bola Nemocnica Košice - Šaca, a.s., 1. súkromná nemocnica. Znalci označili postup lekárov ako non lege artis pri vyhodnotení celkového stavu pacientky a tiež postup non lege artis bol pri posúdení celkového stavu pacientky, keď došlo k prejavom slabosti, zvracaniu a lokálnej infekcii. Zodpovednosť za to nesie primár oddelenia, ktorý mal rozhodnúť o pokračovaní v liečbe, ako aj preložení na JIS alebo na špecializované pracovisko. Čiastočne aj jeho zástupca, keď nebol nariadený režim sledovania a kontroly príjmu a výdaja tekutín, lokálnej infekcie rán, ako aj vitálnych parametrov u pacientky pri zhoršovaní stavu a k uloženiu pacientky na JIS, resp. prekladu na špecializované pracovisko. Neštandardný postup zabezpečenia adekvátnej kontroly liečby rizikovej pacientky mal za následok chybné liečebné kroky a rozhodnutia, ktoré vykazujú známky non lege artis. Denne opakované bolestivé preväzy bez analgézie, hraničný príjem tekutín mohli vyvolať neskorší pokles tlaku, ktorý mohol spôsobiť poruchu prekrvenia mozgu, čo malo za následok zmenu správania, poruchy reflexov a obmedzenie hybnosti. Nezistený výdaj moču a nekontrolovaný prísun tekutín len zhoršovali diagnostiku a posúdenie celkového stavu pacientky. Zodpovednosť za spresnenie diagnózy a určenie postupu a metódy liečby je na primárovi oddelenia, v tomto prípade počas čerpania dovolenky jeho zástupcu, teda obžalovaného Z.. O., ktorý mal za povinnosť upozorniť lekárov aj na možnosť vzniku komplikácií, nastupujúci lekár nemal presný prehľad o stave pacientky. Ďalej podľa svedka doc. Z.. A. E., S.., ktorý vypracoval vo veci aj odborné stanovisko a bol vypočutý na hlavnom pojednávaní, okrem iného uviedol, že popálenina poškodenej mala byť hodnotená ako kritická a malo dôjsť do 48 hodín k jej prevozu na popáleninové pracovisko. Vyjadril sa k postupu liečenia popálenín, pričom z klinického hľadiska hodnotil ako príčinu smrti multiorgánové zlyhanie na podklade rozvratu vnútorného prostredia pri nej, ku ktorému pravdepodobne prispela nielen dehydratácia, ale aj rozvoj infekcie z popáleninovej rany. Zdravotnú starostlivosť na chirurgickom oddelení vyhodnotil vcelku ako non lege artis, u obžalovaného Z.. S. ako lege artis. Tento vychádzal z liečby ordinovanej ošetrujúcim lekárom, resp. primárom oddelenia v tom čase zastupujúcim lekárom, ktorým bol Z.. O.. Počas liečby pacientky podľa Z.. E. došlo k závažným pochybeniam ošetrujúcich lekárov, ktoré predstavovali spočiatku nedostatočné posúdenie hĺbky popálenín a nevykonanie hodnotenia závažnosti popálenín, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu liečiť pacientku v okresnej nemocnici. Od počiatku nebola venovaná dostatočná pozornosť koordinácii správnej tekutinovej liečby pri popáleninovom šoku, klinickému a laboratórnemu sledovaniu a sledovaniu príjmu a výdaja tekutín. Nedostatočné bolo aj vedenie záznamov o jej zdravotnom stave v dokumentácii. Nenariadenie pitvy podľa svedka po úmrtí pacientky malo za následok, že nebolo možné objektívne preukázať bezprostrednú príčinu smrti, ani iné možné okolnosti, ktoré prispeli k jej úmrtiu. V konečnom dôsledku aj podľa znaleckého posudku Univerzitnej nemocnici Martin č. 2/2011 a dodatkov bolo konštatované, že príčinou zhoršenia zdravotného stavu poškodenej Z. bola dehydratácia z deficitu tekutín, ktorá viedla k hypovolemickému šoku a metabolickému rozvratu organizmu pacientky. Pokiaľ ide o spôsob ošetrovania popálenín, znalci v tomto prípade uviedli, že spôsob ošetrovania nebol v prípade pani Z. príčinou zhoršenia jej zdravotného stavu, ale rozhodujúcim bolo zabezpečiť dostatočný príjem tekutín a nedošlo by k spomínanému hypovolemickému šoku, ktorý v konečnom dôsledku viedol k smrti pani Z.. Oproti znalcom z Nemocnice Košice - Šaca uviedli, že pacientka bola nesprávne liečená od jej prijatia do nemocnice dňa 30.07.2010, pričom išlo o nesprávnu liečbu v zmysle zanedbania štandardného liečebného postupu. Ďalej konštatovali v zhode, že bolo to predovšetkým nedostatočnou infúznou liečbou a nezaznamenávaním tekutinového príjmu a výdaja, ani hodnoty tlaku a pulzu, čo nemožno považovať za postup lege artis. V prípade pani Z. malo byť štandardným postupom v zmysle dostatočnej hydratácie, a to podávanie infúzií v množstve 5500 mililitrov denne počas celého obdobia strát tekutín. Ďalej znalci konštatovali s možnou ranovou infekciou, že v záznamoch sa nenachádzal žiadny záznam o odbere materiálu z popáleninových rán na mikrobiologické vyšetrenie tak, že k tejto otázke sa nemohli adekvátne vyjadriť. Postup liečby poškodenej však mal byť revidovaný primárom oddelenia, ktorým bol zosnulý Z.. N., ktorý zároveň, resp. teda jeho zástupca obžalovaný Z.. O. bol zodpovedný za dodržiavanie liečebnej doktríny na pracovisku. Záverom znaleckých posudkov zodpovedali aj výpovede svedkov - poškodených A.. S., A. S. a T. S., ktorí zhodne uvádzali, že poškodenej sa počas hospitalizácie a liečby zhoršil zdravotný stav, táto prestávala s nimi komunikovať, upozorňovali aj na to ošetrujúci personál, pokiaľ bola umiestnená v tzv. izolačke, nevšimli si infúzie, ktoré by jej boli podávané, ale samotná pacientka odmietala piť, pričom svedok poškodený A.. S., keď sa mu 09.08.2010 nepozdával liečebný režim a zhoršovanie stavu, bol sa sťažovať aj u námestníka riaditeľa, Z.. O., pričom svedok A. S. a T. S. navštevovali pani Z. denne. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd potom správne konštatoval, že u obžalovaného Z.. E. O. došlo k naplneniu zákonných znakov prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., pretože inému z nedbanlivosti spôsobil smrť závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák. a ust. § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný Z.. O. 30.07.2010 prijal na hospitalizáciu poškodenú Z., bol jej ošetrujúcim lekárom, pričom od dňa 06.08. do 08.08.2010 bol poverený zastupovaním primára oddelenia. Ako zastupujúci primár bol zodpovedný za dodržiavanie liečebnej doktríny na pracovisku za postup pri liečbe, prípadne jej revidovanie. Vzhľadom na vyššie uvedené sa krajský súd nestotožnil s tvrdením obhajoby obžalovaného, že v jeho konaní nemožno vzhliadnuť také porušenie dôležitej povinností, riešením ktorej by došlo k následku, ktorý nastal. Ako ošetrujúci lekár a od 06.08.2010 aj zastupujúci primár mal priamu zodpovednosť za postup pri liečbe menovanej, pričom ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, pri liečbe poškodenej Z. došlo k tak závažným porušeniam povinností, ktoré viedli priamo k spôsobenému následku, teda smrti poškodenej Z., ako to konštatovali súdni znalci. Znalci pribratí do konania sa zhodli v tom, že liečebný postup u poškodenej bol non lege artis a odvolací súd v tomto smere musí konštatovať, že napriek nevykonanej pitve poškodenej Z. z priebehu jej hospitalizácie vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou vo Veľkom Krtíši a záverov znaleckých posudkov vykonaných vo veci je zrejmé, že poškodená Z. zomrela v tejto nemocnici počas hospitalizácie, a to pri liečbe popálenín, ktoré utrpela na 16 % povrchu tela. M.. Z.. A. E., S. ako príčinu smrti uviedol multiorgánové zlyhanie na podklade rozvratu vnútorného prostredia, ku ktorému pravdepodobne prispela nielen dehydratácia, ale aj rozvoj infekcie z popáleninovej rany. Dehydratáciu ako príčinu zhoršenia zdravotného stavu poškodenej a metabolický rozvrat organizmu pacientky konštatovali znalci v znaleckom posudku Univerzitnej nemocnice Martin č. 2/2011 a v dodatkoch. Nedostatočný príjem tekutín zapríčinil hypovolemický šok , ktorý v konečnom dôsledku viedol k smrti poškodenej Z.. Dňa 08.08.2010 boli u pacientky už prítomné znaky multiorgánového zlyhania, došlo k jej preloženiu na ÁRO Všeobecnej nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši, ale ani správne vedená liečba na tomto oddelení nedokázala zvrátiť tento stav. Z vykonaných dôkazov teda napriek nevykonanej pitvy poškodenej mal súd preukázané, že táto zomrela vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou vo Veľkom Krtíši počas liečby, ktorú zabezpečoval spočiatku hospitalizácie ako ošetrujúci lekár a od 06.08.2010 ako zastupujúci primár obž. E. O.. Vo funkcii zastupujúceho primára mal aj rozhodovacie právomoci v súvislosti s dodržiavaním liečebnej doktríny, postupu pri liečbe, prípadne na jej revidovanie. V tomto smere liečebný postup pri liečbe poškodenej Z. bol znalcami označený ako non lege artis. Na tomto mieste krajský súd považuje za potrebné konštatovať, že celý liečebný postup pri liečbe poškodenej bol až neuveriteľne neodborný a jednoznačne bol príčinnou súvislosťou medzi konaním obž. Z.. E. O. ako ošetrujúceho lekára a zastupujúceho primára a spôsobeným následkom, teda smrťou poškodenej Z.. Tento záver krajský súd opiera o množstvo vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní tak, ako ich uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neprihliadol na námietku obž. O., že keď nebola vykonaná pitva poškodenej, nemohla byť určená ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vzniknutým následkom. Ďalej krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou obhajoby pokiaľ ide o znalecký posudok Univerzitnej nemocnice Martin č. 2/2011 a jeho dodatkov v tom, že nebol vypracovaný v súlade so smernicou Ministerstva spravodlivosti SR č. 2/2015. K tomu odvolací súd poukazuje, že Univerzitná nemocnica Martin bola do trestného konania pribratá ako znalecký ústav, za ktorý podpisoval znalecký sľub jej štatutárny orgán. Navyše pokiaľ ide o sľub znalca, S.. Z.. H., ako aj M.. E., S.., sú zapísaní v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR. Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd musel obhajobu obžalovaného Z.. E. O. vyhodnotiť ako účelovú vzhľadom k vykonaným dôkazom. Na druhej strane sa krajský súd nestotožnil s uloženým peňažným trestom vo výmere 2.500,- Eur, ktorý bol uložený obžalovanému Z.. E. O.. Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru napriek osobe obžalovaného, ktorý bol doteraz netrestaný, pracovné hodnotenie mal doposiaľ bezproblémové, pričom sa dopustil sedem priestupkov v doprave, berúc do úvahy okolnosti prípadu a následok, ktorý nastal, považoval za potrebné uložiť obžalovanému prísnejší peňažný trest vo výmere 5.000,- Eur. Pre prípad, že by mohol byť výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, mu odvolací súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. Takto uložený trest potom krajský súd považoval z hľadiska individuálnej, tak aj generálnej prevencie za dostatočný, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Pokiaľ ide o požiadavku prokurátora na uloženie zákazu činnosti obžalovanému O., krajský súd sa v tomto smere stotožnil so závermi okresného súdu o neadekvátnosti takéhoto zákazu činnosti, pretože po tak dlhej dobe od spáchania skutku by uloženie zákazu činnosti nespĺňalo účel trestu, upravený v § 34 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný totiž po celú túto dobu vykonával lekárske povolanie bez závažných nedostatkov, čím v podstate preukázal, že v jeho prípade nie je nutné ukladať zákaz činnosti vykonávať lekárske povolanie. Vzhľadom na osobu obžalovaného O. potom nebolo nutné na neho pôsobiť trestom odňatia slobody, ale na dosiahnutie účelu trestu v jeho prípade postačuje uložiť peňažný trest vo výmere, ako mu bol uložený odvolacím súdom. Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora vo vzťahu k obžalovanému Z.. F. S., aj v tomto prípade odvolací súd považoval odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné vzhľadom na závery súdnych znalcov vo vzťahu k obžalovanému, v tomto prípade sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu, keďže súdni znalci konštatovali v prípade postupu obžalovaného Z.. S., že konal lege artis pri liečbe poškodenej Z. a že v jeho prípade nejde o priamu zodpovednosť za úmrtie poškodenej. Vzhľadom na vyššie uvedené potom okresný súd správne podľa § 285 písm. c) Tr. por. obžalovaného Z.. F. S. oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že žalovaný skutok spáchal. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.