Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/396/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213207501 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6213207501.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporcovi P. O. , nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XX XXX L. X., t. č. neznámeho pobytu, zastúpeného opatrovníčkou F. B., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Veľký Krtíš, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 304,99 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 10C/137/2014 - 64 zo dňa 19. 05. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok), z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 19. 05. 2015 konanie na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom zastavil (prvý výrok) a o trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok). Zároveň navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 11,30 Eur (tretí výrok). Proti uvedenému uzneseniu, konkrétne do výroku o trovách konania (druhý výrok), podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu. V odvolaní uviedol, že konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom, preto je nevyhnutné posudzovať zásadne len procesné kritéria úspechu, či neúspechu účastníkov. Nebolo preukázané, že odporca svojím správaním zapríčinil späťvzatie návrhu na začatie konania. Navrhovateľ zobral návrh späť bez akéhokoľvek odôvodnenia, čím procesne zavinil zastavenie konania. Navrhovateľ pritom nedosiahol v konaní to, čo žiadal, preto tento stav je potrebné považovať za jeho procesný neúspech. Poukázal ďalej na to, že združenie vstúpilo do konania legitímne v zmysle § 93 ods. 2, 3 O.s.p. ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov. O náhrade trov konania mal podľa jeho názoru okresný súd rozhodovať v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a priznať mu náhradu trov konania. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia len konštatuje, že o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p, avšak neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by mu nebolo možné (ako úspešnému vedľajšiemu účastníkovi) náhradu trov konania priznať. Podľa jeho názoru v množstve súdnych sporov pôsobí už samotný jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) na navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť svojho nároku, berie svoj návrh späť a žiada konanie zastaviť. Ďalej poukázal na ustanovenia vnútroštátneho aj unijného spotrebiteľského práva, judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a na súvisiacu rozhodovaciu činnosť súdov v Slovenskej republike ako aj na súvisiacu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na základe uvedeného potom navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že uloží navrhovateľovi povinnosť nahradiť mu trovy konania. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu navrhovateľ uviedol, že v prípade trov vedľajšieho účastníka nie je možné hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie a bránenie práva. Nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 03. 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013, z ktorého vyplýva: „Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné.“ Konštatoval, že nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nie je možné priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenie môže podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať určenú podporu ministerstva. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, nie je možné pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej veci a naplniť tak podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Vedľajší účastník viaceré procesné podania opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, preto jeho právnym zastúpením dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Na túto skutočnosť okresný súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok o trovách konania potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (druhý výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a v zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 304,99 Eur s príslušenstvom. Oznámením doručeným okresnému súdu dňa 10. 09. 2013 vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove. Na základe späťvzatia návrhu na začatie konania (č.l. 60 spisu) prvostupňový súd zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá právo na náhradu trov konania. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým je právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musí doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nemožno ho aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak účelne vynaložené trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie dôvodnosti samotného návrhu na začatie konania. Navyše pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). V predmetnom prípade zobral navrhovateľ návrh na začatie konania späť bez uvedenia dôvodu a z obsahu jeho podaní nevyplýva, že by takto postupoval v dôsledku správania odporcu. Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a nevysporiadal sa s možnosťou aplikácie § 146 ods. 2 O.s.p. ako špeciálneho ustanovenia k odseku § 146 ods. 1 O.s.p. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť o trovách konania v zmysle vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu (prvý, tretí výrok) zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.