Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoPr/7/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213205422 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6213205422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu T. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. Q. XXX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, proti žalovanému BDVK, a. s., so sídlom Nemocničná 757/3, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 31 627 072, zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie zodpovednosti za chorobu z povolania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Cpr/1/2013 - 212, zo dňa 07. 07. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu o určenie, že za škodu spôsobenú mu chorobou z povolania, ochorením nervov HK z DNJZ č. 29-4, ktorá bola hlásená hlásením choroby z povolania v mesiaci marec 2010, zodpovedá žalovaný - Baňa Dolina, a. s., Veľký Krtíš, s tým, že škoda bola spôsobená bez zavinenia žalobcu. V odôvodnení okresný súd poukázal na to, že mal za preukázané, že žalobca bol u žalovaného zamestnaný ako baník v podzemí na základe pracovnej zmluvy zo 22. 07. 1983. Dohodou o skončení pracovného pomeru z 01. 07. 2002 sa pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dohodou. Z hlásenia choroby z povolania v mesiaci marec 2010 č. j. 21/2010 bolo konštatované u žalobcu ochorenie nervov HK z DNJZ č. 29-4 s dátumom prvého zistenia 14. 10. 2009 a dátumom priznania 05. 03. 2010. Z hlásenia ohrozenia chorobou z povolania v mesiaci jún 2002 č. j. vyplýva stanovená diagnóza žalobcu ochorenie nervov HK z DNJZ č. 29-4 zo zoznamu chorôb z povolania s dátumom zistenia 10. 06. 2002 a dátumom hlásenia 10. 06. 2002. Okresný súd zamietol žalobu s odôvodnením, že predpokladom pre priznanie choroby z povolania je zdravotný stav žalobcu. Mal za preukázané, že u žalobcu sa jedná o dlhodobé ochorenie horných končatín, ktoré sa prejavuje tŕpnutím, slabosťou a bolesťami oboch rúk, bolesťami ramena vpravo, bolesťami krku s vyžarovaním do horných končatín, avšak, vzhľadom na to, že žalovaný tvrdil, že nezodpovedá za chorobu z povolania, ktorá bola žalobcovi uznaná a spochybňoval uznanie choroby z povolania žalobcovi špecializovaným pracoviskom, okresný súd vychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania. Zo znaleckého posudku 1/2014 vypracovaného znalcom F.. T. K. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania, vyplynul záver, že žalobca netrpí na žiadnu chorobu z povolania, keďže u žalobcu nebol nikdy syndróm karpálneho tunela potvrdený a choroba z povolania, ktorá mu bola uznaná hlásením choroby z povolania v mesiaci marec z roku 2010 č. j. 20/2010 nebola priznaná správne, pretože nespĺňa kritériá pre priznanie chorôb z povolania. Rovnaké závery vyplynuli aj z kontrolného znaleckého posudku (odborné vyjadrenie č. vyjadrenia 2/2014) F.. L. Q., znalca zo odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania), po preskúmaní znaleckého posudku znalkyne F.. T. K.. Vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie, z ktorého mal súd nesporne preukázané, že hoci žalobca subjektívne trpí rôznymi závažnými ochoreniami, vykonával u žalovaného práce, za ktorých môže choroba z povolania ochorenie nervov horných končatín z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia vzniknúť, avšak u žalobcu nebola zistená choroba z povolania, preto žalovaný nemôže zodpovedať za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou z povolania, ktorou žalobca netrpí. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania uviedol s odkazom na § 151 ods. 3 O. s. p., že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať trovy konania. Rozsudok okresného súdu považoval za nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvého stupňa dospel na zákale vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu (odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O. s. p.). V odôvodnení odvolania poukázal na to, že žalobcovi chorobu z povolania priznalo (potvrdilo) špecializované pracovisko na to oprávnené podľa osobitného predpisu, ktorým bola v roku 2010 Klinika pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin, a to v súlade s ustanovením vyhlášky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, v zmysle ktorej chorobu z povolania písomne oznamuje ambulancia klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie , oddelenie klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, alebo klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave, Martine alebo v Košiciach, ktorá chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania priznala. Okrem toho v zmysle ust. § 8 ods. 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, choroba z povolania je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1 zákona. Podľa názoru žalobcu, prvostupňový súd nemohol v rámci súdneho konania preskúmať priznanie choroby z povolania, pretože na uznanie choroby z povolania je príslušné špecializované pracovisko, ktoré jediné má v kompetencii rozhodnúť o uznaní choroby z povolania, a následne túto chorobu z povolania má povinnosť aj hlásiť. Ani z vykonaného dokazovania nemal prvostupňový súd dôvod skutkovo ustáliť, že žalobca netrpí chorobou z povolania. V rámci konania na preukázanie toho, predložil hlásenie choroby z povolania z roku 2000 a tiež aj znalecký posudok znalkyne doc. F.. M. K. U., C.., č. 3/2011 a súd vykonal aj dôkaz vyžiadaním si správy Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie univerzitnej nemocnice Martin. Tieto dôkazy v komplexe s vykonaným znaleckým dokazovaním svedčia o závere, že žalobca trpí chorobou z povolania, a to ochorením nervov HK - z DNZJ č. 29-4, ktorá mu bola priznaná a bola hlásená hlásením choroby z povolania v mesiaci marec 2010. Záver súdu, že z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že žalobca netrpí chorou z povolania, je nesprávny. Súd tak skutkový stav veci nevyhodnotil na základe všetkých vykonaných dôkazov a v ich vzájomnej súvislosti, a výslovne sa izolovane zameral len na niektoré odborné závery produkované F.. K. a F.. Q.. Žalobca tiež uviedol, že je nesporné, že znalkyňa doc. F.. M. K. U., C.., v jej Znaleckom posudku č. 3/2011 výslovne v odpovedi na otázku 3 pod písm. b ustálila, že trpí chorobou z povolania, pričom výslovne uviedla, že „ochorenie, ktoré navrhovateľ má - profesionálne ochorenie HD z DNZJ - syndróm canalis carpi s prevahou 1.Dx možno považovať za chorobu z povolania“. Prvostupňovým súdom tiež nebolo hodnotené, že aj F.. Q. v rámci jej výpovede na pojednávaní dňa 19. 03. 2015 nevylúčila možnosť, že žalobca trpí chorou z povolania, a že táto choroba z povolania mu bola kompetentným pracoviskom priznaná dôvodne. F.. Q. na pojednávaní dňa 19. 03. 2015 výslovne uviedla, že nespochybňuje závery znaleckého posudku doc. U. a následne uviedla, že ak znalkyňa hodnotila žalobcov zdravotný stav komplexne s prihliadnutím na všetky choroby kĺbov, ciev a kostí, je možné, že by vystavila také potvrdenie, že spĺňa kritériá hlásenia choroby z povolania. Súdu v správe zo dňa 24. 05. 2010 oznámila aj F.. U. A., že choroba z povolania bola diagnostikovaná a uznaná na základe a) klinického obrazu ochorenia, b) vykonania MMG vyšetrenia, c) overenia expozície regionálnym úradom. Preto mal prvostupňový súd všetky vykonané dôkazy vyhodnotiť komplexne a ustáliť, že žalobca trpí chorou z povolania, ktorá mu bola uznaná a hlásená, a to na základe splnenia kritérií pre jej uznanie a hlásenie, ktoré boli uvedené v správe Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 24. 05. 2015. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že okresný súd vykonal vo veci potrebné dokazovanie, či už zadovážením listinných dôkazov alebo výsluchov účastníkov tohto konania, ako aj vypracovanie znaleckého posudku a jeho rohodnutie je v súlade so závermi znaleckého posudku. Pokiaľ sa žalobca domáha zmeny napadnutého rozsudku, v podstate argumentuje iba tými skutočnosťami, ktoré uvádzal v priebehu celého súdneho konania. Žalovaný si zároveň nárokoval trovy odvolacieho konania. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30. 03. 2016 uviedol, že žalovaný sa nevyjadruje k argumentácii žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci. Zopakoval, že dokazovanie nie je možné zúžiť len na závery písomného vyhotovenia znaleckého posudku, ale je potrebné v rámci dokazovania vziať do úvahy všetky dôkazy, ktoré v rámci tohto konania boli vykonané a ktoré žalobca označil v odvolaní a z ktorých podľa žalobcu komplexne vyplýva, že žalobca trpí chorou z povolania, ktorá mu bola uznaná hlásená, a to na základe splnenia kritérií pre jej uznanie a hlásenie, ktoré boli uvedené v správe Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 24. 05. 2015. Uviedol tiež, že v rámci prvostupňového konania už nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania, pretože bol presvedčený, že vykonané dokazovanie dostatočne preukazuje jeho tvrdenia o tom, že trpí chorobu z povolania, čo vyplýva z odborných záverov doc. F.. M. K. U., CSc., F.. U. A., ako aj odborných záverov F.. Q. v rámci jej výpovede znalca na pojednávaní dňa 19. 03. 2015 v spojení s kritériami pre priznanie choroby z povolania, ktoré prvostupňovému súdu správou zo dňa 24. 05. 2015 oznámila F.. U. A.. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Pôvodne označený žalovaný Baňa Dolina, a. s., zmenil svoje obchodné meno od 10. 02. 2016 na BDVK, a. s., preto odvolací súd konal ďalej so žalovaným s týmto označením. Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 a § 205a O. s. p. Rozsudok okresného súdu bol odvolaním napadnutý v celom rozsahu. Odvolací súd pri preskúmavaní rozsudku okresného súdu sa preto zameral na dôvody odvolania. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, a preto sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov vo vzťahu k odvolacím námietkam. Žalobca v odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci a skutočnosť, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. f/, d/ O. s. p.). Odvolací súd sa s odvolacími námietkami žalobcu nestotožňuje. Okresný súd správne právne vec posúdil, keď poukázal na ustanovenie § 195 ods. 4 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Žalobca žalobou vo veci samej sa domáhal určenia, že za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou z povolania - ochorenie nervov HK z DNJZ, ktorá bola hlásená hlásením choroby z povolania v mesiaci marec 2010 zodpovedá žalovaný, Baňa Dolina, a. s., Veľký Krtíš, pričom škoda bola spôsobená bez zavinenia žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že za škodu spôsobenú žalobcovi chorobu z povolania zodpovedá žalovaný, správne právne okresný súd posudzoval danú vec, v zmysle príslušného ustanovenia Zákonníka práce, a to z hľadiska posúdenia zodpovednosti zamestnávateľa za chorobu z povolania. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani s touto odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Pojem choroby z povolania Zákonník práce nevymedzuje. Chorobou z povolania treba rozumieť poškodenie zdravia spôsobené mechanickým vplyvom určitých prác alebo látok, alebo duševným vplyvom. Pri chorobách z povolania ide spravidla o dlhodobejšie pôsobenie rizikového pracoviska na zdravie zamestnanca. Choroba z povolania je určená konkrétne tak, že je uvedená v zozname chorôb z povolania v prílohe č. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ako vyplýva z ust. § 8 ods. 2 citovaného zákona, choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe a) zamestnancovi, zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Zoznam chorôb z povolania je taxatívny a pre záver, či ide o chorobu z povolania je dôležité splnenie všetkých predpokladov vzniku choroby z povolania tak, ako sú uvedené v zozname chorôb z povolania. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že prvostupňový súd mal ohľadne skutočností, či trpí chorobou z povolania vychádzať z toho, že jeho chorobu z povolania priznalo (potvrdilo) špecializované pracovisko na to oprávnené podľa osobitného predpisu, ktorým bola v roku 2010 Klinika pracovného lekárstva a toxikológie univerzitnej nemocnice Martin, a to v súlade s ustanovením vyhl. č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, v zmysle ktorej chorobu z povolania písomne oznamuje ambulancia klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, oddelenie klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, alebo klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave, Martine alebo Košiciach (ďalej len „špecializované pracovisko“), ktorá chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania priznala. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vyhl. č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia, registrácii a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, bola zrušená zák. č. 204/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre posúdenie choroby z povolania u žalobcu bolo potrebné vychádzať z právneho stavu v čase zistenia choroby z povolania. V zmysle zákona č. 204/2014 Z. z., ktorým bol novelizovaný aj zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01. 08. 2014 sa proces uznania choroby z povolania riadi zák. č. 355/2007 Z. z. (§ 31a a nasl.). Do 31. 07. 2014 podrobná úprava postupu pri uznaní choroby z povolania nebola stanovená. Pokiaľ vznikli pochybnosti, či fyzická osoba trpí chorobou z povolania alebo nie, a táto otázka sa stala aj predmetom súdneho konania (v tomto prípade riešená predbežne v súvislosti na žalobu o určenie, že za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou z povolania zodpovedá jeho bývalý zamestnávateľ), v takýchto prípadoch otázka existencie resp. neexistencie chorôb z povolania je predovšetkým znaleckou otázkou. Aj keď chorobu z povolania v zmysle vyhl. č 504/2006 Z. z. priznalo špecializované pracovisko, neznamená to, že by súd nemohol v priebehu súdneho konania na posúdenie choroby z povolania ustanoviť znalcov alebo vykonať iné vhodné dôkazy (pozrieť R 11/1976). Z uvedeného vyplýva, že názor žalobcu v odvolaní, že prvostupňový súd nemohol v rámci súdneho konania preskúmať priznanie choroby z povolania, pretože na uznanie choroby z povolania je príslušné špecializované pracovisko, nie je správny. Žiadne zákonné ustanovenie nebránilo okresnému súdu, aby v prípade pochybností vznesených žalovaným ohľadne existencie choroby z povolania u žalobcu (aj vzhľadom na časový odstup od skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného Baňa Dolina, a. s., Veľký Krtíš 01. 07. 2002 pre nadbytočnosť, po podanie žaloby voči žalovanému na okresný súd až 12. 06. 2013) nariadil vo veci znalecké dokazovanie v zmysle § 127 O. s. p., nakoľko rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozporuplnosť ním predkladaných dôkazov so závermi znaleckých posudkov vykonaných v priebehu súdneho konania, okresný súd správne postupoval pri hodnotení dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd pri hodnotení dôkazov nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Súd hodnotí aj dôkaz vykonaný znalcom, ako každý iný dôkaz, pritom však skúma, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Aj pochybnosti ohľadne záverov znaleckého posudku 1/2014 vypracovaného znalcom MUDr. T. Tomčovčíkovou z odporcu zdravotníctva a farmácia, odvetvie choroby z povolania, boli odstránené kontrolným znaleckým dokazovaním, a to odborným vyjadrením X/XXXX F.. L. Q., taktiež znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania. Pokiaľ závery znaleckých posudkov boli jednoznačné, že žalobca netrpí na žiadnu chorobu z povolania, okresný súd nemal dôvod pri hodnotení výsledkov konania odchýliť sa od výsledkov dôkazu znalcami. Práve opačná situácia, a to nerešpektovanie záverov znaleckých posudkov, ktoré posudzovali skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, ktoré súd nemá, by mohli zakladať arbitrárnosť rozhodnutia. Súd mal k dispozícii dva posudky vypracované nezávislými znalcami, pričom obidva znalecké posudky poskytovali rovnaký záver. Žalobca v odvolaní tiež namietal odlišný záver ohľadne choroby z povolania zistený v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6C/187/2010, v ktorom bol podaný znalecký posudok znalkyňou doc. F.. M. K. U., C.. Uvedený znalecký posudok sa nezaoberal samotným preukazovaním choroby z povolania u žalobcu, iba konštatovaním tejto choroby, na základe dovtedy existujúcich podkladov, a aj to len vo vzťahu, či je neskorší zamestnávateľ za chorobu z povolania zodpovedný alebo nie. V tomto konaní (č. k. 3Cpr/1/2013) vzhľadom na námietku žalovaného, bolo priamo skúmané v rámci znaleckého dokazovania, či žalobca trpí alebo netrpí chorobou z povolania, a tak, či žalovaný bude alebo nebude zodpovedným subjektom pre prípadnú náhradu škody. Vzhľadom na jednoznačné závery zistené v tomto konaní, okresný súd správne rozhodol, keď žalobu zamietol. Odvolací súd, tak isto ako okresný súd, nespochybňuje nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, avšak choroby, ktorými žalobca trpí ako syndróm bolestivého ramena vpravo, degeneratívne zmeny z opotrebovania krčnej chrbtice, bolestivý syndróm krku s vyžarovaním do hodných končatín a pod., nemožno charakterizovať ako chorobu z povolania, aj keď tieto zdravotné ťažkosti a ochorenia mohli byť podmienené výkonom práce u zamestnávateľa Baňa, a. s. Ako choroba z povolania vzhľadom na zoznam chorôb by mohla byť posúdená len syndróm karpálneho kanála, avšak tento syndróm karpálneho tunela, nebol u navrhovateľa nikdy jednoznačne EMG vyšetrením potvrdený, preto nie je dôvod spochybňovať záver okresného súdu, že navrhovateľ napriek tomu, že trpí zdravotnými ťažkosťami, netrpí na chorobu z povolania. F.. L. Q. bola okresným súdom na pojednávaní dňa 19. 03. 2015 za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu podrobne vypočutá, pričom z jej výpovede si žalobca v odvolaní vybral len z kontextu vytrhnuté vyjadrenia, ktoré nekonštatujú jej celkový záver o tom, že žalobca nespĺňa kritériá choroby z povolania. Žalobca síce v odvolaní poukazuje na to, že F.. Q. na pojednávaní dňa 19. 03. 2015 výslovne uviedla, že nespochybňuje závery znaleckého posudku doc. U., a že ak znalkyňa hodnotila jeho zdravotný stav komplexne s prihliadnutím na všetky jeho choroby kĺbov, ciev a kostí, je možné, že by vystavila také potvrdenie, že spĺňa kritéria hlásenia choroby z povolania, avšak opomenul už uviesť, že v tejto súvislosti vypočúvaná znalkyňa tiež uviedla, že takto sa to robiť nemá, a že prepúšťacia správa, pri ktorej bolo vykonané EMG u žalobcu mala negatívny nález, ale napriek tomu bola potvrdená u žalobcu choroba z povolania, nevie prečo. Opomenul tiež uviesť, že znalkyňa pri výsluchu poukázala aj na to, že žalobca síce trpí viacerými ochoreniami, a že v súhrne všetky tieto ochorenia by mohli byť chorobou z povolania, ale len jedna jediná diagnóza je zo zákona základná, a preto jednoznačne tvrdila, že žalobca nespĺňa kritériá choroby z povolania. Postup okresného súdu odvolací súd posúdil ako súladný so zákonom, rozhodnutie akceptovateľné ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. Okresný súd v rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, aj ako vec právne posúdil, preto rozsudok okresného súdu vo veci samej bolo potrebné potvrdiť ako vecne správny. O trovách konania prvostupňovým súdom nebolo rozhodnuté z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., preto okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O. s. p. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.