Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010263 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6213010263.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného S. M., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. mája 2016, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 15.02.2016 sp.zn. 8T/113/2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Rozhodujúc sám sa obžalovaný S. M. o d s u d z u j e podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. e), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 15.02.2016 sp.zn. 8T/113/2013 bol obžalovaný S. M. uznaný vinným v bode 1/ a 2/, čiastočne samostatne, čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ v čase od 22.00 h do 00.00 h dňa 16.05.2013 vo T. X. na ul. A.H.T. č. XX na pozemku spoločnosti AG-BIOENERGIE s.r.o. z tam odstaveného kamióna zn. Volvo 460, ev.č.: T.-XXX U., odcudzil 50 litrov nafty a to tak, že poškodil uzamykacie veko, otvoril zámok kamióna, čím spôsobil pre spoločnosť AG- BIOENERGIE s.r.o., Bulharská 70, Bratislava, škodu vo výške 69,75 Eur, 2/ v čase od 23.00 h dňa 19.05.2013 do 02.00 h dňa 20.05.2013 vo T. X. na ul. A.H.T. č. XX na pozemku spoločnosti AG-BIOENERGIE s.r.o. násilím s Z. X. otvorili spoločne zámok nádrže kamióna Volvo 460, ev.č.: T.-XXX U. a pomocou hadice vytiahli z kamióna 20 litrov nafty, ktorú Z. X. odviezol, čím spôsobili pre spoločnosť AG-BIOENERGIE s.r.o., Bulharská 70, Bratislava, poškodením zámku škodu vo výške 40,- Eur a odcudzením nafty škodu vo výške 27,90 Eur, obžalovaný S. M. sa uvedených skutkov dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 04.03.2013 sp.zn. 9T/21/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2013 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere jedného mesiaca, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka. Za to mu bol uložený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. e) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný S. M.. V písomných dôvodoch uviedol, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podáva do výroku o treste. Poznamenal, že k spáchaniu protiprávneho konania, ktorý mu bol kladený za vinu, sa priznal, svoje konanie oľutoval a škodu ihneď poškodenému uhradil. V jeho prípade sa jednalo o mladícku nerozvážnosť, chybu, ktorú už viac nespraví. Svoj čin oľutoval, pričom podotkol, že v súčasnej dobe riadne pracuje a vedie slušný život. Ďalej dodal, že prejedanie pred súdom bolo pre neho dostatočným ponaučením, a preto žiada, vzhľadom aj na jeho vek, ešte o jednu šancu, plnohodnotne sa uplatniť tak v osobnom, ako aj v pracovnom živote. Zdôraznil, že už sa nikdy nedopustí žiadnej trestnej činnosti. Navrhol odvolaciemu súdu uložiť mu alternatívny trest, nakoľko prípadné nepodmienečné odsúdenie by ho postihlo tým najhorším spôsobom a síce, že by prišiel opäť o prácu a po príchode z výkonu trestu by sa len veľmi ťažko dokázal niekde zamestnať, čo by mu spôsobilo vážne existenčné problémy. O priaznivejší trest žiadal aj s poukazom na tú skutočnosť, že spoločenská nebezpečnosť, ktorej sa dopustil, je veľmi nízka a svojím konaním spôsobil len veľmi malú škodu a zároveň tým nikoho neohrozil na zdraví či živote. Na verejnom zasadnutí obžalovaný vyhlásil, že ľutuje, čo spravil a dodal, že viac sa trestnej činnosti nedopustí. Jeho obhajca predniesol návrh v súlade s písomným vyhotovením, poukázal na to, že obžalovaný má trvalé bydlisko, pracuje ako predajca motorových vozidiel v spoločnosti Momo cars, v tomto období sa mu narodilo dieťa, založil si rodinu a práve v deň verejného zasadnutia má byť jeho družka prepustená z pôrodnici domov. Navrhol uložiť obžalovanému alternatívny trest, prípadne aj trest peňažný, teda taký, ktorý by nebol spojený s výkonom trestu odňatia slobody. Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 250 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. por. a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijme (ako v tomto prípade), s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por. (uznesenie, proti ktorému nie je sťažnosť prípustná - § 183 ods. 2 Tr. por.), obžalovaný následne nemôže právne účinne odvolaním napadnúť výrok o vine rozsudku, ktorý bol po takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa. Odvolací súd v takom prípade, ak obžalovaný odvolanie podá, nemôže v zmysle § 317 ods. 1 veta prvá Tr. por. preskúmať výrok o vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti prvostupňovým súdom zistený - priznaný - skutkový stav veci, ani jeho právne hodnotenie. Okrem toho odvolací súd poukazuje na ust. § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje iné, rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, uvedeného v obžalobe. Keďže obžalovaný podal odvolanie len do výroku o treste, aj vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa zaoberal len dôvodmi, ktoré uviedol v písomnom vyhotovení odvolania. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 2 predmetného ustanovenia, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa ods. 3, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa ods. 4 predmetného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Okrem vyššie uvedeného, každý súd, vybavujúci trestnú agendu, pri uplatnení požiadavky primeranosti trestu je povinný uplatňovať princíp proporcionality. Musí vychádzať zo zásady humanity, ktorá obsahuje princíp úmernosti, represie, a preto nesmie prekročiť mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Tak príliš mierny trest, ako aj trest prísny, nepôsobia výchovne a bol by v rozpore s individuálnou, ako aj generálnou prevenciou. Trestné konanie musí totiž rovnako sledovať preventívny, ako aj resocializačný cieľ a tiež musí prispievať k náprave a k polepšeniu páchateľa. Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, a preto je vždy potrebné prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho závažnosť a zároveň tiež musí zabrániť mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. Súd prvého stupňa, ktorý uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov a pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, uvedený trest odôvodnil najmä tým, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu trvala do 29.03.2014 s poukazom na odsúdenie vo veci 9T/21/2013 Okresným súdom Veľký Krtíš. S týmto postupom prvostupňového súdu sa odvolací súd nestotožnil. Z odpisu z registra trestov, ktorý si odvolací súd vyžiadal z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovanému odsúdenie uložené trestným rozkazom sp.zn. 9T/21/2013 zo 04.03.2013, právoplatného 29.03.2013 bolo zahladené a podľa § 50 ods. 6 Tr. zák. sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd musel obžalovanému ukladať trest podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a nie podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., ako to urobil súd prvého stupňa, pričom musel zvážiť aj okolnosť, že obžalovaný v podstate súdom trestaný nebol, pričom však neopomenul prihliadať na jednu poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle ust. § 36 písm. l) Tr. zák., že obžalovaný sa ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu, priznal a tento oľutoval a na jednu priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. e) Tr. zák., teda, že tento zneužil svoje zamestnanie na dosiahnutie neoprávnenej výhody, ako aj na tie skutočnosti, ktoré uviedol obžalovaný v písomnom vyhotovení odvolania, teda, že má trvalé bydlisko, pracuje ako predajca motorových vozidiel a aj na jeho rodinné pomery. V týchto intenciách dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov, výkon ktorého mu bude odložený so skúšobnou dobou na dobu 18 mesiacov, bude postačovať na jeho prevýchovu a nápravu a zohľadní tak generálnu, ako aj individuálnu prevenciu, resp. splní účel, ktorý má na mysli ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.